Akcie

Z Telgártu na Donovaly za 20 hodín a 35 minút

7.7.2009 Presne tak dlho trval prechod 100 km dlhým hlavným hrebeňom Nízkych Tatier najrýchlejšej dvojici nultého ročníka diaľkového turistického pochodu pod názvom "Nízkotatranská stíhačka 2009". Moraváci Maťo Závodník a Jára Hrabica tak stanovili základný rekord atraktívneho podujatia, ktorého organizácie sa ujali internetový magazín Hiking.sk, Turistický klub Filozof a Vysokohorský turistický klub Marmota. Z celkového počtu 24 prihlásených dvojíc napokon v stanovenom limite zdolalo predpísanú trať z Telgártu cez Čertovicu až na Donovaly 6 párov - teda presná štvrtina.

Myšlienka zorganizovať diaľkový pochod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier v súťažnej podobe skrsla v hlave Rada z TK Filozof ešte niekedy  koncom minulého roka. Oslovil Ľuba z Hikingu a Bendža z Marmoty, slovo dalo slovo a v sobotu 4. júla 2009 o 9:00 hod. stálo v Telgárte na štarte nultého (tak trochu skúšobného) ročníka 24 odhodlaných párov. Medzi nimi aj zástupcovia Marmoty - Mika a Juraj Kamasovci, ktorí účasť na tomto podujatí poňali ako dosť netradičnú "svadobnú cestu" :-)

Hneď na úvod čakal na účastníkov prechodu viac ako 1000-metrový výšľap na Kráľovú hoľu. Najrýchlejšie časy (okolo 1:15 hod.) naznačili, že na štarte sa zišli naozaj kvalitní borci. A v svižnom tempe sa pokračovalo aj ďalej. Kontrola v sedle Priehyba zaznamenala časy niečo cez 4 hodiny, no potom prišiel nepríjemný úsek okolo Ramže. Polomom zničený turistický chodník dal poriadne zabrať aj tým najskúsenejším - tak po stránke fyzickej ako i orientačnej. Na Čertovicu prichádzali jednotlivé páry s miernym omeškaním oproti plánu a dve dvojice sem z rôznych dôvodov napokon ani nedošli.

{mosimage}Sedlo Čertovica sa však stalo konečnou aj pre ďalších sedem párov, ktoré to tu "zabalili". 15 dvojíc pokračovalo ďalej smerom k najvyšším partiám prechodu. Na Kamennú chatu dorazili tí najrýchlejší ešte pred zotmením, no z pretekov tu odstúpilo ďalších sedem párov. Boli medzi nimi aj naši Kamasovci, ich skvelý výkon im však priniesol výborné druhé miesto v kategórii "mix". Osem najnadupanejších družstiev pokračovalo ďalej. Kontrola na Ďurkovej sa stala poslednou absolvovanou pre ďalšie dva páry a tak sa vykryštalizovala záverečná šestica, ktorá to už nevzdala. Na svitaní privítali kontrolóri na poslednom "checkpointe" v Hiadeľskom sedle Járu Hrabicu a Maťa Závodníka, ktorí si svoj náskok udržali až do cieľa a o 5. hodine a 35. minúte svoju "úspešnú misiu" zakončili na Donovaloch.

Moraváci Maťo s Járom sa teda stali víťazmi v mužskej kategórii, po hodine a pol prišli do cieľa v tesnom závese druhí Jano Pristach s Maťom Slivkom a tretí Martin Bartoň a Richard Pouš. O pol jedenástej, teda v konečnom čase 25:30 hod. dorazila do cieľa na štvrtom mieste maďarská dvojica Anita + Ferenc, ktorí sa zároveň stali víťazmi zmiešanej kategórie. Piaty a šiesty pár (Peter Blaho + Ivan Martynek a tatko + syn Szibillovci) zvládli trasu za približne 27 hodín. Celú trasu napokon prešli aj ďalši piati borci, ktorí však podľa súťažných regulí nemohli byť klasifikovaní. Presne na poludnie dorazil Vlado Klika bez svojho parťáka, o 12:45 prišla do cieľa novovzniknutá dvojica Rasťo Goriščák a Tomáš Glajza, ktorých kolegovia to na trati vzdali a o 15:25 boli na Donovaloch aj Martin Kiňo a Braňo Drgoňa, ktorí nesplnili časový limit na Ďurkovej.

