Akcie

zrýchlene Nová Sedlica - Kremenec - Dukla

Ako sme si s Majkom dali do tela a prešli Bukovské vrchy a Laboreckú vrchovinu na ťažko, autonómne z Novej Sedlice cez Kremenec po slovensko-poľskej hranici až na Duklu. Za 3,5dňa 117km s nemalým prevýšením...

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nullam porttitor est ut purus rutrum, ut placerat magna imperdiet. In non nulla scelerisque nisi convallis egestas et eu tortor.

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Aenean vehicula ultrices massa ut porttitor. Integer euismod justo sit amet neque lacinia molestie. Sed libero enim, tincidunt ut consequat id, tempor vehicula felis. Ut id malesuada diam. Nulla malesuada quam fermentum, varius tortor nec, porttitor ligula. Cras tristique eu lorem pulvinar sagittis. In hac habitasse platea dictumst. Vivamus vulputate lectus quis vulputate cursus. Aliquam ut suscipit lacus. Orci varius natoque penatibus et magnis dis parturient montes, nascetur ridiculus mus. Pellentesque a diam egestas, mattis ipsum id, condimentum turpis. Quisque dolor ligula, rutrum in risus quis, volutpat pellentesque tellus. Sed blandit urna quis turpis aliquam, quis posuere dolor aliquet. Vestibulum faucibus ut massa et euismod. Curabitur velit dolor, porta id justo ut, tincidunt luctus sapien. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas.

Nullam eu mauris et nibh lobortis porta nec sed erat. Donec velit leo, venenatis ac tristique vel, fringilla et justo. Cras ut orci nisl. Cras congue dignissim tortor. Cras egestas ullamcorper ante, sit amet congue lorem ullamcorper eget. Fusce quis arcu suscipit libero pulvinar dictum. Fusce nibh arcu, scelerisque non iaculis vitae, convallis vitae est. Proin sed volutpat ex, ac porttitor odio. Nam quis orci et leo porttitor feugiat vel ut magna. Aliquam imperdiet dictum euismod. Mauris vitae elementum mi, ut tempus elit.

Maecenas facilisis mauris at augue cursus, a laoreet ex venenatis. Duis ut ligula vel quam cursus iaculis. Suspendisse facilisis quam ut est finibus, eu aliquet nulla dictum. Vivamus euismod erat sed posuere vestibulum. Aenean tempor neque nec est finibus fermentum. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas. In sagittis elementum ligula. Suspendisse potenti. Phasellus sit amet nunc dolor.

Čítať ďalej ...

Články

Článok pre akciu zrýchlene Nová Sedlica - Kremenec - Dukla

Dátum

30.04.2014 - 03.05.2014

Zaradenie

Typ

Účastníci

Pohorie

Bukovské vrchy

Laborecká vrchovina

Krajina

Projekt

Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí

Body záujmu

Nová Sedlica

je najvýchodnejšie položená obec na Slovensku, nachádzajúca sa v okrese Snina. V obci sa nachádza turistický penzión Kremenec.

30.04.2014
Miňo, Majo

Temný vršok

Je vrchol vysoký 838 m n. m. a je prvý výraznejší vrchol nachádzajúci sa pri červenej turistickej značke idúcej z Novej Sedlice smerom na Kremenec.

30.04.2014
Miňo, Majo

Kremenec

Kremenec (1 221 m n. m.) je najvyšší vrchol Bukovských vrchoch, zároveň sa nachádza v národnom parku Poloniny a je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky, aj keď....podľa mapy leží o niečo ďalej cca 150m severovýchodnejšie, už mimo Slovenska, len na Poľsko Ukrajinskej hranici. Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, ktorý je od roku 2007 zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO. Pod vrcholom Kremenca (1207,7 m n. m.) je mohutný kamenný hraničný stĺp, ktorý označuje miesto, kde sa stretávajú Slovensko, Poľsko a Ukrajina.

30.04.2014
Miňo, Majo

Kamenná lúka

Kamenná lúka je druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov zároveň v Národnom parku Poloniny. Má výšku 1200 m n. m. Vrcholovú časť tvoria lúky a pieskovcové bloky, podľa nich dostal vrch pomenovanie. Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Hrúbky na západe a Kremenec na východe, v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.

30.04.2014
Miňo, Majo

Hrúbky

Hrúbky (pl. Hrubki) je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Má výšku 1186 m n. m. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Čierťaž na západe a Kamenná lúka na východe. Južné svahy spadajú do údolia potoka Stužická rieka, severné do údolia potoka Górna Solinka. Vrcholom hory prechádza hranica medzi slovenským NP Poloniny a poľským NP Bieszczady.

