Akcie

Prechod Nízkych Tatier: Donovaly - Kamenná chata

Predpoveď počasia na víkend nebola práve ideálna na turistiku (prehánky, búrky, vietor, hmla). Napriek tomu sme sa rozhodli absolvovať prechod hrebeňa Nízkych Tatier z Donovál na Čertovicu. Bohužiaľ, meteorológom tentokrát vyšla predpoveď na 100% a tak sme za hustého dažďa zaparkovali okolo ôsmej hodiny rannej na parkovisku na Donovaloch. Rýchlo sme sa prezuli, pobalili a vyrazili sme po červenej značke k cieľu prvej etapy - útulni pod Ďurkovou.

Prvé metre vo výdatnom daždi ani trochu nenasvedčovali tomu, že by sa počasie chcelo umúdriť. Skôr naopak. Prešli sme asfaltovou cestou ponad donovalské vleky až do osady Polianka, kde cesta zmenila svoj charakter na lesnú, miestami výdatne blatistú. Neskôr sme vyšli na trávnaté holiny, s prevaľujúcou sa oblačnosťou. Výstup na Kozí Chrbát (1330 m) a následny strmý zostup do Hiadeľského sedla (1099 m) sme neobišli, i keď tu taká možnosť bola. V Hiadeľskom sedle sme sa nachvíľu zastavili, doplnili tekutiny, dali si niečo pod zub a pustili sme sa do takmer sedemstometrového stúpania na Veľkú Chochuľu (1753 m).

Tomášove tempo bolo svižné, ba až rýchle, a tak sa stalo, že rozostupy medzi nami stále narastali. Počas výstupu som fotil a zaznamenával body do GPS-ka. Zaujatý touto činnosťou som si ani nevšimol, ako som zbehol na nesprávny chodníček. Bola hmla, chodník bol dostatočne široký, takže som to spočiatku ani nevnímal ako omyl. Až keď som zišiel asi 120 metrov prudkého klesania a pozrel do GPS-ka, pochopil som, že sa musím vrátiť späť až na vrchol Chochule a odbočiť vpravo. Okrem mňa sa v ten deň pomýlilo na tomto mieste veľa ľudí, z ktorých si zrejme najviac „zašiel“ Tomáš (okolo 350 výškových metrov). A práve jeho zlé stopy zlákali aj ďalších turistov. Ako sa hovorí, ponáhľaj sa pomaly!

{mosimage}Z Chochule sme pokračovali za neustáleho vetra a dažďa ďalej smerom na východ. Cez kosodrevinu, trávnaté holiny, raz v snehu, inokedy po úzkej blatovej ceste cez Skalku (1549 m), Latiborskú Hoľu (1643 m), Zámostskú Hoľu (1612 m), Ďurkovú (1749 m) až do Sedla Ďurkovej (1709 m). Odtiaľ sme zbehli k útulni. V nej sme sa zvítali so všetkými známymi, prezliekli do suchého, sušili si topánky a oblečenie. Popíjali sme čaj a iné tekutiny, počúvali priamy prenos hokejového zápasu Česko - Slovensko z majstrovstiev sveta v Moskve, jedli a rozprávali sa až do neskorých večerných hodín.

Ráno sme sa prebudili opäť do obrazu včerajšej nepohody. Vietor, hmla a dážď. Začali sme zvažovať plány a všetky možnosti. Nakoniec sme sa rozhodli, že po hrebeni prejdeme až na Kamennú chatu pod Chopkom a odtiaľ zbehneme na Záhradky do Jasnej. Tu by sme mohli chytiť spoj do Liptovského Mikuláša a odtiaľ na Donovaly, kde na nás čaká naše autíčko. A tak sa aj stalo.

Vyrazili sme niečo po deviatej hodine spolu s novým kamarátom Lacom. Po červenej značke sme postupne prešli Chabenec (1955 m), Kotliská (1936 m), Poľanu (1889 m) a zišli do Sedla Poľany (1873 m). Odtiaľ sme po peknom širokom kamennom chodníku vyšli na Dereše (2004 m) a presne po troch hodinách, sme takmer nosom nabúrali do vynovenej stavby Kamennej chaty (taká hustá bola hmla). Tu sme sa najedli, doplnili tekutiny a vyrazili cez Lukovú (šmýkaním sa v snehu) a Májovú muldu, po zjazdovke až k autobusovej zástavke na Záhradkach. Stihli sme to LTT (len tak tak) - autobus odchádzal 15 minút po našom príchode.

Aj keď sme neprešli celý hrebeň (v tom nečase to nemalo ani veľký zmysel), myslím, že sme podali pekný športový výkon. GPS-ko zaznamenalo 57,6 km prejdenej trasy a 2995 m celkového stúpania.

(Miňo)