Akcie

Výlet do Malých Karpát: Test topánok a kolien

Za sebou máme pracovný týždeň, ten ďalší pred sebou a tak volíme pre sobotný výlet destináciu iba tuto za rohom. A s radosťou zisťujeme, že to bola dobrá voľba a Malé Karpaty, nami zatiaľ zatracované, nám pripravili krásny zážitok. Vybavení ako sa patrí, koláčikmi, žemličkami, pivečkom, novými vibramami sme v sobotu ráno vyrazili v zložení Mika, Mirka, Juraj a Ivana smer Smolenice. Cieľom bola najskôr návšteva jaskyne Driny a potom výstup na najvyšší vrch Malých Karpát - Záruby. 

Jaskyňa Driny je prázdninovým cieľom mnohých dovolenkárov, my sme si však privstali a prvú prehliadku sme absolvovali iba my štyria a s nami sprievodkyňa. Fakt je, že bez nej by sme si tam užili viac, radi by sme pozreli aj tam, kde nám ona nedovolila, ale zopár fotečiek sme tajne zvládli aj pri nej. Že vraj existuje iba jeden objavný komín vysoký 36 m, ktorým sa do jaskyne dostali jej objavitelia, ale potom mi nejde do hlavy, kadiaľ sa tam dostanú tie netopiere, ktoré v jaskyni zimujú. Komín je totiž prikrytý riadnym poklopom, ktorý sa nám nepodarilo nadvihnúť. Nuž čo, netreba všetkému rozumieť, no nie?

Počasie bolo výborné, auto sme odparkovali pri Smolenickom kostole, odtiaľ sme prešli k zámku. Je fakt pekný, na nádvorí nás lákala (ale nezlákala) peknučká reštaurácia, my sme však boli turisticky nažhavení a vyrazili sme po žltej smer Záruby. Po Čertov žľab viedla široká cesta, žľab bol rozprávkovo tajomný, vlhký, úžasne zelený. Po daždivých dňoch vyzeral les čistúčko, bol výborný vzduch. Potom ešte polhodinka prudšie po zelenej a boli sme na vrchole Záruby (765 m). Vrchol pripomínal kríž a vrcholová kniha, výhľady neboli takmer žiadne kvôli vysokým stromom. Tie sme si však vynahradili cestou po hrebeni smerom na Záhorie. Zo zrúcaniny hradu Ostrý Kameň boli výhľady tip-top. Poniektorí z nás tam naprojektovali svoje domy, a aj sme trochu boulderovali.

Prudký zostup do doliny preveril aj nové KayLandy (dopadli na výbornú) aj trochu opotrebované kolená (kolenačky boli namieste). Návrat k autu bol síce ešte dosť dlhý, krížom cez celý hrebeň, ale viedol príjemným chodníčkom s malým prevýšením. Ani sa nám z lesa nechcelo, len hlad a smäd nás prinútili vrátiť sa naspäť do Smoleníc. Dali sme si poradiť od miestnych a vyskúšali sme syrové špeciality reštaurácie Havran - a výsledok predstihol naše očakávania. Jedlo bolo výborné s rýchlou obsluhou a rýchly bol aj následný "proces upratovania" v našich črevách. Vďaka nemu sme si z výletíku priniesli nielen pekné zážitky, ale aj slnečnice z polí, kde sme museli často zastavovať. Hoci naše turistické ambície siahajú vyššie a ďalej ako na Záruby, musíme priznať, že veľa pekných miest takmer pod nosom nepoznáme. Rozhodli sme sa, že to zmeníme! Tak pekne a dobre nám bolo.

Ivka