Akcie
Skialp v Nízkych Tatrách alebo Máte už vianočnú kondičku?

… tak sme sa prefúkaní mrazivým vetrom, cez hmlu a tmu doštrámali konečne na Kamennú chatu. Tu sme si dali teplú večeru, nejaké tekutiny a hybaj ďalej popod lanovku na horský hotel Kosodrevina. Neskorý večerný zostup mal svoje čaro a samozrejme nemalú dávku adrenalínu. Na Kosodrevine nás už túžobne očakávali kamaráti, ktorí celú sobotu skialpovali a hlavne sa tešili z veľmi dobrých snehových podmienok. Určili a dohodli sme plán nedeľného dňa a mohli sme zaľahnúť do postieľok.
Ráno nás privítal nádherný slnečný deň. Po raňajkách sme zlyžovali po zjazdovke na Srdiečko a odtiaľ kľukatou cestou až na Trangošku. Tu sme obuli pásy a vydali sa po zelenej značke smerom na Chatu generála M.R.Štefánika - alias MRŠku. Mne sa hneď na začiatku rozbila špička na viazaní, tak sme museli improvizovať a vyrobili sme zrejme prvé prírodné techové viazanie za použitia drievka a tapexu. Deň bol ozaj nádherný, takže nečudo, že na vysneženej trase sa mihalo veľké množstvo vyznávačov skialpinizmu. Na MRŠke bolo taktiež ľudí neúrekom, no sympatická obsluha a dobré jedlo nám pridávalo na nálade. Opäť sme sa pobalili a vyrazili. Smer bol jasný: výstup na Ďumbier (2043 m) a odtiaľ hrebeňovkou cez Krúpovo sedlo, Demänovské sedlo, Konské až pod Chopok, na Kamennú chatu a odtiaľ na sever dole cez Lukovú až na Bielu Púť, kde sme mali odstavené autá.
Ľadový vietor na začiatku stúpania od chaty bol síce nepríjemný, no nasledujúce výhľady z hrebeňa na severnú stranu, na Tatry, kde bola inverzia, nám to úplne vynahradilo. Aj stádo pokojných tmavých kamzíkov na bielom snehu bol milým zážitkom. V Demänovskom sedle sme sa rozlúčili s Dancou a Ľubošom, ktorí šli smerom na juh a my ostatní sme pokračovali hore dole hore dole, až kým sme neprišli za asistencie posledných slnečných lúčov na Kamienku. Narýchlo sme sa najedli, napili a za šera a malého svetla čeloviek sme zlyžovali cez Lukovú až na Bielu Púť. Víkend resp. polovíkend to bol veselý, príjemný a niektorí pochopili, čo do práve začínajúcej skialpovej sezóny potrebujú. Okrem kvalitného vybavenia isto aj zlepšenie kondičky, ktorá v týchto časoch vianočných dostáva veru dobre zabrať.
Miňo
Skialp v Nízkych Tatrách alebo Máte už vianočnú kondičku?
… tak sme sa prefúkaní mrazivým vetrom, cez hmlu a tmu doštrámali konečne na Kamennú chatu. Tu sme si dali teplú večeru, nejaké tekutiny a hybaj ďalej popod lanovku na horský hotel Kosodrevina. Neskorý večerný zostup mal svoje čaro a samozrejme nemalú dávku adrenalínu. Na Kosodrevine nás už túžobne očakávali kamaráti, ktorí celú sobotu skialpovali a hlavne sa tešili z veľmi dobrých snehových podmienok. Určili a dohodli sme plán nedeľného dňa a mohli sme zaľahnúť do postieľok.
Ráno nás privítal nádherný slnečný deň. Po raňajkách sme zlyžovali po zjazdovke na Srdiečko a odtiaľ kľukatou cestou až na Trangošku. Tu sme obuli pásy a vydali sa po zelenej značke smerom na Chatu generála M.R.Štefánika - alias MRŠku. Mne sa hneď na začiatku rozbila špička na viazaní, tak sme museli improvizovať a vyrobili sme zrejme prvé prírodné techové viazanie za použitia drievka a tapexu. Deň bol ozaj nádherný, takže nečudo, že na vysneženej trase sa mihalo veľké množstvo vyznávačov skialpinizmu. Na MRŠke bolo taktiež ľudí neúrekom, no sympatická obsluha a dobré jedlo nám pridávalo na nálade. Opäť sme sa pobalili a vyrazili. Smer bol jasný: výstup na Ďumbier (2043 m) a odtiaľ hrebeňovkou cez Krúpovo sedlo, Demänovské sedlo, Konské až pod Chopok, na Kamennú chatu a odtiaľ na sever dole cez Lukovú až na Bielu Púť, kde sme mali odstavené autá.
Ľadový vietor na začiatku stúpania od chaty bol síce nepríjemný, no nasledujúce výhľady z hrebeňa na severnú stranu, na Tatry, kde bola inverzia, nám to úplne vynahradilo. Aj stádo pokojných tmavých kamzíkov na bielom snehu bol milým zážitkom. V Demänovskom sedle sme sa rozlúčili s Dancou a Ľubošom, ktorí šli smerom na juh a my ostatní sme pokračovali hore dole hore dole, až kým sme neprišli za asistencie posledných slnečných lúčov na Kamienku. Narýchlo sme sa najedli, napili a za šera a malého svetla čeloviek sme zlyžovali cez Lukovú až na Bielu Púť. Víkend resp. polovíkend to bol veselý, príjemný a niektorí pochopili, čo do práve začínajúcej skialpovej sezóny potrebujú. Okrem kvalitného vybavenia isto aj zlepšenie kondičky, ktorá v týchto časoch vianočných dostáva veru dobre zabrať.
Miňo


Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš
Miňo, Ďurík, Danca, Tomáš





