Author: admin
| 1. Niečo na úvod z histórie: Len pre info, že podobnými radosťami sa nekocháme sami, ale máme v histórii nemálo príkladov hrebeňovkárov, uvádzam stručný výber zaujímavých prechodov Tatier, ktoré som si požičal z Wikipédie: 1875 Prvý letný prechod hrebeňa Západných Tatier, ale z Osobitej, T. Chalubiński. 1902 Od Salatína až po Čubrinu, T. Eichenwald, F. Rabowski, J. B. Tajber a W. Tylka Suleja. 1955 Prvý letný prechod kompletného hrebeňa Belianske – Vysoké – Západné Tatry, Z. Hegerle, Z. Krysa, J. Piotrowski, R. W. Schramm a J. Staszel, 11 dní. 1956 Prvý úplný prechod v zime, A. Veverka plus 11 horolezcov z Moravy. 1970 Druhý zimný prechod kombinácie Západné – Vysoké Tatry, I. Dieška, P. a O. Pochylý. 1975 Prvé letné sólo Belianske – Vysoké – Západné Tatry, K. Źurek. 1978 Prvé zimné sólo Západné – Vysoké – Belianske Tatry, 75 km, P. Pochylý, 16 dní. 1997 Zimný sólo prechod hrebeňa Tatier, Vlado Plulík 1999 V lete sólo prechod hrebeňa Tatier spravil nonstop za 27 hodín, Vlado Plulík 2. O Západných Tatrách: Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42,5 km (podľa našich údajov z GPS) od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Od Volovca kopíruje štátnu hranicu s Poľskom. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2178,0 m). Výškové rozdiely sú celkovo cca 9 150 m (Puškáš), My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie cca 4250m. 3. Naša misia Deň prvý: Hutianske sedlo – Spálená  Trasa rozmenená na drobné: Hutianske sedlo (940 m) – Biela skala (1316 m) – sedlo pod Bielou skalou – Radové skaly – Sivý vrch (1804,6 m) – Pálenica (1573,0 m) – Redikalné (1651,2 m) – Pálenica (1752,6 m) – Brestová (1902,6 m) – Teľaciarky (1933m)- sedlo Parichvost (1855,5 m) – Salatín(2047,5 m) – Skriniarky – Spálená (2083,3 m) Ako to väčšinou býva, nič nie je ideálne. Stihnúť autobus v Liptovskom Mikuláši s časovou rezervou 4minúty na prestup z vlaku sa stal nemysliteľným, keď sme sa dozvedeli o 30 minútovom meškaní rýchliku v Žiline. Náhradné riešenie poskytlo Ľubíkove auto, v ktorom sme sa šiesti, za porušovania bezpečnostných, rýchlostných a iných predpisov doviezli na autobusovú stanicu v Mikuláši v časovom predstihu jednej minúty do odchodu busu. Niečo ako 5. pokračovanie filmu Taxi, taxi. Dík za pomoc. Okolo deviatej sme vystúpili z autobusu a stretli sa na Hutianskom sedle s Martinom, ktorý prišiel z Oravskej strany. O cca 9 40 sme siedmi statoční začali s plne naloženými batohmi ukrajovať prvé kilometre z plánovanej trasy. Turistov bolo neúrekom, keďže bol predĺžený víkend a počasie vynikajúce. Prvý pot dal jasne znať, že s tou kondičkou a hmotnosťou batohov nie je niečo v poriadku. O cca 13 30 sme sa prepracovali na vrchol Sivého vrchu, kde sme sa chvíľu kochali výhľadmi. Po zostupe do sedla Pálenica sa od nás oddelil Bendžo a nasmeroval si to do Jaloveckej doliny. Dôvodom bola triezva úvaha o nerovnosti boja medzi jeho kondičkou, spôsobenou nevyspatosťou za posledných 300dní a množstvom metrov a prevýšení, ktoré nás čakali ešte ten horúci deň. Nabrali sme posledné možné zdroje vody a vyrazili smer Brestová. Tam nad našimi hlavami lietal ultramalý vetroň (asi ochranár a zapisoval si množstvo ľudí s veľkými báglami :-)). Aj som mu závidel tu ľahkosť…Po krátkom oddychu sme prešli sedlom Parichvost, vystúpali na Salatín, pokračovali na Skriniarky, kde sme prvý krát použili reťaze na rozlámanom skalnom hrebeni, až sme skončili na trávnatej ploche Spálenej. FOTOGALÉRIA – 1. DEŇ Deň druhý: Spálená – Pyšné sedlo Trasa rozmenená na drobné: Spálená (2083,3 m) – Pachoľa (2166,6 m) – Baníkovské sedlo (2040,4 m) – Baníkov (2178,0 m) – Hrubá Kopa (2166,4 m) -Tri Kopy – Smutné sedlo (1962,5 m) – Nohavica (2051,7 m) – Plačlivô (2124,6 m) – neoznačené sedlo (1962,5 m)- Ostrý Roháč (2087,5 m) – Jamnícke sedlo (1910,4 m) – Volovec (2063,4 m) – sedlo pod Deravou (1832,5m)- Deravá (1955,4 m) – Niska Przelecz (1821,6 m) – sedlo pod Hrubým vrchom – Hrubý vrch (2136,9 m) – Jarzabcza Przelecz (1954 m) – Končistá (1993,5 m) – Račkovo sedlo (1965 m) – Klin (2172,7 m) -Gáborovo sedlo (1937,5 m) – Banistá (Liliove turnie) – Bystré sedlo (1946,4 m) – Blyšť (2154,7 m) – Pyšné sedlo (1791,6 m) Táto etapa sa nakoniec ukázala ako „morbidná“. Pre svoj reliéf, pre svoje prevýšenie, pre množstvo