Akcie

Gerlachovský štít - Martinovka

27.8.2009  Martinovka je iná (ako klasická) cesta, ktorou sa dostanete na najvyšší vrchol Slovenska - na 2654,4 metrov vysoký Gerlach. Avšak pozor, nedávam tu návod, aby ste sa po našich stopách vydali, len malé svedectvo o tom, ako som nedávno spolu s niekoľkými dobrými kamarátmi a zároveň dobrými lezcami touto cestou šiel, vyšiel a aj šťastne zostúpil do východzieho a zároveň aj cieľového bodu našej túry, na horský hotel Sliezsky dom. Trvalo nám to síce dlhšie ako sme predpokladali, ale neľutujem(e).

Výstupová trasa Martinovka sa nazýva na počesť nemca Dr. Alfreda Martina, ktorý ju prešiel ešte v roku 1905, konkrétne 15. augusta sám a to od sedla Poľský hrebeň. Klobúk dole v tých časoch a s tým vybavením.

My sme sa rozhodli si ju skrátiť a ísť „len“ od Litvorového sedla, popod Lučivniansku vežu, Lučivnianskou lávkou, Malou Litvorovou vežou, Gerlachovskou lávkou, Veľkou Litvorovou vežou, cez Lavínový Štít na Zadný Gerlach, do Tetmajerovho sedla a odtiaľ po krásne exponovanom hrebeni až na bod najvyšší - Gerlach.

Ak ste boli niekedy na nejakom kurze VHT resp. horolezeckom kurze, kde ste si mohli všetko pekne a v kľude odskúšať, pripraviť, opýtať sa skúsenejšieho, tak musím povedať, že práve takéto túry ako je Martinovka sú ideálne na to, aby ste nič nezabudli (lebo zabudnúť nemôžete), nadrilovali, dostali pod kožu, zistili ako toto treba uviazať, ako tamto treba založiť atď. Práve takáto prax, pod dozorom skúsených lezcov, vám dá veľmi veľa a doplní vedomosti prvotne získané na kurzoch. Na všetko však treba mať čas (veľa času) a tých skúsených lezcov , teda kamarátov, ktorí si tými začiatkami tiež niekedy prešli.

Budík zapípal o piatej, vonku už bolo svetlo. Po štyroch hodinách nevýdatného spánku sme sa dobalili a o šiestej hodine rannej všetci vyrazili od Sliezskeho domu (1670 m) celou Velickou dolinou, popri Velickom plese, serpentínkami okolo „Večného dažďa“, tak sa že vraj volá Velický vodopád, hmmm. Postupovali sme pozdĺž Kvetnicového plesa, Kvetnicou, ktorá sa nezaprela svojmu pomenovaniu. Pred nami väčšina turistov menila smer k Velickej próbe, nástupnému miestu klasického výstupu na Gerlach. My sme si to relatívne rýchlo šinuli ďalej, po zelenej značke vedľa Dlhého plesa a vo výške cca 2000 m n. m vo Velickom kotli sme z nej zišli, stočili to popod Horné Velické plieska až do Litvorového sedla (2.385m). Bolo osem hodín ráno, fúkal studený vietor a cez sedlo sa začali valiť oblaky. Tak sme sa rozhodli naraňajkovať, onééé a pripraviť sa na útok.

Bolo nás sedem, utvorili sme dve dvojky a jednu trojku. Nebudem popisovať čo, ako a kde sme konkrétne liezli, kde sme sa zasekli, kde sme zišli omylom z cesty, ale suuárne poviem len toto: na orientáciu cesta nie je úplne jednoduchá (nehovoriac ak sa pridá hmla) a pre relatívnych začiatočníkov časovo náročnejšia ako sa píše v sprievodcoch. Keďže sme sa snažili istiť všade, kde sme si mysleli, že by sme mohli spadnúť, tak sa náš postup samozrejme spomaľoval. Začali sme o cca o deviatej hodine rannej z Litvorového sedla a na Gerlachu sme stáli okolo pol ôsmej večer.

