Akcie

Žiar je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Chotár obce Žiar sa rozprestiera v nadmorskej výške od 725 do 1930 m n. m., pričom stred obce leží 765 m nad morom. Obec Žiar leží v strednej časti Liptovskej kotliny, v doline potoka Smrečianka pod Západnými Tatrami. Chotár obce má 2071 hektárov. Žiar je od okresného mesta Liptovský Mikuláš vzdialený 10 km

Je to rázcestník cyklistických a turistických značiek. Tu začínajú turistické značky žltá, modrá a červená, aby sa mohli pri ďalšom rázcestníku "Žiarska dolina - ústie" rozdeliť a Žiarskou dolinou už pokračuje len modrá TZ. Samotné Ústie je ešte pred parkoviskom a je vo výške 878 m n. m.

Žiarska dolina - ústie je rázcestník TZ vo výške 900 m n. m., je to vlastne začiatok Žiarskej doliny, na mieste sa nachádza parkovisko pre automobily.

Žiarska dolina odbočka na starú cestu je rázcestník mozdrej TZ a cesty pre autá vo výške 1220 m n. m., vedie ním náučný chodník.

Žiarska chata (1 290 m n. m.) je vysokohorská chata v strednej časti Žiarskej doliny vzdialená asi 5,5 km od jej ústia. Je veľmi často navštevovaná turistami, a aj skialpinistami, nakoľko je vynikajúcim východiskom na rôzne túry do oblasti Baníkova a Baranca. V roku 2006 bola kompletne zrekonštruovaná.

Žiarska chata je aj názov rázcestníka zelenej a modrej TZ vo výške 1 283 m n. m. Tu sa cesty delia tak, že zelená TZ pokračuje cez Šarafiový vodopád až do Jaloveckého sedla a modrá smerom do Smutného sedla.

Pod Homôlkou je rázcestnik modrej a zelenej TZ vo výške 1700 m n. m. v Západných tatrách. Zelenou TZ sa dostaneme do Žiarskeho sedla a modrou TZ zas do Smutného sedla.

Smutné sedlo je pomerne výrazné sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prechádza cez neho červená turistická značka od Pyšného sedla po horáreň Biela Skala a modrá turistická značka vedúca od ústia Žiarskej doliny po Ťatliakovu chatu v Roháčskej doline. Sedlo je významným turistický bodom. Leží vo výške 1965 m. n. m.

Smutná dolina leží v závere Roháčskej doliny. Vedie ňou modro-značkovaný chodník od Ťatliakovho jazera cez Smutné sedlo až do Žiaru. Spadajú do nej strmé severné steny Plačlivého (2 125 m n. m.).

Rázcestie Smutná dolina je turistický rázcestník modrej a zelenej TZ vo výške 1522 m. n. m. v Západných Tatrách v Roháčoch. Jedna cesta smeruje k Roháčskym plesám a druhá na Tatliakovu chatu.

Roháčske plesá je sústava plies v závere Roháčskej doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami (Tri kopy, Hrubá kopa). Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v „terasách“ nad sebou (druhé a tretie pri sebe), na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza ďalšie, Opálové pliesko a nižšie Roháčsky vodopád. Veľké Roháčske pleso (alebo Dolné Roháčske pleso) nachádza sa v nadmorskej výške 1562,2 m n. m, rozloha 2,22 ha (najväčšie z Roháčskych plies), hĺbka 7 m Druhé a tretie Roháčske pleso nadmorská výška 1650 a 1653 m n. m Horné Roháčske pleso nadmorská výška 1719 m. n. m.

Rázcestie pod Troma kopami je turistický rázcestník modrej a zelenej TZ vo výške 1589 m. n. m. v Západných Tatrách v Roháčoch.

Rázcestie pod Predným zeleným je turistický rázcestník modrej a žltej TZ v Západných Tatrách vo výške 1473 m n. m. nachádzajúci sa pod Predným zeleným plieskom.

