Akcie

Tri vrcholčeky za deň

Najlepšie akcie sú také, ktoré sa neplánujú ani veľmi dlho a sú viac-menej spontánne. Taká bola aj akcia sobotňajšia, naplánovala sa asi za pol hodinu v piatok o pol desiatej večer cez whatsup.

Ráno prišli chlapci presne o 9:15 ku mne pred dom a už sme fičali autom smer Kúty. Po ceste si Ďuri ešte kúpil na pumpe v Sekuliach cigaretky a nám nejaké pivečko a šoférovi nealko pivko.  Potom sme to zvrtli do dedinky Unín, kde sme na jej konci zaparkovali pri budove kovovýroby, niečo pred 11tou.

Dali sme si na červíka a vybrali sme sa po poľnej ceste smer rozhľadňa Lipky. Počasie bolo príjemné slnečné, jemne pofukovalo, ale relatívne chladno. Pred samotnou rozhľadňou sa nachádza alej mladých ovocných stromov /mám pocit, že sliviek/, kde má každý strom svoje meno, zrejme podľa sponzora, ktorý sa o daný strom stará. Vyhliadka má výšku asi 11,5 m, je postavená z betónových tvárnic a vnútri je kovové schodisko s dosť prudkými kovovými rebríkmi bez zábradlí. Pokochali sme sa výhľadmi na každú stranu a zišli dole pred vyhliadku na lavičku, kde sme si dali opäť na červíka. Na Zámčisko, najvyšší vrchol geomorfologického celku Chvojnická pahorkatina sme to odtiaľto už veru nemali ďaleko. Po zelenej značke sme sa postupne dopracovali cez rázcestník Borovištie, cez cestné sedlo Zámčisko až a samotný rovnomenný vrchol s výškou 434 m n.m. Z informačnej tabule na vrchole sme sa dozvedeli, že Zámčisko bolo kedysi praveké hradisko z doby bronzovej. Posedeli sme na lavičke, niečo sme pojedli, dali na červíka a postupne sme sa skratkou po lesnej cestičke dopracovali až na začiatok našej túry, do Unína.

Ďalší smer našej túry bol Borský Mikuláš respektíve miesto niekoľko kilometrov za ním, takzvaný Kopec Márie Magdalény s výškou 297 m n.m. Je to najvyšší vrch geomorfologického celku Borská nížina. Zaparkovali sme na no name parkovisku a vystúpali výškových maximálne 40m na dĺžku asi 600m a boli sme na vrchole Kopca Márie Magdalény. Na vrchole je postavená Kaplnka zo 17. storočia, zasvätená Svätej Márii Magdaléne. A zas sme sa pofotili, niečo zjedli, dali na červíka a pobrali sa späť na parkovisko.

V aute sme diskutovali čo ďalej, keďže bol relatívne dobrý čas a ešte sme sa ani trocha nespotili, tak nás napadlo že skúsime ešte jeden vrchol a to Veľký Petrklín nad Sološnicou v Malých Karpatoch. Autom sme zaparkovali takmer pri lome a severnou direttissimou sme sa pobrali na vrchol. Cesta bola označená iba svietiacim sprejom na stromoch, no smer bol jasný. Za pol hodinky sme boli na vrchole rýchlym tempom. Zas sme čo to pofotili, ja som vyšiel na vyhliadkovú vežu, zrobil nejaké videjko, dole pri ohnisku sme sa napili, dojedli zásoby, dali na červíka a zahájili zostup, avšak príjemnejšou, menej strmou cestou. Nasúkali sa do auta a dostali sme veľkú chuť na kávu. Tá dobrá kaviareň, o ktorej sme vedeli v Stupave, zatvárala za 15minút, to by sme nestihli, tak sme to zvrtli do Malaciek, kde sme napokon jednu našli a dali bodku za príjemným výletom.

Vrcholy to neboli bohvieako vysoké, ale do zbierky najvyšších vrcholov sa nám šikli. Pekná sobota to bola.

M.