Author: admin

Prvá časť zápiskov z expedície MARMOTA Broad Peak 2010
(štvrtok 24.6.2010)


Tak sme tu. V kempe Paiju. Výška 3400 m, veget, deň voľna. Máme šancu poprať veci, doliečiť si boľavé nohy. Ale ako sme sa sem dostali?

Jeepy nás doviezli do Askoli (3030 m). Cesta hodná off-roadových špecialistov. Okamžite po dorazení uzavreli za nami dvere. Celý tábor ohradený. Koho chránia a pred kým? To je otázka. Kto je za plotom. My alebo miestni.

Za ohradou za začína zhlukovať miestne mužské osadenstvo (ženy sme ešte nevideli). S narastajúcim počtom si začíname klásť otázku PREČO? Chysta sa demonštrácia, protestné zhromaždenie, alebo? Po zotmení si rozkladajú noclažiská. Že by to bolo vychytené kempingové miesto. No nič. Dnes na to už neprídeme.

Ráno nás čaká prekvapenie. V kempe je polícia. A je to tu. V noci určite objavili v cargu naše chabé zásoby alkoholu! Po otvorení brány však zisťujeme, že polícia tu nie je kvôli nám, ale pre nás. Kempujúce miestne osadenstvo sa začína húfovito tlačiť a dožadovať sa práce nosičov. Až polícia pomocou obuškov dosahuje poriadok.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Karavána obsahuje cca. 26 nosičov, 2 kuchárov, 2 pomocníkov, Aliho Kana a styčného dôstojníka. Najdôležitejšia osoba kuchár bez čapice, ale v šiltovke ALI (toto meno hrdo nosí asi polovica osadenstva) nám od prvého momentu predvádza svoje kuchárske umenie. Možno by hygienická kontrola nebola úplne spokojná s jeho kuchyňou, ale na druhej strane jeho schopnosť vykúzliť jedlo z ničoho a v krátkej dobe je obdivuhodná. Tak isto schopnosť dokonalého využitia surovín.

Napríklad sliepky. Ráno znesú vajíčko (máme raňajky), zviažu sa im nohy a zobáky, pridelia sa zodpovedným nosičom pod pazuchu a cestujú s nami. Večer sa ich snaží Ali presvedčiť ešte na jedno vajíčko. Ale nakoľko sliepočky sú faninkami Jamesa Bonda (a hlavne Brosmanna), tak si vzali za svoje heslo “One egg is enough”. Ali však tiež obľubuje Bonda, ale je starší ročník, tak je mu bližšia éra Rogera Moora. On sa teda riadi heslom “Live and Die”. A tak večer pred vystrašeným publikom sliepok najspurnejšiu na výstrahu popraví. A máme večeru a Ali ďalší materiál na nový páperový spacák.

Nakoľko počet sliepok povážlivo klesá, tak si kladieme otázku, čo teraz. Nádej vkladáme do ďalšieho nášho spoločníka – Kozenky. Nie že by sme očakávali, že sa natoľko potvrdí Darwinová teória, že živočích sa prispôsobi prostrediu a kozenka začne znášať vajíčka. Skôr očakávame, že sa v nej prebudia materinské pudy a vysedí nám zopár kuriatok.

Kozenka je mladá prítulná dáma vyberaných mravov. Jej bok zdobí nádherný modrý melír. Náš odhad, že je to prejav jej zmyslu pre módu nám poopravil Ali. Je to jej označenie – Kozenka rodu Slovakia, druhu Broad Peak, čeľade expedičná – skratka je to NAŠA kozenka.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Aliho kuchárske umenie si časť nášho osadenstva obľúbila natoľko, že zmenila svoje tráviace návyky. Čo zješ okamžite a bezodkladne vyložíš. A nakoľko nie každý je tak sporovlivý ako Maco a nevyužíva na nakladania a vykladanie totožný otvor, tak vznikol prvý expedičný problém. Toaletný papier. Maco -muž činu sa okamžite podujal navýšiť zásoby v miestnom obchode. Harmasan, harmasan, na vytretie r.te – v Pakistane lacno si nekúp.te. A tak táto mladícka nerozvážnosť pohltila veľkú časť nášho expedičného rozpočtu. Čo teraz?