ľudí, ktorých sme stretali v protismere, pre teplo, ktoré nás vyčerpávalo. Na začiatku sa mi podarilo zabudnúť dať nové baterky do GPS, takže asi kilometer máme hluché miesto. Na vrchol Pachole (ako niekto spomínal Pachoľaťa) sme našťastie nemuseli vystúpať, ale značka viedla traverzom od jeho úpätia do Baníkovského sedla. Tu sa s nami rozlúčil Martin. Koleno sa nechcelo poddať tomu, čo niesol na chrbte. Vyšli sme na najvyšší bod celej hrebeňovky, 2178 Baníkov. Tu sme počkali Ľubíka, ktorý makal od skorého rána z ústia Žiarskej doliny. A opäť sme boli šiesti. Už v diaľke bolo jasné, že deň voľna (nedeľa) a následný voľný pondelok zlákal do najkrajšej a najviac navštevovanej časti Západných tatier, Roháčov, množstvo ľudí. Bohužiaľ, väčšina šla v protismere (od Tatliakovej chaty, od Volovca) a na reťazových úsekoch na Troch Kopách a Ostrom Roháči nás nechtiac zdržiavala. Po zdolaní aj týchto výnimočných úsekov sme sa ocitli v Jamníckom sedle. Tu sme sa rozdelili, traja šli na Volovec a traja to traverzli k Jamnickým plesám nabrať vodu. Pod Deravou sme sa všetci stretli a pokračovali po červenej značke nekonečným výstupom na Hrubý vrch. Pokračovali sme smerom na Končistú (pozor nemýliť si s vysokotatranskou Končistou). V Račkovom sedle sme s Majkom počkali zvyšných štyroch, ktorí boli stále vpredu, avšak omylom si zašli až na samotný vrchol Hrubého vrchu. Ako keby toho nemali dosť :-). Už nás čakalo „len“ stúpanie na Klin, zostup z neho do Gáborovho sedla a traverzom do Bystrého sedla. Posledné stúpanie na Blyšť sme všetci zvládli a tak sme sa niečo pred 20 00 ocitli v Pyšnom sedle, príjemné rozbití. FOTOGALÉRIA – 2. DEŇ Deň tretí: Pyšné sedlo – Ľaliové sedlo (chata Murowaniec)  Trasa rozmenená na drobné: Pyšné sedlo (1791,6 m) – Veľká Kamenistá (2127,4 m) – Hlinské sedlo (1913,0 m) – Smrečiny (2068,2 m) – Smrečinské sedlo (1798,9 m) – Poľská Tomanová (1977,3 m) – Suchy Wierch Tomanowy (1860,3 m) – Tomanovské sedlo (1685,9 m) – Stoly (1947,2 m)- Temniak (2096,3 m) – Kresanica (2121,9 m) – Litworowa przelecz (2037,0 m) – Malolučniak (2104,8 m) – Kondratova Kopa (2004,6 m) – Kondracké sedlo(1863,3 m) – Suchá Kopa (1893,4 m) – Suche Czuby – Goričková (1912,2 m) – sedlo Vráta (1815,8 m) – Kasprov vrch (1986,7 m) – Suché sedlo (1949,1 m) – Beskyd (2012 m) – Ľaliové sedlo (1947 m) – Chata Murowaniec (1505m) Tretí a to jest posledný hrebeňový deň bol váhajúci. Dlho sme zvažovali, či sa posunieme ďalej, po neznámom chodníku v daždi a hmle do Tomanovského sedla a odtiaľ hrebeňom Červených vrchov. Štyria premočení, Danca, Ľubík, Ivan a ModElko to nasmerovali Kamenistou dolinou až do Podbanského. Ostali sme dvaja a za utíchajúceho dažďa sme sa vybrali predsalen smer Veľká Kamenistá. Vo vetre, mrholení a hmle sa nám šlo výborne, avšak výhľady neboli takmer žiadne. Za pomoci GPS sme si museli niekedy potvrdiť správny smer. Hrebeň to bol krásny, rôznorodý a hlavne plný sviežej zelenej vegetácie. Za necelé štyri hodiny sme sa ocitli v spomínanom sedle, kde sme si dopriali malú pauzičku. Čakal nás prudký výstup cez Stoly, popod Temniak až na červenú značku Červených Vrchov. Po cca šiestich hodinách sme až tu stretli prvého človeka v ten deň. Pokračovali sme po značke až na Kasprov vrch. Tu musím spomenúť, že aj Červené vrchy majú prekrásny hrebeň, ktorý reliéfom chvíľu pripomína hôľnaté Nízke Tatry, potom sa zmení na skalnatý „roháčsky“, aby opäť prešiel do typu „tatranskej magistrály“. Na Kasprowom vrchu nás veľmi lákala žltá značka, ktorou by sme sa dostali za 50minút na Murowaniec. Ale kedže vieme, že hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla, museli sme ešte prejsť cez Suché sedlo, Beskyd až do vytúženého Ľaliového sedla. Tu bola misia kompletného prechodu Západných Tatier o 19 15, po troch dňoch, dokonaná. S Majkom sme si podali ruky a veľavravne sme sa na seba pozreli. Posledné pivo sa v tej zime piť nedalo, tak sme to nechali až nižšie, cestou na Murowaniec. Ďalšie udalosti vzhľadom na nedôležitosť napíšem len heslovite: šukanie ubytovania, šesťposteľová izba, posledné jedlo (žurek), sprcha, chrápanie (ľútosť nad dvoma poľskými pármi v izbe) , vstávanie, sušenie, raňajky, balenie, Kužnice, x km peši cez Zakopané, bus do Popradu, vlak do PX, vlak do BA. Doma. Nové plány 🙂 FOTOGALÉRIA – 3. DEŇ Mino |
