Akcie

Padá sniežik padá, ej ale som rada ...

21.12.200  "Haló, haló, práve som zaparkoval vo Fačkovskom sedle, kde ste?" - "Haló, haló, som päť minút pod sedlom, v spätnom zrkadle mám Dancu a hneď za ňou ide Mika." - "Haló, haló, rozumiem, objednávam si varené vínko a čakám na vás." Asi takýto rozhovor sa odohral v sobotu večer okolo 19-tej hodiny medzi Bendžom a Miňom. Bolo to jasné znamenie toho, že sa desať "divných patrónov" - väčšinou Marmoťákov - schádzalo na vopred dohodnutom mieste na hranici Strážovských vrchov a Malej Fatry v nadmorskej výške 802 m k svojmu nočnému výstupu na vrchol Kľaku (1351 m).

Akciu sme odštartovali ako sa patrí - v príjemnej kolibe na Fačkovskom sedle. Pivko, slivovička, becherovka, varené vínko a boli sme perfektne naladení a pripravení vyraziť proti noci. Pred nami bolo 550 výškových metrov, ktoré sa za dobrého počasia dajú vydupať (cez deň) za hodinku. My sme však boli veľmi zvedaví, ako dlho to potrvá nám, najmä preto, že všetci čerti, čo sa pred mesiacom ženili v Trnave, sa práve teraz presunuli sem - pod Kľak. Za výdatného sneženia, hustej hmly a silného vetra, zahájili sme okolo deviatej hodiny nočný výstup.

Na prvú časť, ktorá viedla strmým lesným chodníkom, sme zvolili skutočne náročnú taktiku. Na každej serpentíne sme na minútku zastali, intravenózne sme sa zahriali a pokračovali sme ďalej - až po nasledujúcu serpentínu, kde sa celá procedúra zopakovala. Kto pozná tento výstup iste pochopí, že  do Revánskeho sedla (1201 m) sme prišli v povznesenej nálade - hlboko vnímajúc krásy okolitej prírody. Urobili sme zopár umeleckých záberov a za stálej asistencie ženiacich sa čertov sme sa pustili do druhej časti výstupu.

Revánske sedlo sme opustili okolo 22:00, značka hovorila, že na vrchol Kľaku je to už len 40 minút. Bolo že to radosti, keď sa strmý chodník zrazu zmenil na mierne stúpajúcu hrebeňovku. Tí najväčší optimisti tipovali, že o pol jedenástej zapíjame úspech pri vrcholovom kríži. Avšak človek MIENI a bezfarebná horľavá kvapalina vznikajúca kvasením jednoduchých sacharidov MENÍ. A tak sme presne o polnoci stáli na vytúženom vrchole. V počasí, ktoré vládlo tu, v nadmorskej výške 1351 metrov, nebolo v moci žiadneho z našich fotoaparátov zhotoviť vrcholovú snímku dokazujúcu našu polnočnú prítomnosť na Kľaku. Môžeme však zodpovedne prehlásiť, že všetci do jedného sme sa dotkli vrcholového kríža.

Misia bola splnená, museli sme sa však postarať o náš nocľah. Akýmsi nedopatrením, či absenciou triezveho úsudku, sme si za miesto nášho vrcholového tábora zvolili náveterný svah, kde vietor v nárazoch dosahoval úctyhodnej rýchlosti. Niektorí optimisti, ktorí sa hotovali prenocovať v záhrabe (Ivan a Majo) si to veľmi rýchlo rozmysleli a stali sa nezvanými hosťami v cudzích stanoch. Jediní odvážlivci, ktorí to v žďárakoch predsa len skúsili, boli Danca s Ľubošom. Je však možné, že práve oni dvaja sa napokon najlepšie vyspali. Víchrica totiž celú noc lomcovala našimi plátennými príbytkami a my - ich dočasní obyvatelia - sme s malou dušičkou čakali, kedy ich na franforce roztrhá. 

Našťastie noc prebehla bez nepríjemností a tak sme sa dosýta mohli pokochať nádherným východom slnka. Bolo však k tomu treba obrovskú dávku fantázie. Pri viditeľnosti sotva 10 metrov sme nemali ani len potuchy, ktorým smerom je vlastne východ. Neostávalo nám teda nič iné, len zlikvidovať stanové mestečko, zbaliť batohy a zahájiť zostup. Ten začal síce malým blúdením, no náš osvedčený a spoľahlivý vodca Majo veľmi rýchlo našiel ten správny chodník. Aj keď v noci napadlo asi 15 cm čerstvého snehu, zostup bol pohodový a rýchly. Tesne pred Revánskym sedlom nás prekvapili naši kamaráti Peťo a Majka, ktorí nám išli oproti s čerstvou kávičkou. Ej - veruže dobre padla ...

Okolo pol dvanástej sme boli vo Fačkovskom sedle. V kolibe sme si dali niečo pod zub, obedňajšiu kávičku, k tomu niečo na zapitie a pomaly sme sa lúčili s predposlednou tohtoročnou marmoťáckou akciou. Tou poslednou bude Expedícia Aconcagua, ktorá štartuje 29.decembra. Mimochodom, pre Dancu, Maja a Miňa bol vianočný bivak na Kľaku poslednou prípravou pred týmto "zlatým klincom" marmoťáckej sezóny 2008.