Iva so svojim enviromentálnym cítením navrhla recykláciu. Tomáš naučený z Orange na šetrenie navrhol obojstrannú tlač so 100% prekrytím. Našťastie ani jeden návrh jednohlasne neprešiel. A tu sa ukázala Janova skúsenosť a rozvaha. Jeho návrh na prídel papiera na výšku vystretého muža sa nám zdal priechodný. Ale aké rozbroje to prinesie sme ani len netušili. Keď si vezmeme do úvahy rozdiel výšky Maca a Jana, tak je to hneď zrejmé.

Maco okrem pravidelného a nadmerného užívania si tejto vymoženosti upútava miestne osadenstvo aj svojim zjavom – účesom. Dredy sa tu moc nenosia. Dokonca aj náš styčný dôstojník sa odhodlal v svojej dôstojníckej ruke poťažkať tento zjav.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Styčný dôstojník – Kapitán Fahad sa rozhodol opustiť útulné miestečko v kokpite tanku, aby zažil doteraz nepoznané expedičné dobrodružstvá, a aby si precvičil už aj tak viac ako dokonalú angličtinu (v armáde dôstojníci používajú iba angličtinu). Prvé stretnutie nám dalo jasne najavo, s kým máme česť. Rázne podanie ruky a predstavenie: Captain Fahad. Moja otázka, či Captain je meno alebo priezvisko mu trosku naznačila, že s tréningom angličtiny nebude všetko hrať. Od začiatku sa snaží mať všetko pod kontrolou a na povel. Skrátka vojak.

A prišla družná debata a Juraj mu dal otázku: “Fahad, do you have a permit for Broad Peak?” Nasledujúca reakcia Fahada nás presvedčila, že aj vojak ľudovodemokratickej pakistanskej armády sa vie smiať. A Fahad pochopil, že angličtinu nehrá, ale teraz je v kurze iný jazyk. Ľahšie ako nám objasniť čo znamená “Evryfink is oukej” je pochopiť naše “VŠETKO HRÁ”.

Fahad okrem toho, že dokáže veliť tanku, je mladík výzoru Marlona Branda. Svoj image podporuje každoraňajším holením a pridávaním si cca. pol kg gélu na vlasy. Očakávame, že pot, prach a gél na jeho vlasoch vytvorí základ nového outlooku a aj on dosiahne DREDY. Len čo na to armáda.

– – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

Po dnešnom dni voľna máme konečne dosiahnuť ľadovec. Vzhľadom na značne množstvo snehu je na mieste otázka – ako kozenka neobdarená outdoorovými schopnosťami splní tento náročný cieľ. A tu sa ukázala láska miestneho obyvateľstva k zvieratám. Nie len že nosia sliepky, ale ponesú aj kozenku. Sloboda zvierat – UČ SA! Ale zámer je jedna vec a vládne nariadenie druhá. Nosič môže niesť maximálne 25 kg. A kozenka je trochu nad. Tak kuchár Ali našiel riešenie: “Hlavu necháme v kempe …” A aj vlk bude sýty aj kozenka skoro celá. A obetavý nosič? Tomu ostane materiál na slušivú huňatú vestičku. Skrátka VŠETKO HRÁ.

Z Pakistanu

JR, expedícia MARMOTA Broad Peak 2010

PS: Sú tu aj hory
PPS: Ďakujeme Bendžovi za preklad slova podprsenka do Estónčiny
PPPS: Všetko hrá a sme OK

Druhý májový víkend sa niesol v znamení prvých dvoch oficiálnych zájazdov cestovnej kancelárie MARMOTA hiking. Našim cieľom bola náhorná plošina Hohe Wand s malou zastávkou v jaskyni Seegrotte. Počas oboch dní nás sprevádzalo super počasie a s ním spojená skvelá nálada. Pripravený program zvládli všetci účastníci bez problémov a pevne veríme, že sa z rakúskych Álp vrátili s množstvom nových pekných zážitkov.

