Akcie

Veľká noc na Bobrovke

Pre väčšinu Marmoťákov je chata Bobrovka na Oravskej priehrade už takpovediac kultovou záležitosťou. Chodievame sem takmer 15 rokov - presnejšie od roku 1993, keď sa jej majiteľom stal náš kamarát Tomáš. Alebo žeby to bolo naopak? Odkedy Tomáš kúpil Bobrovku, je našim dobrým kamarátom? :-) Nech to je tak, či onak, zažili sme tu neskutočne veľa skvelých akcií, Silvestrov, Prvých májov, SNP či Dušičiek. Jednoducho vždy, keď nám kalendár "nadelí" viac voľných dní za sebou, ťahá nás to na Oravu. Výnimkou nebola ani tohoročná Veľká noc. Vo štvrtok poobede sme hodili za hlavu všetky pracovné povinnosti a spoločne s obrovským davom relaxuchtivých Bratislavčanov sme opustili teritórium našej krásavice na Dunaji. V pokračovaní článku si môžete prečítať, čo všetko sme počas štyroch voľných dní na chate Bobrovka zažili a samozrejme, že nesmie chýbať ani fotogaléria.

Cesta na chatu bola ako vždy viacfázová. Prví šiesti sme sa stretli už v Tescu v Dolnom Kubíne, kde sme uskutočnili veľadôležitý päť a pol tisícový nákup jedla a pitia. Spoločne sme potom zvládli záverečných 40 km a okolo pol desiatej večer sme dorazili na Bobrovku. Po krátkej chvíli sme však zistili, že ani jeden z dvadsiatich piatich kľúčov nie je ten správny. Tomáš nám dal zlý zväzok. A tak sme chtiac nechtiac zamierili do baru, kde sme boli nútení čakať na nášho "nezodpovedného" kamaráta. O pol dvanástej dorazila trojica Danca, Mika a Drago, no a ten najdôležitejší sa objavil až okolo jednej.

Piatkové prebúdzanie nebolo vôbec ľahké, pretože večer sme sa v bare dosť unavili. Ale už na poludnie sme všetci behali okolo chaty. Po zime bolo treba dať veľa veci doporiadku - upratať, poumývať, vyčistiť, vyprať, pozbierať odpadky okolo chaty, napíliť a nasekať dreva, a tak ďalej a tak ďalej. A toto všetko sme chceli robiť, lenže - akosi sme sa k tomu nedostali. Dôležitou udalosťou dňa však bola schôdza VTK Marmota, ktorá prebehla podvečer a večer v spoločenskej miestnosti. Zakončená bola Bendžovou veselou prezentáciou výstupu na Bobotov Kuk pred dvoma rokmi. {mosimage}V sobotu prišiel na rad konečne šport. Skialpinisticko turistický výstup na dominantu Oravy - 1725 m vysokú Babiu horu. Autá sme odstavili na parkovisku približne 300 metrov pred Hviezdoslavovou horárňou a v počte sedem kusov sme sa vydali na cestu. Hneď na úvod došlo k neplánovanému preskupeniu síl medzi skialpinistickou a turistickou skupinou. Majo si totiž na chate zabudol tulenie pásy a tak sa musel pridať k peším. Začiatok túry vyhovoval skôr turistom, pretože bolo málo snehu, na ceste skoro žiaden. No pri drevenom prístrešku na Šťavinách sa situácia obrátila. V mokrom mäkkom snehu sa turisti začali zabárať, zatiaľ čo skialpinisti sa rozbehli ako po masle. Vrchol sme však zdolali všetci bez najmenších problémov. V slnečnom počasí sme sa teda mohli pokochať krásnym výhľadom na okolité slovenské i poľské hory. A potom nasledoval už len dlhý, no relatívne rýchly zostup k autám. Na chatu sme dorazili ešte za svetla, podaktorí sa stihli ešte aj počlnkovať na priehrade. V nedeľu sme si to namierili na Zverovku, tentokrát lyžiari a skialpinisti. Majovi sme viackrát pripomenuli, aby si zase nezabudol na pásy, no nepovedali sme mu, že si ma vziať aj rukavice. A tak šľapal bez nich a aby toho nebolo málo, uvoľnil sa mu koník na viazaní. Opäť veselý úvod túry. Bohužiaľ veľmi krátkej túry, pretože skialpinistická sezóna v Roháčoch skončila 15.4. a my sme prišli o deň neskôr. Celý areál pod Brestovou bol uzavretý a zopár chlapíkov strážilo nad zjazdovkov vstup. Medzi inými aj Vlado Zboja. A tak sme sa aspoň odfotografovali s pokoriteľom Everestu, dali sme mu klubovú vizitku a vrátili sme sa na zjazdovku, kde sme sa dosýtosti vyšantili. Odchod z Bobrovky bol takisto viacetapový, prví "rekreanti" zakončili už v nedeľu, ostatní opustili našu milovanú chatu v pondelok doobeda, v snahe vyhnúť sa davom vracajúcich sa zrelaxovaných Bratislavčanov.

 

Za VTK Marmota sa akcie zúčastnili:   Miňo, Danca, Bendžo, Mika, Martin, Dedo, Majo, Tomáš