Cestou nás sprevádzalo premenlivé počasie, fúkal studený vietor no, posledné metre k vrcholu sa nám počasie odvďačilo za celodennú námahu krásnymi výhľadmi, s teplotou okolo nuly.

O cca pol deviatej sme začali schádzať z vrchola Batizovskou próbou, avšak po viacerých zlaňovákoch, na miestach, kde boli onehdá reťaze, sme na úroveň Batizovského plesa (cca 1890 m) prišli takmer o polnoci. Mesiačik krásne svietil a vrhal čierne tiene Gerlachovského masívu na protiľahlú Končistú. Po krátkej prestávke sme zdolali aj posledné kilometre po magistrále a tesne pred jednou hodinou nočnou sme dorazili na Sliezsky dom.

Boli sme unavení, ale plní nových zážitkov, vedomostí a zručností, ktoré treba opäť len drilovať a drilovať. Ale ten čas...

MIŇO

Články
Taká malá túrička na Gerlach - "Martinovka" zvaná ...

Taká malá túrička na Gerlach - "Martinovka" zvaná ...

27.8.2009  Martinovka je iná (ako klasická) cesta, ktorou sa dostanete na najvyšší vrchol Slovenska - na 2654,4 metrov vysoký Gerlach. Avšak pozor, nedávam tu návod, aby ste sa po našich stopách vydali, len malé svedectvo o tom, ako som nedávno spolu s niekoľkými dobrými kamarátmi a zároveň dobrými lezcami touto cestou šiel, vyšiel a aj šťastne zostúpil do východzieho a zároveň aj cieľového bodu našej túry, na horský hotel Sliezsky dom. Trvalo nám to síce dlhšie ako sme predpokladali, ale neľutujem(e).

Výstupová trasa Martinovka sa nazýva na počesť nemca Dr. Alfreda Martina, ktorý ju prešiel ešte v roku 1905, konkrétne 15. augusta sám a to od sedla Poľský hrebeň. Klobúk dole v tých časoch a s tým vybavením.

My sme sa rozhodli si ju skrátiť a ísť „len“ od Litvorového sedla, popod Lučivniansku vežu, Lučivnianskou lávkou, Malou Litvorovou vežou, Gerlachovskou lávkou, Veľkou Litvorovou vežou, cez Lavínový Štít na Zadný Gerlach, do Tetmajerovho sedla a odtiaľ po krásne exponovanom hrebeni až na bod najvyšší - Gerlach.

Ak ste boli niekedy na nejakom kurze VHT resp. horolezeckom kurze, kde ste si mohli všetko pekne a v kľude odskúšať, pripraviť, opýtať sa skúsenejšieho, tak musím povedať, že práve takéto túry ako je Martinovka sú ideálne na to, aby ste nič nezabudli (lebo zabudnúť nemôžete), nadrilovali, dostali pod kožu, zistili ako toto treba uviazať, ako tamto treba založiť atď. Práve takáto prax, pod dozorom skúsených lezcov, vám dá veľmi veľa a doplní vedomosti prvotne získané na kurzoch. Na všetko však treba mať čas (veľa času) a tých skúsených lezcov , teda kamarátov, ktorí si tými začiatkami tiež niekedy prešli.

Budík zapípal o piatej, vonku už bolo svetlo. Po štyroch hodinách nevýdatného spánku sme sa dobalili a o šiestej hodine rannej všetci vyrazili od Sliezskeho domu (1670 m) celou Velickou dolinou, popri Velickom plese, serpentínkami okolo „Večného dažďa“, tak sa že vraj volá Velický vodopád, hmmm. Postupovali sme pozdĺž Kvetnicového plesa, Kvetnicou, ktorá sa nezaprela svojmu pomenovaniu. Pred nami väčšina turistov menila smer k Velickej próbe, nástupnému miestu klasického výstupu na Gerlach. My sme si to relatívne rýchlo šinuli ďalej, po zelenej značke vedľa Dlhého plesa a vo výške cca 2000 m n. m vo Velickom kotli sme z nej zišli, stočili to popod Horné Velické plieska až do Litvorového sedla (2.385m). Bolo osem hodín ráno, fúkal studený vietor a cez sedlo sa začali valiť oblaky. Tak sme sa rozhodli naraňajkovať, onééé a pripraviť sa na útok.

