Akcie

Hrebeňom Veľkej Fatry na lyžiach

Aj Vy máte radi také rozhodnutia, pri ktorých nemusíte dlho premýšľať? Jednoducho to necháte na pocit, kam vás to práve v ten deň ťahá - a tam aj idete. Presne to sa mi nedávno stalo a vlastne ani neviem ako - zúčastnil som sa zimného prechodu Veľkej Fatry organizovaného SVTS. Bol to 31.ročník tojto podujatia, ktoré je už tradične koncipované ako prechod hrebeňa Veľkej Fatry na bežkách. Ja síce bežky nemám, ale svojim spôsobom ich dokonale nahradili skialpové lyže, na ktorých som sa rozhodol tento prechod absolvovať. 

Autobus zo Žiliny sa pohol takmer na minútu presne, máličko po siedmej hodine rannej a pokračoval smerom na Vrútky, Martin, Turčianske Teplice a začal stúpať na sedlo Malý Šturec. Celú cestu som sa snažil z okna spozorovať aspoň náznak výskytu snehu, no nikde nič. Až tesne pod sedlom začalo jemne snežiť a objavovali sa prvé snehové fľaky. Keď autobus zastal na východzom bode prechodu - Malom Šturci, na moje prekvapenie bola zvážnica, ktorá viedla až na horský hotel Kráľová Studňa, kompaktne zasnežená. Jožko Zábojník (vedúci zájazdu) ešte vysvetlil kde a kedy sa čakáme a 30-členný pelotón sa vydal o cca 8:30 na cestu.

Tempo bolo zo začiatku svižné, trasa stále kopírovala červenú značku. Starí harcovníci dobre vedeli, že nemusia ísť donekonečna po mierne stúpajúcej ceste, ale je možnosť si ju výrazne skrátiť priamo do sedla pod Krásnym kopcom. Odtiaľ bolo hotel na Kráľovej studni pekne vidieť, čiže zablúdiť sa nedalo. K hotelu prví “makači“ prichádzali už pred pol jedenástou. Tu sme sa občerstvili a o pol jednej sme všetci pokračovali smerom na Krížnu (1574 m). Pelotón vytváral na bielom hrebeni dlhého živého hada, ktorého sa snažil silný vietor neustále sfúknuť. Veru tak, na vrchole Krížnej dosahoval nárazový vietor uctihodnú rýchlosť. Pokračovali sme ďalej na Ostredok (1592 m), kde bol podľa môjho názoru vietor najsilnejší, cez Suchý vrch (1550 m) až k útulni pred Kýškami (1340 m), kde sme mali poslednú zastávku. Počasie sa akotak umúdrilo a nachvíľu aj slniečko výšlo.

Dlho sme sa tu však zdržiavať nemohli, lebo sme vedeli, že nás čaká ešte posledný tiahly výstup na Ploskú (1532 m). Čím viac sme sa približovali k vrcholu, tým vietor silnel a hmla hustla. Z Ploskej sme po zimnom značení a neskôr po žltej značke zišli v príjemnom zjazde, no v ťažkom mokrom snehu až takmer do Liptovkých Revúc. Fliačky mokrého snehu nám nedovoli doraziť na lyžiach až do samotnej dedinky, takže tých posledných 200 metrov sme museli lyže vyzuť a ísť k autobusu po svojich. Ešte sme v miestnej krčmičke stihli dať jedno pivečko a už sme sa plní dojmov viezli smerom do Bešeňovej. V termálnom kúpalisku sme v horúcej vode omočili svoje “hnáty” a hodinku porelaxovali. Potom nasledovala cesta do Žiliny, kde sme sa okolo 21:00 rozišli každý svojim smerom.

Hlavný hrebeň Veľkej Fatry som absolvoval už tri krát, doteraz však vždy len v lete. Som rád, že si môžem do svojej zbierky pridať už aj tento zimný prechod, v kolektíve veselých ľudí, ktorí majú radosť zo športovania a zo samotného pobytu v krásnych slovenských horách.

Miňo Dubec