30.04.2014
Miňo, Majo

Čierťaž

Čierťaž je vrchol v Bukovských vrchoch s výškou 1071 m n. m., ležiaci na štátnej hranici PL/SK. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Borsuk na západe a Hrúbky na východe. Južným smerom vybieha z hory rázsocha, ktorá sa delí na dve vetvy: juhozápadná, ktorá je zakončená vrcholom Kýčera, a juhovýchodná, ktorá sa tiahne cez vrcholy Príkry, Temný vršok a Packova Kýčera až na ukrajinské územie.

30.04.2014
Miňo, Majo

Sedlo pod Čierťažou

Sedlo pod Čierťažou je sedlo v Bukovských vrchoch vo výške 906 m n. m kde sa nachádza aj útulňa a ohnisko a prameň. Prechádza ním štátna SK/PL hranica a červená TZ.

30.04.2014
Miňo, Majo

Čelo

Čelo je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Má výšku 1158 m n. m. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Jarabá skala na severozápade a Borsuk na juhovýchode. Vrcholom prechádza hranica medzi poľským NP Bieszczady a slovenským NP Poloniny. Juhozápadné svahy spadajú do údolia Čelianskeho potoka, severné do údolia potoka Tarnica a východné do údolia potoka Beskidnik.

01.05.2014
Miňo, Majo

Riaba skala

Riaba skala je rázcestník žltej a červenej TZ v Bukovských vrchoch vo výške 1167 m n. m. Leží medzi dvoma vrcholmi Jarabej potažmo Riabej skaly na slovensko-poľskej štátnej hranici. Žltá značka odbočuje z hrebeňa popri Zbojskom potoku až do Novej Sedlice.

01.05.2014
Miňo, Majo

Jarabá skala

Jarabá skala, alebo pl. Riaba skala je tretí najvyšší vrch Bukovských vrchov. Podľa mňa je to dvojvrchol a menší z nich meria 1167 m n. m. a o par desiatok metrov vyššie je ďalší bod, hríbik, tentokrát s Poľským názvom Riaba skala a meria 1199 m n. m. S rovnakým názvom sa volá aj prírodná rezervácia nachádzajúca sa pod týmto vrcholom. Cez vrchol prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od poľskej obce Wetlina, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Ďurkovec na západe a Čelo na východe. Odbočuje z neho rázsocha s vrchmi Paportna a Jawornik na poľskej strane.

01.05.2014
Miňo, Majo

Ďurkovec

Ďurkovec je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny. Má výšku ýškou 1188 m n. m. Ďurkovec sa vypína na severovýchode Slovenska v Bukovských vrchoch na hranici s Poľskom, severo-severovýchodne od obce Runina. Jeho vrcholom prechádza slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi vrchmi Pľaša na severozápade a Jarabá skala na východo-severovýchode. Odbočuje z neho rázsocha Veľkého Bukovca.

01.05.2014
Miňo, Majo

Sedlo pod Ďurkovcom

Sedlo pod Ďurkovcom je sedlo a rázcestník zelenej a červenej TZ v Bukovských vrchoch vo výške 1120 m n. m. Leží pod vrcholom Ďurkovec na slovensko-poľskej štátnej hranici. Zelená značka odbočuje z hrebeňa do dedinky Runina.

01.05.2014
Miňo, Majo

Pľaša

Pľaša (pl. Plasza) je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny. Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Má výšku 1163 m n. m. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Kurników Beskid na severozápade a Ďurkovec na juhovýchode.

01.05.2014
Miňo, Majo

Kurników Beskid

Kurników Beskid je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Má výšku 1037 m n. m. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Kruhliak na severozápade a Pľaša na juhovýchode. Juhozápadne od vrcholu vybieha severovýchodným smerom krátka rázsocha s vrcholom Szczawnik. Vrcholom hory prechádza hranica medzi slovenským NP Poloniny a poľskou CHKO Cisna-Wetlina. Na slovenskej strane sa nachádza NPR Pľaša.

01.05.2014
Miňo, Majo

Kruhliak

Kruhliak (pl.Okraglik) je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny. Má výšku 1101 m n. m. Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni, medzi vrchmi Rypy na západe a Kurników Beskid na juhovýchode. Odbočujú z neho rázsochy, severne s vrchmi Jasło a Małe Jasło a severovýchodne s vrchom Fereczata na poľskej strane.

