Akcie

Hrebeňom Veľkej Fatry na lyžiach

Aj Vy máte radi také rozhodnutia, pri ktorých nemusíte dlho premýšľať? Jednoducho to necháte na pocit, kam vás to práve v ten deň ťahá - a tam aj idete. Presne to sa mi nedávno stalo a vlastne ani neviem ako - zúčastnil som sa zimného prechodu Veľkej Fatry organizovaného SVTS. Bol to 31.ročník tojto podujatia, ktoré je už tradične koncipované ako prechod hrebeňa Veľkej Fatry na bežkách. Ja síce bežky nemám, ale svojim spôsobom ich dokonale nahradili skialpové lyže, na ktorých som sa rozhodol tento prechod absolvovať. 

Autobus zo Žiliny sa pohol takmer na minútu presne, máličko po siedmej hodine rannej a pokračoval smerom na Vrútky, Martin, Turčianske Teplice a začal stúpať na sedlo Malý Šturec. Celú cestu som sa snažil z okna spozorovať aspoň náznak výskytu snehu, no nikde nič. Až tesne pod sedlom začalo jemne snežiť a objavovali sa prvé snehové fľaky. Keď autobus zastal na východzom bode prechodu - Malom Šturci, na moje prekvapenie bola zvážnica, ktorá viedla až na horský hotel Kráľová Studňa, kompaktne zasnežená. Jožko Zábojník (vedúci zájazdu) ešte vysvetlil kde a kedy sa čakáme a 30-členný pelotón sa vydal o cca 8:30 na cestu.

Tempo bolo zo začiatku svižné, trasa stále kopírovala červenú značku. Starí harcovníci dobre vedeli, že nemusia ísť donekonečna po mierne stúpajúcej ceste, ale je možnosť si ju výrazne skrátiť priamo do sedla pod Krásnym kopcom. Odtiaľ bolo hotel na Kráľovej studni pekne vidieť, čiže zablúdiť sa nedalo. K hotelu prví “makači“ prichádzali už pred pol jedenástou. Tu sme sa občerstvili a o pol jednej sme všetci pokračovali smerom na Krížnu (1574 m). Pelotón vytváral na bielom hrebeni dlhého živého hada, ktorého sa snažil silný vietor neustále sfúknuť. Veru tak, na vrchole Krížnej dosahoval nárazový vietor uctihodnú rýchlosť. Pokračovali sme ďalej na Ostredok (1592 m), kde bol podľa môjho názoru vietor najsilnejší, cez Suchý vrch (1550 m) až k útulni pred Kýškami (1340 m), kde sme mali poslednú zastávku. Počasie sa akotak umúdrilo a nachvíľu aj slniečko výšlo.

Dlho sme sa tu však zdržiavať nemohli, lebo sme vedeli, že nás čaká ešte posledný tiahly výstup na Ploskú (1532 m). Čím viac sme sa približovali k vrcholu, tým vietor silnel a hmla hustla. Z Ploskej sme po zimnom značení a neskôr po žltej značke zišli v príjemnom zjazde, no v ťažkom mokrom snehu až takmer do Liptovkých Revúc. Fliačky mokrého snehu nám nedovoli doraziť na lyžiach až do samotnej dedinky, takže tých posledných 200 metrov sme museli lyže vyzuť a ísť k autobusu po svojich. Ešte sme v miestnej krčmičke stihli dať jedno pivečko a už sme sa plní dojmov viezli smerom do Bešeňovej. V termálnom kúpalisku sme v horúcej vode omočili svoje “hnáty” a hodinku porelaxovali. Potom nasledovala cesta do Žiliny, kde sme sa okolo 21:00 rozišli každý svojim smerom.

Hlavný hrebeň Veľkej Fatry som absolvoval už tri krát, doteraz však vždy len v lete. Som rád, že si môžem do svojej zbierky pridať už aj tento zimný prechod, v kolektíve veselých ľudí, ktorí majú radosť zo športovania a zo samotného pobytu v krásnych slovenských horách.

