Zimný bivak 2011 Tlstá (1373 m n. m.)
V poradí už 6.ročník zimného klubového bivakovania si utvára svoju tradíciu. Lokalít na tohtoročný Vianočný bivak bolo opäť dosť. Dlho bol horúcim favoritom vrch s názvom Hnilická Kýčera (1218 m n. m.) v Lúčanskej časti Malej Fatry, avšak po triezvom zvážení sme sa rozhodli pre Tlstú. Dôvod hovoril jednoznačne pre Tlstú hlavne z toho titulu, že prístupová cesta od miesta zrazu až na vrchol je omnoho kratšia (síce čo sa týka nastúpaných metrov o niečo vyššia). A keďže poznáme „své lidi“, a bezpečnosť je pre nás prvoradá, miesto stretnutia bolo týmpádom na ostatnej klubovej schôdzi zvolené. Bol ním hotel Gader v závere Gaderskej doliny v Blatnici o 17 30.
Deň B býva poväčšine zvolený ako jeden z dní predposledného víkendu pred Štedrým dňom. Tak bolo aj tento rok, sobota 17.12.2012.
Ako býva zvykom, vždy sa dostavia nečakané problémy. Tentokrát relatívne závažné. Poobede, chvíľu pred cestou vlakom z Považskej mi volal Bendžo, že má pokazené auto a nevie ako sa dostane z Popradu do Blatnice. Na tom by nebolo nič také vážne (v najhoršom nepôjde), ale mal všetky moje turistické veci na oblečenie, obutie a aj stan. Čo teraz, pôjdem len tak v teniskách, hmm. Tak sme nasadli s Majkom v Považskej na vlak s pocitom, že veď sa to nejako spraví. Kým sme došli do Vrútok, už som vedel, že Bendžo príde na požičanom svokrovom aute, síce bude meškať, ale príde. Vo Vrútkach sme sa zvítali s Jurajom, prestúpili z vlaku do auta vybrali sme sa smer Blatnica. V Blatnici niektoré posádky áut stihol ešte pomýliť jeden hotel Gader s rovnakým názvom ako ten „náš“.
No nakoniec sme sa dostali až na miesto určenia, na záver Gaderskej doliny, do hotela Gader (bývalej chatovej osady Gader). Dosť sme sa začudovali, že pri hoteli stojí veľa áut, že by toľko turistov v tomto počasí? Ako som zistil, ďalší problémik, majú tam súkromnú akciu. Pánovi prevádzkárovi som musel vysvetliť, že tu bude stretnutie turistov z celého Slovenska a že poriadame nočný výstup, tak sa podvolil a zaviedol nás do zasadacej miestnosti na poschodí. A ešte prízvukoval, že nie je vykúrená, na čo sme sa vduchu všetci zasmiali, kedže vieme, čo nás o pár hodín o pár sto metrov vyššie čaká.
Týmto problémy skončili. Postupne sme sa pozbierali všetci bivakuchtiví, chlapci z Erraticu: Maťo, Robo, Mišo. „Kámoši od lyží“: Maťo, Miloško, Modelko a farby nášho klubu hájil Majko, Ďuri, ja a svojim spôsobom aj Bendžo,ktorý sa obetoval, prišiel až z Popradu, no musel sa kvôli požičanému autu vrátiť. Škoda. Tak sme chvíľku posedeli, dali si niečo pod zub, na červíkov, prezliekli sa do športového, pobalili všetky nutnosti a ukuchtili do bandasky z prinesených alkoholických a nealkoholických zásob tzv. „nápoj zapomnení“. /Kto bude chcieť, recept poskytneme/. Rozlúčili sme sa s Bendžom a za výdatného sneženia sa vybrali v ústrety noci po modrej turistickej značke.
toľko na úvod, na záver si musím niekde spomenúť