Výstup na vrchol našej najbližšej dvojtisícovky Schneebergu (2076 m) sa stal už tradičnou marmoťáckou záležitosťou. Keď sme zverejňovali termín tohto jednodňového zájazdu, ani vo sne nás nenapadlo, že sa stretne s takým veľkým záujmom verejnosti. Počas prvého októbrového víkendu totiž spoločne s nami stálo na najvyššej hore Dolného Rakúska ďalších 80 slovenských turistov. Toto bola nedela
Program nedeľného výstupu bol identický s tým sobotným, no vďaka počasiu bol úplne iný. Ešte pred odchodom sa do nášho autobusu pokusilo “prepašovať” niekoľko cudzích osôb, no po upresnení vedúcim zájazdu, že náš autobus ide do Losenheimu a nie do Wachau, sa situácia napokon vyriešila. Cestou do Losenheimu sme si vďaka peknému počaiu mohli prezrieť celý masív Schneebergu – cieľ našej túry. Aj samotná túra začala za výdatnej asistencie slnečných lúčov. V peknom počasí sme vystúpili k chate Edelweisshütte a s chuťou sme pokračovali ďalej skalným hrebeňom zvaným Fadensteig. No na začiatku náhornej plošiny Hochschneeberg – takmer presne na tom istom mieste, kde sa v sobotu počasie umúdrilo, sme v nedeľu vošli do hmly. A v tejto hmle sme absolvovali úsek k chate Fischerhütte i samotný výstup na vrchol Klosterwappenu, kde nás pár minút po 14-tej hodine stálo presne 41.
Nasledoval zostup k chate Damböck Haus (v hmle), výstup na vrchol Waxriegel (v hmle) až sme došli ku kaplnke na konci náhornej plošiny Hochschneeberg (stále v hmle). Tu sme si uvedomili, že tie výškové metre, ktoré sme poctivo našlapali doobeda, bude treba aj zostúpiť. A tak sme zahájili nekonečne dlhý a namáhavý zostup povedľa železnice až do sedla Kaltwasser Sattel. Tu sme odbočili do lesa a ešte strmším chodníkom sme zostúpili do dedinky Schneebergdörfl k nášmu autobusu. A podarilo sa nám to takmer na minútu presne ako v sobotu.