Miňo Dubec

Články
Hrebeňom Veľkej Fatry na lyžiach

Hrebeňom Veľkej Fatry na lyžiach

Aj Vy máte radi také rozhodnutia, pri ktorých nemusíte dlho premýšľať? Jednoducho to necháte na pocit, kam vás to práve v ten deň ťahá - a tam aj idete. Presne to sa mi nedávno stalo a vlastne ani neviem ako - zúčastnil som sa zimného prechodu Veľkej Fatry organizovaného SVTS. Bol to 31.ročník tojto podujatia, ktoré je už tradične koncipované ako prechod hrebeňa Veľkej Fatry na bežkách. Ja síce bežky nemám, ale svojim spôsobom ich dokonale nahradili skialpové lyže, na ktorých som sa rozhodol tento prechod absolvovať. 

Autobus zo Žiliny sa pohol takmer na minútu presne, máličko po siedmej hodine rannej a pokračoval smerom na Vrútky, Martin, Turčianske Teplice a začal stúpať na sedlo Malý Šturec. Celú cestu som sa snažil z okna spozorovať aspoň náznak výskytu snehu, no nikde nič. Až tesne pod sedlom začalo jemne snežiť a objavovali sa prvé snehové fľaky. Keď autobus zastal na východzom bode prechodu - Malom Šturci, na moje prekvapenie bola zvážnica, ktorá viedla až na horský hotel Kráľová Studňa, kompaktne zasnežená. Jožko Zábojník (vedúci zájazdu) ešte vysvetlil kde a kedy sa čakáme a 30-členný pelotón sa vydal o cca 8:30 na cestu.

Tempo bolo zo začiatku svižné, trasa stále kopírovala červenú značku. Starí harcovníci dobre vedeli, že nemusia ísť donekonečna po mierne stúpajúcej ceste, ale je možnosť si ju výrazne skrátiť priamo do sedla pod Krásnym kopcom. Odtiaľ bolo hotel na Kráľovej studni pekne vidieť, čiže zablúdiť sa nedalo. K hotelu prví “makači“ prichádzali už pred pol jedenástou. Tu sme sa občerstvili a o pol jednej sme všetci pokračovali smerom na Krížnu (1574 m). Pelotón vytváral na bielom hrebeni dlhého živého hada, ktorého sa snažil silný vietor neustále sfúknuť. Veru tak, na vrchole Krížnej dosahoval nárazový vietor uctihodnú rýchlosť. Pokračovali sme ďalej na Ostredok (1592 m), kde bol podľa môjho názoru vietor najsilnejší, cez Suchý vrch (1550 m) až k útulni pred Kýškami (1340 m), kde sme mali poslednú zastávku. Počasie sa akotak umúdrilo a nachvíľu aj slniečko výšlo.

Dlho sme sa tu však zdržiavať nemohli, lebo sme vedeli, že nás čaká ešte posledný tiahly výstup na Ploskú (1532 m). Čím viac sme sa približovali k vrcholu, tým vietor silnel a hmla hustla. Z Ploskej sme po zimnom značení a neskôr po žltej značke zišli v príjemnom zjazde, no v ťažkom mokrom snehu až takmer do Liptovkých Revúc. Fliačky mokrého snehu nám nedovoli doraziť na lyžiach až do samotnej dedinky, takže tých posledných 200 metrov sme museli lyže vyzuť a ísť k autobusu po svojich. Ešte sme v miestnej krčmičke stihli dať jedno pivečko a už sme sa plní dojmov viezli smerom do Bešeňovej. V termálnom kúpalisku sme v horúcej vode omočili svoje “hnáty” a hodinku porelaxovali. Potom nasledovala cesta do Žiliny, kde sme sa okolo 21:00 rozišli každý svojim smerom.

Hlavný hrebeň Veľkej Fatry som absolvoval už tri krát, doteraz však vždy len v lete. Som rád, že si môžem do svojej zbierky pridať už aj tento zimný prechod, v kolektíve veselých ľudí, ktorí majú radosť zo športovania a zo samotného pobytu v krásnych slovenských horách.

