Projekty
Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí

História
Pri bližšom skúmaní, sme zistili, že množstvo pohorí na Slovensku má rôzne delenie, ale my sme sa rozhodli, že budeme akceptovať prácu pánov zo SAV-ky, geografov pána prof. Rndr. Emila Mazúra, DrSc. a pána Prof. RNDr. Michala Lukniša, DrSc., ktorí dôsledne rozdelili Slovensko do tzv. geomorfologických jednotiek.
Analógové Mazúrove a Luknišove mapy geomorfologického členenia Slovenska patria medzi významné diela slovenskej geografie. Ide o diela dvoch významných klasických, terénno-syntetických geografov. Autori vychádzali z orografického /pozn. orografia: náuka o vonkajšej podobe zemského povrchu, horopis/ členenia Hromádku (1956), ďalej z mapy typov reliéfu (Mazúr 1975), geologických máp v mierke 1:200 000, mapy morfoštruktúr Západných Karpát a najmä z vlastných poznatkov z práce v teréne. Klasifikácia ich geomorfologického členenia mala určitý vývoj a uvedená digitálna mapa je spracovaná podľa novšieho vydania z r. 1986 ( Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava). Územie Slovenska je hierarchicky rozčlenené podľa 8 úrovní - sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť - na 499 individuálnych geomorfologických jednotiek. Slovensko patrí do Alpsko-himalájskej sústavy, územie je rozdelené na dve podsústavy – Karpaty a Panónsku panvu, ktoré sa na ďalšej úrovni delia na Západné a Východné Karpaty, resp. Západopanónsku a Východopanónsku panvu.
Zoznam geomorfologických jednotiek Slovenska, to znamená sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť a hlavne celok, podcelok a časti nájdete tu, na stránke:
a v nej si môžete stiahnúť nasledovné pdf
Taktiež výsledok práce geografov p.Mazúra a pána Lukniša je nasledovná mapa:
Treba si vybrať http://apl.geology.sk/temapy/ a tam v zozname tématickú mapu č.12 Geomorfologické členenie Slovenska (Mazúr, Lukniš)
V rokoch 2007 až 2011 riešil ŠGÚDŠ v spolupráci so spoločnosťou Esprit Banská Štiavnica geologickú úlohu „Komplexná geologická informačná báza pre potreby ochrany prírody a manažmentu krajiny (GIB-GES)“. Jedným z výsledkov je aj upresnená mapa Geomorfologického členenia Slovenska, ktorá vznikla revíziou priebehu hraníc geomorfologických jednotiek Mapy geomorfologického členenia v mierke 1 : 500 000 (Mazúr a Lukniš 1986). Z mapy bolo prebrané hierarchické členenie jednotiek. Hranice týchto jednotiek boli upravované na základe, digitálneho modelu terénu s rozlíšením 20x20m a z neho odvodených morfometrických charakteristík, digitálnej geologickej mapy 1 : 50 000, digitálnej mapy abiokomplexov, digitálnej mapy riečnej siete, máp horizontálnej a vertikálnej členitosti a satelitných snímok, tak aby rešpektovali geomorfologické, geologické a tektonické pomery územia vyjadrené v príslušnej mierke. Takto ohraničené jednotky boli potom geoštatisticky vyhodnotené a charakterizované sumárnymi ukazovateľmi – minimálna a maximálna nadmorská výška, rozsah nadmorských výšok, priemerná nadmorská výška, hustota riečnej siete, priemerný sklon v geomorfologickej jednotke a celková členitosť reliéfu geomorfologickej jednotky. Všetky charakteristiky sú súčasťou digitálnej priestorovej databázy.
A tak vznikla, zatiaľ posledná, čiže ostatná mapa, vytvorená pánmi Mgr. Dušan Kočický Phd. a Mgr. Ing. Boris Ivanič, ktorú môžete nájsť tu... http://apl.geology.sk/temapy/ a tam v zozname tématickú mapu č.11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič), jej exportovaním vznikne takýto zaujímavý PDF súbor, mapa:
https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf
Geodetom veľmi pekne ďakujeme za odvedenú prácu a hlavne jej výsledok, danú mapku. A práve tá sa stala základným kameňom a vodítkom pri hľadaní vrcholov, prípadne najvyšších miest a ich začlenení do jednotlivých geomorfologických celkov Slovenska.