Bolo nás sedem, utvorili sme dve dvojky a jednu trojku. Nebudem popisovať čo, ako a kde sme konkrétne liezli, kde sme sa zasekli, kde sme zišli omylom z cesty, ale suuárne poviem len toto: na orientáciu cesta nie je úplne jednoduchá (nehovoriac ak sa pridá hmla) a pre relatívnych začiatočníkov časovo náročnejšia ako sa píše v sprievodcoch. Keďže sme sa snažili istiť všade, kde sme si mysleli, že by sme mohli spadnúť, tak sa náš postup samozrejme spomaľoval. Začali sme o cca o deviatej hodine rannej z Litvorového sedla a na Gerlachu sme stáli okolo pol ôsmej večer.

Cestou nás sprevádzalo premenlivé počasie, fúkal studený vietor no, posledné metre k vrcholu sa nám počasie odvďačilo za celodennú námahu krásnymi výhľadmi, s teplotou okolo nuly.

O cca pol deviatej sme začali schádzať z vrchola Batizovskou próbou, avšak po viacerých zlaňovákoch, na miestach, kde boli onehdá reťaze, sme na úroveň Batizovského plesa (cca 1890 m) prišli takmer o polnoci. Mesiačik krásne svietil a vrhal čierne tiene Gerlachovského masívu na protiľahlú Končistú. Po krátkej prestávke sme zdolali aj posledné kilometre po magistrále a tesne pred jednou hodinou nočnou sme dorazili na Sliezsky dom.

Boli sme unavení, ale plní nových zážitkov, vedomostí a zručností, ktoré treba opäť len drilovať a drilovať. Ale ten čas...