Miňo Dubec

Dátum
10.03.2007
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Veľká Fatra
Krajina
Body záujmu
Malý Šturec
Malý Šturec je sedlo vo výške 890 m n. m. na rozhraní Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. Leží medzi Holým kopcom (1 054,6 m n. m.) a Priečnym vrchom (1 047,6 m n. m.). Priamo pod sedlom pramení Biela voda, ľavostranný prítok Teplice. Sedlom prechádza červená TZ, Cesta hrdinov SNP (E8).
10.03.2007
Miňo
Pod Krásnym Kopcom
Pod Krásnym Kopcom je sedlo vo Veľkej Fatre vo výške 1190 m n. m. Prechádzajú ním čerená a zelená TZ. Stret červeneno a zeleno značenej trasy je o niekoľko desiatok výškových metrov nižšie.
10.03.2007
Miňo
Košarisko
Košarisko je rázcestník vo Veľkej Fatre vo výške 1195 m n. m. Prechádzajú ním červená, zelená a napája sa tu žltá TZ (idúca z Rožkovej doliny).
10.03.2007
Miňo
Kráľová studňa, hotel
Horský hotel Kráľova Studňa (1 277 m n. m.) je horský hotel a turistická ubytovňa pod vrchom Kráľova studňa vo Veľkej Fatre. Zariadenie s celoročnou prevádzkou sa nachádza na ceste hrdinov SNP a dostupný je i cestou z Dolného Harmanca.
10.03.2007
Miňo
Kráľová studňa, prameň
Kráľová studňa prameň je rázcestník vo Veľkej Fatre vo výške 1325 m n. m. Križujú sa v ňom tri turistické značky (červená, zelená a žltá).
10.03.2007
Miňo
Krížna
Krížna (1 574 m n. m.) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni. Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na nej stretávajú tri červené turistické značky.
10.03.2007
Miňo
Frčkov
Frčkov s výškou 1 585 m n. m. je po Ostredku druhý najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni; severným okrajom susedí s Ostredkom a južný prechádza do masívu Krížnej. Hôľnatý vrchol ponúka kruhový výhľad. Prechádza ním červená TZ.
10.03.2007
Miňo
Ostredok
Ostredok s výškou 1596 m n. m. je najvyšší, hôľny vrch Veľkej Fatry, zároveň v Národnom parku Veľká Fatra. Leží v hlavnom hrebeni pohoria. Má dva vrcholy, hlavný južný (1596 m n. m.) a o pár metrov nižší severný (1593 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime hrozí nebezpečie padania lavín. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červenou TZ.
10.03.2007
Miňo
Ostredok, rázc.
Ostredok, rázcestie je rázcestie vo výške 1593 m n. m. neďaleko hlavného vrchola Ostredku, vo Veľkej Fatre. Nie je tomu ani tak dávno (rok 2015), keď na tomto mieste stál oficiálne najvyšší vrch Veľkej Fatry a volal sa Ostredok, no po premeraní zistili, že je o niečo menší ako vedľajší vrchol. Rázcestím prechádza červená a zelená TZ.
10.03.2007
Miňo
Suchý vrch
Suchý vrch s výškou 1550 m n. m. je hôľnatý, piaty najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni, medzi Ostredkom a Ploskou. Vedie ním červená TZ.
10.03.2007
Miňo
Koniarky
Koniarky je rázcestník vo výške 1377 m n. m. vo Veľkej Fatre. Rozdeľuje sa tu žltá TZ, smerujúca do Necpalskej doliny a hlavná, červená TZ pokračujúca z Ostredka na Ploskú. V blízkosti sa nachádza núdzové ubytovanie /salaš/.
10.03.2007
Miňo
Chyžky
Chyžky (niekde sa používa aj Kýšky) je sedlo vo Veľkej Fatre vo výške 1310 m n. m. Leží medzi Koniarkami a Ploskou. Okrem toho sa poniže nachádza salaš a je tu aj rázcestník žltej, modrej a červenej TZ.
10.03.2007
Miňo
Ploská
Ploská s výškou 1532,1 m n. m. je vrch v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Vedú na ňu značkované chodníky z Liptovských Revúc, Belej-Dulíc a Necpál. Z vrcholu je kruhový rozhľad.
10.03.2007
Miňo
Sedlo Ploskej
Sedlo Ploskej 1390 m n. m. je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry. Nachádza sa na začiatku turčianskej vetvy hrebeňa, v závere Ľubochnianskej doliny a oddeľuje Ploskú (1532 m n. m.) a Čierny kameň (1479 m n. m.). Nachádza sa tu aj drevený prístrešok.
10.03.2007
Miňo
Vyšná Revúca
Vyšná Revúca je jednou z osád dediny Liptovské Revúce. Leží vo výške 720 m n. m. pri ústí Suchej doliny. Kedysi ňou prechádzala hlavná cesta cez sedlo Veľký Šturec. Je východiskom turistických trás.
10.03.2007
Miňo
Trasy