Zájazdom na Hohe Wand a do jaskyne Seegrotte zahájila cestovná kancelária MARMOTA hiking svoju činnosť. A pravdu povediac – lepší začiatok sme si hádam ani nemohli želať. V sobotu i v nedeľu bol autobus zaplnený do posledného miestečka. Doobeda sme najskôr navštívili jaskyňu Seegrotte v malej dolnorakúskej dedinke Hinterbrühl. Aj keď sa nejednalo o klasickú prírodnú jaskyňu, ale skôr o zatopenú sádrovcovú baňu, bolo veľmi zaujímavé prejsť sa útrobami vápencového masívu pohoria Guttensteinskych Álp. A nielen prejsť, ale aj odviezť sa loďkou po hladine najväčšieho podzemného jazera v Európe. Pri konštantnej teplote 9°C to bolo veľmi príjemne osvieženie v teplom slnečnom májovom počasí.

Okolo jedenástej hodiny sme sa presunuli k skalnému masívu Hohe Wandu. Výstup zaistenými cestami Völlerin a Frauenlucke isto poriadne zdvihol hladinu adrenalínu v krvi nejedného z účastníkov. Po prekonaní všetkých nástrah tohoto kolmého asi 35 metrov vysokého skalného úseku čakala na nás odmena v podobe krásneho výhľadu z vrchola náhornej plošiny, konkrétne z atrakcie číslo jeden – tzv. Skywalku a zaslúžené občerstvenie na chate Kohlröserlhaus. Zostupová cesta Hanselsteig v ničom nezaostala za cestou výstupovou. Opäť sme si do sýta užili rebríkov, kramlí a fixných lán. Túru sme ukončili okolo piatej hodiny a s pocitom dobre vykonanej práce sme sa spokojne odviezli späť do Bratislavy.

Možno ani neviete o tom, že len 80 km od Bratislavy sa nachádza unikátna prírodna zaujímavosť európskeho významu. Hinterbrühlská jaskyňa Seegrotte skrýva totiž vo svojich útrobách najväčšie podzemné jazero Európy. V roku 1912 sa prepadol strop vtedajšej sádrovcovej bane, ktorú následne zalialo viac ako 20 miliónov litrov vody. Počas II.svetovej vojny jaskyňu obsadila nemecká armáda, jej časť “vysušila” a zriadila tu obrovskú podzemnú továreň na výrobu bojových lietadiel. V roku 1944 tu pracovalo až 2000 robotníkov, predovšetkým vojnových zajatcov a politických väzňov. Okrem iných tu bolo vyrobené aj prvé tryskové lietadlo na svete – Heinkel HE 162, takzvaný “Salamander”. Jeho model, ako aj komponenty niektorých ďalších tu vyrábaných lietadiel sú vystavené v jaskyni. Časť  prehliadky absolvujeme motorovou loďkou.

Turistický program zájazdu je naplánovaný v skalnom masíve Hohe Wandu, ktorý sme už raz navštívili (verejná akcia v roku 2005). Tentokrát sme za výstupovú trasu z dedinky Maiersdorf zvolili veľmi peknú a miestami dosť odvážne vedenú zaistenú cestu Völlerin. Je to technicky nenáročný výstup v takmer kolmej stene, zaistený množstvom rebríkov a umelých stupov. “Zlatým klincom” tejto obľúbenej trasy je výstup po rebríku takmer 20 metrov vysokým kolmým skalným komínom – nič pre turistov trpiacich klaustrofóbiou. Výstup končí priamo pri najväčšej atrakcii celého Hohe Wandu – tzv. Skywalku. Je to oceľová lávka vysunutá zo skaly do priestoru nad 400 metrov hlboku priepasť. Prechádzka po nej si vyžaduje dostatočnú odolnosť voči závratu. Neďaleko sa nachádza aj typická alpská horská chata Postl Wirtshaus, kde sa budeme môcť po náročnom výstupe patrične občerstviť.