01.05.2014
Miňo, Majo

Ruské sedlo

Ruské sedlo (poľsky Przełęcz nad Roztokami Górnymi) je horské sedlo v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej hranici. Leží v nadmorskej výške 801 m n. m. Zo slovenskej strany vedie do sedla neasfaltovaná cesta z bývalej osady Ruské. Na slovenskej strane blízko sedla pramení rieka Cirocha. Z poľskej strany vedie asfaltová cesta z osady Roztoki Górne. Cez sedlo viedla stará obchodná cesta, medzi Uhorskom a Haličom.

01.05.2014
Miňo, Majo

Rypy

Rypy (poľsky Rypi Wierch) je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Má výšku 1001 m n. m. /niekde píšu 1003 m n. m./ Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Strop na západe a Kruhliak na severovýchode. Severné svahy spadajú do údolia potoka Roztoczka, južnej do údolia riečky Cirocha. Vrcholom hory prechádza hranica medzi slovenským NP Poloniny a poľskou CHKO Cisna-Wetlina. Na slovenskej strane sa rozkladá PR Šípková.

01.05.2014
Miňo, Majo

Šipková

Šipková (poľsky Sinkowa) je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Má výšku 995 m n. m. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Strop na severozápade a Rypy na juhovýchode.

01.05.2014
Miňo, Majo

Strop

Strop (poľsky Stryb) je vrch v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskej štátnej hranici. Nachádza sa v pohraničnom hrebeni medzi vrcholmi Černiny na severozápade a Rypy na juhovýchode. Južným smerom vybieha z vrcholu rázsocha smerujúca cez vrcholy Kyčerka, Dolný vrch, Borsuk a Brinky nad sútok riečok Stružnica a Cirocha. Východne od Stropu vybieha na sever ďalšia rázsocha smerujúca cez vrcholy Kiczerka, Rosocha a Hyrlata do údolia Solinky.

01.05.2014
Miňo, Majo

Černiny

Černiny (poľsky Czerenin) je vrch v Bukovských vrchoch, zároveň v Národnom parku Poloniny. Má výšku 929 m n. m. Prechádza cez neho slovensko-poľská štátna hranica. Nachádza sa južne od bývalej kráľovskej, poľskej obce Solinka a severozápadne od zaniknutej slovenskej obce Zvala, na slovensko-poľskom hraničnom hrebeni.

01.05.2014
Miňo, Majo

Balnica

Je to maličká usadlosť a zároveň stanica úzkokoľajnicovej železnice. Nachádza sa cca 50 metrov od SK/PL hranice v Poľsku a vedie k nej modrá tur. značka, odbočka od červenej. Môžete sa tu občerstviť v malom obchodíku, kde Vám predajú pivko, pripravia kávu alebo niečo malé teplé na jedenie. Na blízkych lúčkach sa dá aj stanovať. Okrem toho je to aj názov pre blízky rázcestník červenej so žltou značkou.

01.05.2014
Miňo, Majo

Rydoszowa

Rydoszowa je vrchol v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici. Je vysoký 880 m n. m. a vedie ním červená a modrá TZ. Nachádza sa juhozápadne od Balnice.

02.05.2014
Miňo, Majo

Gmyszów Wierch

Gmyszów Wierch je vrchol v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici. Je vysoký 876 m n. m. a vedie ním červená a modrá TZ. Nachádza sa západne od Balnice.

02.05.2014
Miňo, Majo

Wierch nad Łazem

Wierch nad Łazem je vrchol v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici. Je vysoký 864 m n. m. (niekde sa uvádza 857 m n. m.) a vedie ním červená a modrá TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Vysoký Grúň

Vysoký Grúň (poľsky Wysoki Groń) je s výškou 904,9 m n. m. najvyšší vrchol pohoria Laborecká vrchovina v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severovýchodnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Prechádza nim červená a modrá TZ. Jeho vrchol je zalesnený.

02.05.2014
Miňo, Majo

Hlboký vrch

Hlboký vrch (poľsky Głęboki Wierch) je vrchol s výškou 893,4 m n. m. /na mapách sa udáva 888 m n. m./ v pohorí Laborecká vrchovina v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severovýchodnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Prechádza ním červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Košarka

Košarka (poľsky Koszarka) je vrchol s výškou 794 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Prechádza ním červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Sedlo pod Košiarkou

Sedlo pod Košiarkou je sedlo a zároveň rázcestník žltej a červenej TZ vo výške 785 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Žltá značka tu odbočuje z hrebeňa do osady Oľšinkov.