Roháčsky vodopád je aj názov rázcestníka žltej a modrej TZ s odbočkou na samotný vodopád. Nachádza sa o niečo nižšie pod vodopádom vo výške cca 1315 m n. m. (aj keď na smerovníku je výška 1340 m n. m.)

Roháčsky vodopád je vodopád na Slovensku v pohorí Tatry. Nachádza sa v Západných Tatrách - Roháčoch, asi 12 km východne od obce Zuberec, v okrese Tvrdošín, 1340 m n. m., s prietokom 500 - 1200 l/s. Glaciálny, čiastočne selektívny typ vodopádu na granodioritovom podloží, napájaný 2 metre širokým Studeným potokom, sa rúti do hĺbky 23 metrov

Adamcuľa je turistický rázcestník červenej, žltej a zelenej TZ v Západných Tatrách vo výške 1189 m. n. m.

Rázcestie Šindľovec je turistický rázcestník červenej a zelenej TZ v Západných Tatrách vo výške 1087 m n. m.

Zverovka (1 025 m. n. m.) (poľ. Zwierówka) je poľana patriaca obci Zuberec v Roháčskej doline a významné stredisko turistiky v Západných Tatrách na Slovensku. Je obľúbeným východiskom vysokohorských túr na Brestovú, Baníkov, Ostrý Roháč, Volovec, Plačlivé, Lúčnu, Rákoň, Salatín, Pachoľa a Spálenú. V tesnej blízkosti sa nachádza aj rovnomenná chata Zverovka Viac info tu: https://www.chatazverovka.sk/sk/. Asi 100 metrov severne od Zverovky sa nachádza Pleso pod Zverovkou (983 m n. m.), ktoré miestni nazývajú Maras. Ďalej sa v oblasti rekreačného zariadenia nachádza Pietne miesto obetiam Roháčov a stanica Horskej služby. V blízkosti hlavnej chaty Zverovka sa začína náučný chodník Zverovka.

Ťatliakova chata je vysokohorská chata v Roháčskej doline v Západných Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 393 m. n. m. Je významným turistickým bodom a je veľmi často navštevovaná. Dajú sa z nej podniknúť rôzne výlety: napr. na sedlo Zábrať, Roháčske plesá, Rákoň, Smutné sedlo a iné. Dá sa k nej dostať od chaty Zverovka za 1,30 hodiny chôdze po asfaltovej ceste. Viac info tu: tatliacka.sk

Rázcestie Zverovka je informačný a turistický rázcestník turistických ciest. Leží vo výške 1015 m. n. m. v Západných Tatrách.

Pleso pod Zverovkou, ktoré miestni nazývajú aj Maras, sa nachádza v Roháčskej doline v Západných Tatrách v časti Osobitá. Je to najnižšie položené ľadovcové pleso v Tatrách s nadm. výškou 973 m. n. m.. Je cca 82 m dlhé a 52 m široké a dosahuje maximálnu hĺbku 4,3 m. Nemá povrchový prítok ani odtok a vzniklo z ľadovca. Okolie jazera je porastené ihličnatým lesom a okolo jazera vedie náučný chodník Zverovka.

Horáreň Brestová je rázcestník červenej, modrej a žltej TZ vo výške 883 m n. m. v Západných Tatrách.

Koliba pod Roháčmi je reštaurácia v Zuberci - Brestovej v blízkosti múzea oravskej dediny. Viac info tu: https://www.kolibapodrohacmi.sk/

Múzeum oravskej dediny (Múzeum oravskej dediny Zuberec– Brestová) je slovenské múzeum, ktoré sa nachádza v Zuberci-Brestovej. Ukazuje život v oravských dedinách v minulosti. Je umiestnené v prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Roháčov. Viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry je tu rozostavených v niekoľkých celkoch, ktoré pripomínajú jednotlivé časti Oravy – Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Múzeum oravskej dediny začalo vznikať koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia, založené bolo v roku 1967, keď bol 24. septembra položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku 1975.