Vrcholy

Aconcagua je najvyšší vrch Ameriky s výškou 6 962 m n. m., /niekde sa uvadzajú iné výšky /Nachádza sa v pohorí Andy v provincii Mendoza v Argentíne, asi 112 kilometrov severozápadne od mesta Mendoza. Vrchol je asi 5 kilometrov od provincie San Juan a 15 kilometrov od medzinárodnej hranice s Čile. Aconcagua je najvyšším vrchom Západnej a Južnej pologule. Takisto je jednou z Korún Zeme.

Afella leží priamo na západ od horských chat pod Toubkalom (Nelter a Muflones). Je to vrch s rozsiahlymi veľkými stenami po všetkých jeho stranách spadajúce z vrcholového plató. A jednou z týchto kolmých stien sme sa vybrali aj my :-) Má dva vrcholy, a tento južný je najvyšší a má výšku 4043 m n. m.

Severný vrchol vrchu Affela, na starších mapách sa používal aj pojem Clocheton central, Nadmorská výška je nejednotná, niekde je to 4025 m n. m. a niekde 4040 m n. m. Les Clochetons je vlastne celý hrebeň od vrcholu Biiguinoussenne (3976 m n. m. niekde 4002 m n. m.) až po Affelu (Affela sur 4043 m n. m.)

Aiguille du Midi je vrchol, ktorý sa nachádza v Montblanskom masíve v juhovýchodnej časti Francúzska a vypína sa do výšky 3842 m n. m. Aiguille du Midi je tvorená podobne ako neďaleký Mont Blanc horninami krystalinika (žula, rula a bridlica). V roku 1955 bola na vrchol vybudovaná lanovka (Téléphérique de l\'Aiguille du Midi), ktorá dodnes drží svetový rekord ako kabínová lanovka s najväčším prevýšením. Východzí bod lanovky sa nachádza v nadmorskej výške 1035 m n. m. odtiaľ pokračuje do stanice Plan de l\'Aiguille vo výške 2317 m n. m. a potom do najvyššieho bodu vo výške 3777 m n. m. Cesta ďalej pokračuje výťahom na vrchol (3842 m n. m.) kde sa nachádza vyhliadková plošina. Na druhéj strane vrcholu bola postavená ďalšia lanovka, ktorá mierne klesá smerom k stanici Gros Rognos a pokračuje ďalej cez Glacier du Geant až do stanice Pointe Helbronner (3462 m) na talianskej strane masívu. Táto lanovka je v prevádzke iba v letných mesiacoch.

Aletschhorn je 4193 m. n. m. (Podľa iných informácií aj 4195 m. n. m.) vysoký, zaľadnený vrchol v kantóne Valais. Po Finsteraarhorne je to druhý najvyšší bod v masíve Bernských Álp. Nachádza sa v oblasti Jungfrau-Aletsch-Bietschhorn, ktorá bola v roku 2001 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Aletschhorn leží približne 10 km južne od Eigeru. Na vrchol je možné vystúpiť od Konkordiahütte, Hollandiahütte, Oberaletschhütte a Mönchsjochhütte. Aletschhorn je považovaný za najchladnejší vrch v Alpách

Allalinhorn je vrch vo Walliských Alpách resp. Peninských Alpách vo výške 4027 m.nm. Leží na území Švajčiarska v kantone Valais v blízkosti obcí Visp, Stalden a Saas Grund. Vďaka podzemnej dráhe zo Saas Fee na Mittelallalin je vrchol jednou z najľahšie dostupnou alpskou štvortisícovkou.

Andrejcová je vrch (1 520 m n. m.) v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Z vrcholu sa otvárajú krásne výhľady do okolitej krajiny, hlavne smerom na juh na Muránsku planinu. Poľany Andrejcovej od Heľpianskeho vrchu (1 586 m n. m.) až po Ždiarske sedlo (1 473 m n. m.) sú najkrajším úsekom hrebeňa.

Arabichl je vrchol s výškou 1595 m n. m. a nachádza sa v oblasti, pohorí Wechsel. Je hôľnatého charakteru a aj preto je aj v zime využívaný na zimné športy.

Aragac je 4 095 m vysoká, v súčasnosti nečinná sopka, nachádzajúca sa na území Arménska (40 km severozápadne od hlavného mesta Jerevan) v pohorí Arménska vysočina. Zároveň je to najvyšší vrch Arménska. Má štyri vrcholy , hlavný (severný) s výškou 4095 metrov, západný (4001 metrov), východný (3901 metrov) a južný vrchol s výškou (3879 metrov). Je obľúbeným miestom turistov (najmä v letných mesiacoch) a skialpinistov. Na úpätí vrchu sa nachádza observatórium Arménskej akadémie vied. Je tvorená andezitovými a dacitovými horninami pochádzajúcimi z erupcií z hlavného, prípadne bočných kráterov v neskorom pleistocéne (okolo roku 3000 pred Kr.).

Augstenberg je vrch v Lichtenštajnsku v pohorí Rätikon vo Východných Alpách, s výškou 2359 m n. m.