02.05.2014
Miňo, Majo

Ščolb

Ščolb (poľsky Szcołb) je vrchol v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici, vedie nim červená turistická značka. Má výšku 763,8 m n. m. /na mapách sa udáva 769 m n. m./

02.05.2014
Miňo, Majo

Lupkovský priesmyk

Lupkovský priesmyk (Poľsky Przełęcz Łupkowska) je priesmyk v severnom hrebeni Laboreckej vrchoviny, medzi vrchom Szczolb (763,8 m n. m.) a vrchom Siwakowska dolina 689 m n. m., na slovensko-poľskej štátnej hranici. Priesmyk leží vo výške 640 m n. m. Krížia sa tu modrá, zelená a červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Siwakowska dolina

Siwakowska dolina je vrchol s výškou 689 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, nad Lupkowským priesmykom. Prechádza ním modrá a červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Laborecký priesmyk

Laborecký priesmyk (poľ. Przełęcz Radoszycka, 684 m n. m.) je priesmyk v severnom hrebeni Laboreckej vrchoviny, súčasť slovensko-poľskej štátnej hranice. Priesmykom vedie cesta z obce Palota do poľskej obce Komancza, v súčasnosti zjazdná pre motorové vozidlá. Vedie ním medzinárodná turistická trasa E3 od vrchu Paseky (844 m n. m.) na Vysoký grúň (904,9 m n. m.). Prechádza ním modrá a červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Kľučkov

Kľučkov je vrchol s výškou 767 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, severovýchodne nad Laboreckým priesmykom. Prechádza ním modrá a červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Stredný hrb

Stredný hrb (poľsky Garb Średni) je dvojvrchol v Laboreckej vrchovine s výškou 822 m n. m. a nižším 802 m n. m. Z nižšieho vrcholu vybieha rázsocha do Poľska a na nej zelená TZ tzv. Besko - Komańcza v Jaśliski Park Krajobrazowy. Medzi vrcholmi sa zas nachádza rázcestník so zelenou, žltou a červenou TZ, pričom žltá značka odbočuje na Slovensko z hrebeňa pozdĺž strednohrbského potoka k lyžiarskemu stredisku Daňová. Oba vrcholy ležiaí na SK/PL hranici.

02.05.2014
Miňo, Majo

Daňová

Daňová (poľsky Danawa) je vrchol s výškou 837 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, severovýchodne nad Laboreckým priesmykom. Prechádza ním modrá a červená TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Paseky

Paseky (poľsky Pasika) je vrchol v Laboreckej vrchovine s výškou 844 m n. m., na ktorom sa nachádza stará oceľová rozhľadňa, bývalá vojenská strážna a pozorovacia veža z 2.svetovej vojny. Leží na SK/PL hranici a vedie ním červená a modrá TZ.

02.05.2014
Miňo, Majo

Kalinovské sedlo

Kalinovské sedlo je sedlo v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici vo výške 802 m n. m. Po novom sa volá aj Paseky, pomník a je tam malá mohyla z 2.svetovej vojny, informujúca o vstupe prvých jednotiek Červenej armády do Československa v roku 1944. Je tu aj rázcestník modrej, zelenej a červenej TZ, kde zelená TZ vedie z hrebeňa do obce Kalinov.

02.05.2014
Miňo, Majo

Kanasiówka

Kanasiówka je rázcestník žltej, zelenej, modrej a červenej TZ vo výške 823 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty pod vrchom s rovnomenným názvom. Žltá a zelená značka smeruje do Poľska. V blízkosti sa nachádza aj prameň rieky Wisłoka

02.05.2014
Miňo, Majo

Pod Kanasiówką

Pod Kanasiówką je rázcestník modrej a červenej TZ vo výške cca 720 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty západne pod vrchom s rovnomenným názvom. Modrá značka smeruje z hlavného hrebeňa do Poľska.

03.05.2014
Miňo, Majo

Vodojem, štátna hranica

Vodojem, štátna hranica je rázcestník modrej a červenej TZ vo výške cca 682 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Modrá značka smeruje z hlavného hrebeňa na Slovensko do dediny Habura.

03.05.2014
Miňo, Majo

Haburské rašelinisko

Haburské rašelinisko je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody CHKO Východné Karpaty. Je to aj kóta vo výške 690 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici a prechádza ním červená TZ.

03.05.2014
Miňo, Majo

Koprivničná

Koprivničná je rázcestník zelenej a červenej TZ vo výške cca 709 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Zelená značka smeruje z hlavného hrebeňa na Slovensko do dediny Habura.

