Akcie

Monča Rigociová: Víkend na Mrške

Meteorológovia síce nepredpovedali na víkend veľmi priaznivé počasie, no potom, čo sme sa dozvedeli, že sa na Chate M. R. Štefánika v Nízkych Tatrách koná akcia s názvom "Otvorenie skialpinistickej sezóny 2007/08", neváhali sme ani chvíľku. Začali sme sa pripravovať a baliť na ďalší víkend strávený v našich už zasnežených horách. Počasie nám nakoniec naozaj moc neprialo, preto si prečítajte aspoň článok z inak vcelku vydarenej akcie.

O 21:00 nabralo auto v zložení Tomáš, Peter a Monika smer na Banskú Bystricu. Tu sme okolo 22:30 nabrali Maja a švihali - cieľ Trangoška (1120 m). Auto sme na parkovisku odparkovali okolo polnoci. Pomaly sme sa poprezliekali, poobúvali a okolo pol jednej sme vyrazili - smer MRŠ-ka. Cesta najprv viedla pohodovým terénom popri potoku, neskôr sa začala dvíhať, kde už od Jaskyne mŕtvych netopierov viedla dosť strmým svahom. Vyskytli sa nejaké technické problémy, trošku sme sa zdržali, ale za chvíľku sme už veselo pokračovali hore. Asi 100 výškových metrov pod chatou sme zhodili lyže, zapli ich na batoh za pol hodinku svah začal pomaly klesať a pred nami sa vynorila snehom zaviata Chata M.R.Štefánika (1740 m). Bolo asi pol tretej v noci. Ja osobne som mala vynikajúce pocity z tohto nočného výstupu, bolo krásne počasie, dobrá cesta a nemali sme sa kam ponáhľať, tak sme si to naplo užívali. Na chate nás čakali už len dve vytrvalkyne, Maťa a Kačena. Dali sme si teplý čaj (teda ja), ostatní si dali pivo a pomaly sme sa začali ukladať na spanie.

{mosimage}Ráno nás za oknami čakalo nemilé prekvapenie - hustá hmla, sneženie a silný vietor. V kľude sme sa teda naraňajkovali, a rozhodli sa počkať na lepšie počasie. Veď sme sa nemali kam ponáhľať. Porozprávali sme sa s priateľmi a známymi, najedli, "pobufetili“ a poobede, keď nachvíľku trošku ustúpila hmla, rýchlo sme sa prezliekli, obuli lyžiarky, nalepili pásy a hop, hop hore - smer Ďumbier. To sme však ešte netušili, že vylepšenie počasia je len naozaj chvíľkové a onedlho sme už šľapali v takom istom počasí, ako bolo ráno. Nedali sme sa však odradiť a poctivo stúpali hore. Asi za trištvrte hodinku sme sa dostali na hrebeň, odkiaľ sme asi za 10 minút prišli na vrchol Ďumbiera (2043 m). Tu sme moc dlho nepobudli, vzhľadom na "riadnu kosu“ a vydali sa na zjazd ku chate. Cestu nám ešte značne skomplikoval Majo, kotrému vyplo viazanie a lyža sa vybrala na malý výlet do skalného žľabu. Našťastie sa asi po 100 metroch zastavila. Majo po ňu "zbehol“ a mohli sme pokračovať. Avšak, vzhľadom na pokročilý čas, počas tejto Majovej akcie sa zotmelo. Preto sme z lyžovačky skoro nič nemali a o 15 minút sme sa už vyhrievali na chate. Trošku sme sa zohriali, usušili, porozprávali dojmy z výletu a všetci sa postupne vytratili do svojich izieb.

{mosimage}Na ďalší deň predoveď sľubovala už lepšie počasie, preto sme chceli ísť ešte raz na Ďumbier, tentokrát za dobrého počasia. No kruté horské počasie sa s nami trošku zahralo a vystrájalo ešte viac ako predošlý deň. Program sa teda opakoval - raňajky, čakanie na lepšie počasie. Poobede sme zhodnotili, že to už takto ďalej nepôjde a začali vymýšľať iný program. Boli rôzne návrhy, zvíťazil však tento: Pôjdeme traverzom popod Široké sedlo na chatu Kosodrevina, kde si chvíľu oddýchneme a svahom zlyžujeme dole na Srdiečko. Cesta bola výborná, akonáhle sme sa vzdiali od chaty, prestalo snežiť, aj hmla sa zopárkrát zdvihla, nebodaj aj slniečko trošku prekuklo popod mraky. Po dvoch hodinách nie moc náročnej cesty sme dorazili na Kosodrevinu, avšak, pretože bolo už veľa hodín, začalo sa stmievať. Svah však aj tak nebol tak zasnežený, ako by sme potrebovali, preto sme zhodnotili, že peši nám to bude trvať tak hodinu, to znamená, že aj tak by sme išli po tme. Preto sme sa usadili na Chate Kosodrevina (1510 m), niečo pojedli, popili a začali sa chystať. V tom však prišli lanovkári, ktorí tu mali pohotovosť - 3 mladí chalani, s ktorými som prehodila zopár slov, Tomáš zaplatil dve kolá pív a už aj zapínali lanovku. Tak už sme za šesť minút vystupovali na Srdiečku (1213 m). No poviem Vám, že v takej tme som ešte na lanovke nešla, nie to ešte, aby ju kvôli nám celú zapínali ... Tu už sme sa asfaltkou asi za 10 minút dostali na parkovisko, kde sme mali auto. Naložili sme všetky veci, seba, a svišťali sme domov. No čo dodať? Asi len, že sme prežili ďalší krásny víkend v horách a už sa tešíme na ďalší ....