MIŇO

Dátum
08.08.2009
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Vysoké Tatry
Krajina
Body záujmu
Sliezsky dom
Horský hotel „Sliezsky dom“ je horský hotel postavený vo Velickej doline na úpätí Gerlachovského štítu, pri Velickom plese vo Vysokých Tatrách vo výške 1670 m n. m.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Velické pleso
Je pleso vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Má rozlohu 2,22 ha, hĺbku 6 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 665,5 m n. m.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Kvetnicové pleso
Je malé jazierko v strednej časti Velickej doliny nad velickm vodopádom. Má rozlohu 0,03ha a leží vo výške 1812 m n. m. Je to rašelinové jazierkou, čím je dobrým podkladom na rast rôznej zaujímavej kveteny, odkiaľ sa mu dostalo aj názvu.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Dlhé pleso
Dlhé pleso (Pri Krčmárovom žľabe) je pleso v Tatrách na Slovensku, ktoré sa nachádza vo Velickej doline v časti Horná Kvetnica vo výške 1939 m n. m. Má hĺbku max 6 m
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Litvorové sedlo (Vysoké tatry)
Je sedlo v hlavnom hrebeni Tatier, nachádza sa medzi Zadným Gerlachom 2616 m a Litvorovým štítom 2423 m. Na západ spadá sedlo do Kačacej doliny a na východ do Velickej doliny.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lučivnianska veža
Je najsevernejšia vežička v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách na slovenské. Jej výška je 2492 metrov nad morom a nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Malou Litvorovou vežou a Litvorovým štítom. Od Malej Litvorovej veže ju oddeľuje Lučivnianska lávka a od Litvorového štítu Litvorové sedlo.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lučivnianska lávka
Je najsevernejšie sedlo v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Je v hlavnom hrebeni. Oddeľuje Malú Litvorovú vežu od Lučivnianskej veže. Podobne ako v iných blízkych objektoch, nevedie ňou žiadna zo značených trás.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Malá Litvorová veža
Je dosť výrazná vežička s výškou cca. 2547 m n. m. Nachádza sa v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Tatier medzi Veľkou Litvovorovou vežou (konkrétnejšie Gerlachovskou vežičkou) a Litvorovým štítom (medzi nimi je ešte Lučivnianska veža). Od Gerlachovskej vežičky ju oddeľuje Zadná Gelachovská lávka. zatiaľ čo od Litvorového štítu - Lučivnianska lávka, Lučivnianska veža a Litvorové sedlo. Cez Malú Litvorovú vežu nevedú žiadne značené chodníky a pre horolezcov je najzaujímavejšia jej severozápadna stena.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Zadná Gerlachovská lávka
Je sedlo v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Je v hlavnom hrebeni. Oddeľuje Malú Litvorovú vežu od Gerlachovskej vežičky. Podobne ako v iných blízkych objektoch, nevedie ňou žiadna zo značených trás.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Gerlachovská vežička
Je malá vežička nachádzajúca sa v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách. V hlavnom hrebeni Tatier medzi Veľkou Litvovorovou vežou a Malou Litvorovou vežou. Od Veľkej Litvorovej veže ju oddeľuje Predná Gerlachovská lávka a od Malej Litvorovej veže zas Zadná Gerlachvoská lávka. Cez Gerlachovskú vežičku nevedú žiadne značené chodníky.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Predná Gerlachovská lávka
Je sedlo v severnom hrebeni Zadného Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Je v hlavnom hrebeni. Oddeľuje Malú Litvorovú vežu (konrétnejšie Gerlachovskú vežičku) od Veľkej Litvorovej veže. Podobne ako v iných blízkych objektoch, nevedie ňou žiadna zo značených trás.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Veľká Litvorová veža
Menej výrazná veža s výškou cca 2581 m n. m. Nachádza sa v severnom hrebeni Zadného Gerlachu, v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Od Lavínovej veže je oddelená Lavínovým sedlom a od Malej Litvorovej veže (presnejšie Gerlachovskej Vežičky) ju oddeľuje Predná Gerlachovská lávka. Veľká Litvorová veža je k dispozícii len pre horolezcov, a nevedú tam značené trasy.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lavínové sedlo
Lavínové sedlo je sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých tatier v severnom hrebeni Zadného Gerlachu. Oddeľuje Veľkú Litvorovú vežu od Lavínovej veže.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lavínová veža
Vrchol s výškou 2600 m je najsevernejší a najnižší vrcholček Zadného Gerlachu. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Lavínovým štítom (oddeleným Lavínovou štrbinou) a Veľkou Litvorovou vežou (oddelenou Lavínovým sedlom).
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lavínová štrbina