Po asi hodinovej “prechádzke” náhornou plošinou Hohe Wand sa dostaneme k ďalšej zaujímavosti – tzv. Felsenpfadu. Je to oceľové schodište spustené do hĺbky takmer 30 metrov v kolmej stene. Na jeho najnižešej časti je malá jaskynka, do ktorej budeme môcť aj nakuknúť. Tu sa zíde aj čelovka. Zostup z náhornej plošiny povedie ďalšou peknou zaistenou cestou Hanselsteig. Tiež sa jedná o technicky nenáročný chodník, avšak opäť zasadený priamo do kolmej steny masívu. Za použitia približne desiatky rebríkov a stovky umelých stupov zostúpime späť do dedinky Maiersdorf.

13. máj 2007 – nedeľa
07,00 – 09,00 cesta z Bratislavy do Hinterbrühlu
09,30 – 10,30 program v v Hinterbrühle (samotná prehliadka jaskyne trvá cca 30-40 minút)
11,00 – 12,00 presun z Hinterbrühlu do Maiersdorfu
12,30 – 15,00 výstup na Hohe Wand cestou Völlerin
15.00 – 17,00 atrakcie Hohe Wandu (Skywalk, Felsenpfad), krátka prestávka na chate
17,00 – 18,30 zostup zaistenou cestou Hanselsteig
18,30 – 21,00 návrat do Bratislavy

Organizátor: CK MARMOTA hiking 

Termín konania: 13. máj 2007

Cena: 540 Sk

V cene je zahrnuté: doprava klimatizovaným autobusom, sprievodcovia 

V cene nie je zahrnutá: strava, poistenie (na požiadanie sprostredkujeme poistenie v cene 59 Sk / osobu), vstupné do jaskyne Seegrotte 5,50 €

Pokyny:
Odchod autobusu je o 7,00 z Bratislavy z parkoviska pred bývalým lunaparkom (pri štadióne Artmédie Petržalka). Zraz účastníkov 15 minút pred odchodom. Príchod do Hinterbrühlu je naplánovaný približne o 9,00. Prehliadka jaskyne Seegrotte trvá niečo vyše hodiny. Príchod do Maiersdorfu je približne o 12.00 Odchod z Maiersdorfu je okolo 18,30, návrat do Bratislavy o cca. 21,00.

Poviná výbava:
Platný cestovný pas alebo občiansky preukaz !!! Pevná turistická obuv, teplé oblečenie 

UPOZORNENIE !!!   Ide o túru, ktorá si vyžaduje aspoň akú-takú odolnosť voči závratom

Po niekoľkých dňoch strávených v Bulharsku sa našim skialpinistom podarilo nájsť funkčnú internetovú kaviareň a podali nám priebežné správy a niekoľko fotografií z prvej časti ich pôsobenia na južnom Balkáne. Pokúsili sa zdolať najvyššiu horu Pirinu – Vichren (2914 m), no kvôli mimoriadne nepriaznivému počasiu (sneženiu, hmle a silnej víchrici) museli svoj celkom nádejný pokus vo výške približne 2530 m vzdať. Popri tom však dôkladne preskúmali výstupovú trasu na vedľajší vrchol – Todorin vrch (2746 m), ktorý sa pokúsili zdolať (a napokon sa im to aj podarilo) počas druhej časti pobytu.

Na záver sa naši pokúsili ešte raz o výstup na Vichren. Tentokrát ich však z hory vyhnalo zvýšené lavínové nebezpečenstvo, ktoré podľa ich rozprávania nebolo iba planým poplachom, ale skutočnou realitou. I keď hlavný cieľ expedície nebol splnený, záverečné hodnotenie celej akcie vyznelo veľmi pozitívne. Marmoťáci sa teda v bulharských horách nestratili, skôr naopak. Spoznali ďalší nádherný kúsok prírody. A svedčí o tom aj neskutočne bohatá fotogaléria z expedície.

 Všetky obchodné značky sú © ich vlastníkov, všetko ostatné je © VTK Marmota.