Pri hľadaní najvyšších vrcholov nám samozrejme pomohol zoznam takýchto vrcholov resp. zoznam všetkých vrcholov na Slovensku a ten sa opäť nachádza na spomenutej stránke http://www.skgeodesy.sk
a v nej si môžete stiahnuť okrem zoznamu názvov vrcholov aj zoznam názvov dolín, sediel a priesmykov a geomorfologických jednotiek (ktoré som už spomenul). Pre nás sú v tomto projekte dôležité práve vrcholy
Pomoc z internetu
Takže máme mapu oblastí (geomorfologických celkov), kde ktoré vrcholy majú patriť a zoznam samotných vrcholov. Pri priraďovaní kam ktorý vrchol, najvyššie miesto do akého geomorfologického celku patrí som si samozrejme pomohol už zostavenými zoznamami na internete. Napr. na wikipédii, na hiking.sk ale hlavne na stránke turistického oddielu Pat a Mat, konkrétne na ich stránke a podsekcii zaujímavosti, kde to pán Vinco parádne a prehľadne spracoval aj do mapky, veď kuknite sami : https://www.turistikapatamat.sk/zaujimavosti/pohoria/clenenie_sk
Veľká česť za odvedenú prácu, smekám klobouk!
Ak by si chcete overiť, kam patrí daný vrchol, nájdete to na nasledovnej základnej mape geodézie po vpísaní názvu vrcholu https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=48.800000,19.530000,8
Klubové resumé
Čo sa týka klubu, našou úlohou nie je sa hašteriť, ktorý kopec resp. miesto je najvyšší v tom a tom pohorí (geomorfologickom celku) a ktoré napr. nie je už kopec, nemá dostatočnú vlastnosť, aby kopcom bol, ktoré pohorie (geomorfologický celok) vlastne pohorie nie je /napr. Podunajská rovina predsa nemôže byť pohorím?!, ale u nás je, keďže je to geomorfologický celok Slovenska/...alebo otázky typu môžu byť geomorfologické celky ako sú pahorkatiny, podolie, nížiny, roviny, kotliny, atď... môžeme definovať ako pohoria?...i keď sú prípady, že nadmorská výška najvyšších vrcholov týchto jednotiek, je niekedy často vyššia ako výška vrchov v konkrétnych pohoriach? Nám išlo utvoriť si, zadefinovať rámec, množinu plánovaných výstupov na najvyššie vrchy, miesta slovenských pohorí.
A tak sme sa rozhodli, že budeme chodiť po geomorfologických celkoch Slovenska a po ich najvyšších miestach. A aby to nebolo jednoduché, aj tu sme spravili dve výnimky
- keď sme z jedného geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras predsa len šli hlbšie a to do jeho podcelkov Muránska planina a Slovenský raj, kde navštívime najvyššie miesta aj týchto pohorí, keďže sa nám zdá, že za to stoja.
- keď sme z geomorfologického celku Tatry išli ešte hlbšie a to do podcelkov a dokonca do častí podcelku a tak miesto jedného vrchu Gerlach, radi navštívime aj najvyššie miesto podcelku Západné Tatry, Bystrú a najvyššie miesto časti Belianske Tatry, Havran, podcelku Východné Tatry..lebo tieto pohoria nám fakt stoja za návštevu.
Náš /klubový/ subjektívny výsledok zoznamu najvyšších vrcholov Slovenských pohorí je teda tabuľka pod týmto textom:
V nej som doplnil popis, prípadne poznámku a hlavne doplnil GPS súradnice, ktorých výsledkom je zas táto mapa:
Miňo
PS: možno sa ešte pomení najmenšie miesto zo všetkých najvyšších vrchov a to Jazerný pahorok (aktuálne 127 m.n.m.) sa zmení za vrch Abov (124 m.n.m.), pretože ako som sa dočítal, na Jazernom pahorku je aktuálne smetisko a triangulačný bod je zasypaný smeťami a po ich odstránení /vyčistení smetiska/ by bola výška Jazerného pahorku o meter nižšia od Abova 😊, len 123 m.n.m.
PS1: Informácie na tento článok som čerpal z wikipédie, zo stránok www.hiking.sk, http://www.skgeodesy.sk/, https://www.geoportal.sk/, https://www.turistikapatamat.sk/
Zoznam najvyšších vrcholov slovenských pohorí







































































