Lavínová štrbina je sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi dvoma nižšími vrcholmi Zadného Gerlachu: Lavínovým štítom a Lavínovej veže. Výška, na ktorej sa nachádza, nie je presne známa, pretože nie sú spravené presné merania. Nevedú tu značené trasy, je prístupná len pre horolezcov.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lavínový štít
Lavínový štít je piaty najvyšší vrchol v Tatrách s výškou 2606 m n. m. a predstavuje vlastne prostredný vrchol masívu Zadného Gerlachu. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Zadným Gerlachom (oddeleným Nižnou Lavínovou priehybou, Lavínovými zubami a Vyšnou Lavínovou priehybou) a Lavínovou vežou (oddelenou Lavínovou štrbinou). Je to výrazná elevácia na severnom hrebeni Zadného Gerlachovského štítu, medzi jeho masívom a Veľkou Litvorovou vežou. Pomenovali ho horolezci na začiatku 20. storočia. Svahy okolitých hrebeňov, ktoré sú obrátené do Velickej doliny sú známe častými lavínami.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Nižná Lavínová priehyba
Je ostro zarezané sedielko hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Lavínovým štítom a Lavínovými Zubmi. Nevedú tu značené trasy, je prístupná len pre horolezcov.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Lavínové zuby
Sú tri skalné zuby nachádzajúce sa severovýchodne od vrchola Zadného Gerlachu, ktorým sú oddelené Vyšnou Lavínovou priehybou. Nevedie nimi žiadna značená cesta, iba známa horolezecká túra Martinovka.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Vyšná Lavínová priehyba
Je sedielko hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Lavínovými zubami a hlavným vrcholom Zadného Gerlachu. Nevedú tu značené trasy, je prístupná len pre horolezcov.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Zadný Gerlach
Zadný Gerlach 2616 m n. m. je mohutný uzlový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Roky bol považovaný za najvyšší v hlavnom hrebeni (a tretí celkovo), novší výškový údaj ho radí za Ľadový štít. Kúsok pod Tetmajerovým (Gerlachovským) sedlom na strane Batizovskej doliny sú trosky vojenského lietadla, ktoré tu havarovalo v októbri 1944 - za druhej svetovej vojny. Išlo o príslušníkov 2. čsl. paradesantnej brigády, letiacich na pomoc SNP.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Gerlachovské /Tetmajerove/ sedlo
Nachádza sa v nadmorskej výške 2593 metrov nad morom a leží medzi Zadným Gerlachom v hlavnom hrebeni Tatier a najvyšším vrchom Gerlach vo Vysokých Tatrách. Je to jedno z najvyšších sediel v Tatrách. Gerlachovské sedlo je najvýraznejšie sedlo v masíve Gerlachovského štítu, tvoriace hlbokú depresiu v hrebeni medzi nim a Zadným Gerlachovským štítom vo Vysokých Tatrách. Z Gerlachovského sedla spadajú na obidve strany dva výrazné žľaby: k juhozápadu do Batizovskej doliny Valov žľab a k severovýchodu do Velickej doliny Darmstädterov žľab.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Gerlachovský štít
Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) s výškou 2654 m n. m.(niekde sa udáva aj 2655) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské /Tetmajerove/ sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Batizovská priehyba
Je známe sedlo, ktoré sa nachádza v masíve Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Oddeľuje vrchol Gerlachu (2655 m) od Gerlachovskej veže (2642 m). Nevedú ním žiadne značené turistické chodníky, je k dispozícii len pre horolezcov. Z Batizovskej priehyby v smere do údolia Batizovskej doliny spadá veľký kuloár Batizovský žľab (próba), cez ktorý existuje známa klasická výstupová (resp. skôr zostupová) cesta na vrchol Gerlachu.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Batizovská próba
Batizovská próba je strmý dolný zráz Batizovského žľabu, ktorý spadá z Batizovskej priehyby v masíve Gerlachovského štítu do Batizovskej doliny vo Vysokých Tatrách. Dolný zráz žľabu je zabezpečený umelými pomôckami, ktoré pomáhajú návštevníkom Gerlachovského štítu pri zostupe alebo výstupe na vrchol. Názov próba vyjadruje skúšku horolezeckej zdatnosti, ktorú kedysi museli preukázať horolezci pokúšajúci sa vystúpiť na Gerlachovský štít.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Batizovské pleso
Batizovské pleso je pleso v Tatrách na Slovensku. Má rozlohu 3,48 ha, hĺbku 12 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1884,2 m n. m. Je to jediné väčšie pleso Batizovskej doliny. Z plesa vyteká Batizovský potok.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Batizovské pleso (rázc.)
Batizovské pleso (rázc.) sa nachádza v blízkosti rovnomenného plesa vo výške 1884 m. n. m. Je to rázcestník žltej a červenej TZ, pričom červená je Tatranská Magistrála a žltá TZ tu končí /potažmo začína a končí vo Vyšných Hágoch.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Rázcestie pod Suchým vrchom
Rázcestie pod Suchým vrchom je turistický rázcestník žltej a červenej TZ vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa vo výške 1743 m. n. m.
08.08.2009
Miňo, Danca, Mrudžo
Trasy