03.05.2014
Miňo, Majo

Kameň

Kameň (poľsky Kamień (nad Jaśliskami)) je vrchol v Laboreckej vrchovine s výškou 857 m n. m. už v Poľsku. Avšak rázcestník pod vrcholom má výšku 827 m n. m. Nachádza sa na SK/PL hranici a je na ňom množstvo menších cintorínov vojakom z 1.svetovej vojny. Na rázcestníku sú TZ modrej, zelenej, žltej a červenej farby. Modrá značka vedie na samotný vrchol.

03.05.2014
Miňo, Majo

Fedorkov

Fedorkov je vrchol v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici a tesne pod ním vedie červená značka. Leží vo výške 766 m n. m.(samotný vrchol), rázcestník je o niečo nižšie.

03.05.2014
Miňo, Majo

Čertižské sedlo

Čertižské sedlo (poľ. Przełęcz Beskid nad Czeremchą), je sedlo v severnom hrebeni Laboreckej vrchoviny, z ktorého vybieha na juhovýchod Medzilaborecká brázda. Leží vo výške 581 m n. m., medzi vrchmi Klin (687,1 m n. m.) a Fedorkov (766,3 m n. m.) a je pramennou oblasťou Laborca. Prechádza ním SK/PL štátna hranica a červená, žltá a zelená TZ a cyklocesta.

03.05.2014
Miňo, Majo

Klin

Klin je vrchol s výškou 684 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa v blízkpsti vrchola Klin, v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Je tu aj rázcestník žltej a červenej TZ a cyklocesty.

03.05.2014
Miňo, Majo

Kút

Je vrch v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici vo výške 697 m n. m.

03.05.2014
Miňo, Majo

Beskyd

Beskyd je rázcestník zelenej a červenej TZ v Laboreckej vrchovine na SK/PL hranici. Leží vo výške 628 m n. m. Zelená značka tu odbočuje z hrebeňa na slovenskú stranu do Sedla pod Beskydom.

03.05.2014
Miňo, Majo

Sedlo Javoriny

Sedlo Javoriny je sedlo a rázcestník žltej a červenej TZ vo výške cca 584 m n. m. v pohorí Laborecká vrchovina. Nachádza sa na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Žltá značka tu smeruje z hlavného hrebeňa na Slovensko do dediny Príkra.

03.05.2014
Miňo, Majo

Kýčera

Kýčera je vrchol nad Duklianskym priesmykom, vedie ním červená, žltá a modrá TZ. Leží na SK/PL hranici v Laboreckej vrchovine vo výške 579 m n. m.

03.05.2014
Miňo, Majo

Dukla, vyhliadková veža

Dukla, vyhliadková veža je rázcestník resp. kóta v Laboreckej vrchovine s výškou 567 m n. m. Nachádza sa na SK/PL hranici v blízkosti Duklianskeho priesmyku.

03.05.2014
Miňo, Majo

Dukliansky priesmyk

Dukliansky priesmyk (poľsky Przełęcz Dukielska), s výškou502 m n. m. je priesmyk v severnej časti Laboreckej vrchoviny nad obcou Vyšný Komárnik, medzi vrchom Kýčera a Biely kopec. Sedlom prebieha slovensko-poľská štátna hranica a je najnižšie položeným a najschodnejším horským priechodom Karpatského oblúka. Priesmykom vedie dôležitá cestná spojnica medzi Slovenskom a Poľskom, cesta I/73 a E371 spájajúca Svidník s poľským mestom Dukla, podľa ktorého bol pomenovaný. Taktiež je významnou križovatkou turistických chodníkov: červeno-značkovaná medzinárodná trasa E3 z Porubského sedla po štátnej hranici ďalej na východ, odtiaľto vychádza červeno-značená Cesta hrdinov SNP (súčasť medzinárodnej trasy E8) do obce Medvedie. Dukliansky priesmyk je známy z obdobia 2. svetovej vojny Karpatsko-duklianskou vojenskou operáciou, pri ktorej v období od 8. septembra 1944 do 27. októbra 1944 zahynulo tu asi 21 000 sovietskych a 1800 československých bojovníkov. Ranených bolo 88 000 vojakov. Celkové straty nemeckých vojsk vrátane ranených a nezvestných sa pohybovali medzi 50 - 70 000.

03.05.2014
Miňo, Majo

Trasy

Zobraziť

Zobraziť a vycentrovať

Stiahnuť

2014.04.30. Z Novej Sedlice cez Kremenec k prvému nocľahu

Ako sme sa naťažko vybrali z Novej Sedlice na Kremenec a prespali za Sedlom pod Čierťažou

Načítavam údaje ...

Zobraziť

Zobraziť a vycentrovať

Stiahnuť

2014.05.01. Zo Sedla pod Čierťažou až na Bálnicu