Nultý ročník Nízkotatranskej stíhačky sme zvládli po organizačnej stránke na relatívne dobrej úrovni, nevyhli sme sa však niektorým chybičkám, či nedostatkom. Ale od toho sú nulté ročníky. Chybičky vychytáme, odstránime a už teraz sa tešíme na riadny 1.ročník Nízkotatranskej stíhačky 2010. A ešte pre poriadok - výsledky toho nultého si môžete pozrieť tu.

Články
Z Telgártu na Donovaly za 20 hodín a 35 minút

Z Telgártu na Donovaly za 20 hodín a 35 minút

7.7.2009 Presne tak dlho trval prechod 100 km dlhým hlavným hrebeňom Nízkych Tatier najrýchlejšej dvojici nultého ročníka diaľkového turistického pochodu pod názvom "Nízkotatranská stíhačka 2009". Moraváci Maťo Závodník a Jára Hrabica tak stanovili základný rekord atraktívneho podujatia, ktorého organizácie sa ujali internetový magazín Hiking.sk, Turistický klub Filozof a Vysokohorský turistický klub Marmota. Z celkového počtu 24 prihlásených dvojíc napokon v stanovenom limite zdolalo predpísanú trať z Telgártu cez Čertovicu až na Donovaly 6 párov - teda presná štvrtina.

Myšlienka zorganizovať diaľkový pochod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier v súťažnej podobe skrsla v hlave Rada z TK Filozof ešte niekedy  koncom minulého roka. Oslovil Ľuba z Hikingu a Bendža z Marmoty, slovo dalo slovo a v sobotu 4. júla 2009 o 9:00 hod. stálo v Telgárte na štarte nultého (tak trochu skúšobného) ročníka 24 odhodlaných párov. Medzi nimi aj zástupcovia Marmoty - Mika a Juraj Kamasovci, ktorí účasť na tomto podujatí poňali ako dosť netradičnú "svadobnú cestu" :-)

Hneď na úvod čakal na účastníkov prechodu viac ako 1000-metrový výšľap na Kráľovú hoľu. Najrýchlejšie časy (okolo 1:15 hod.) naznačili, že na štarte sa zišli naozaj kvalitní borci. A v svižnom tempe sa pokračovalo aj ďalej. Kontrola v sedle Priehyba zaznamenala časy niečo cez 4 hodiny, no potom prišiel nepríjemný úsek okolo Ramže. Polomom zničený turistický chodník dal poriadne zabrať aj tým najskúsenejším - tak po stránke fyzickej ako i orientačnej. Na Čertovicu prichádzali jednotlivé páry s miernym omeškaním oproti plánu a dve dvojice sem z rôznych dôvodov napokon ani nedošli.

{mosimage}Sedlo Čertovica sa však stalo konečnou aj pre ďalších sedem párov, ktoré to tu "zabalili". 15 dvojíc pokračovalo ďalej smerom k najvyšším partiám prechodu. Na Kamennú chatu dorazili tí najrýchlejší ešte pred zotmením, no z pretekov tu odstúpilo ďalších sedem párov. Boli medzi nimi aj naši Kamasovci, ich skvelý výkon im však priniesol výborné druhé miesto v kategórii "mix". Osem najnadupanejších družstiev pokračovalo ďalej. Kontrola na Ďurkovej sa stala poslednou absolvovanou pre ďalšie dva páry a tak sa vykryštalizovala záverečná šestica, ktorá to už nevzdala. Na svitaní privítali kontrolóri na poslednom "checkpointe" v Hiadeľskom sedle Járu Hrabicu a Maťa Závodníka, ktorí si svoj náskok udržali až do cieľa a o 5. hodine a 35. minúte svoju "úspešnú misiu" zakončili na Donovaloch.

Moraváci Maťo s Járom sa teda stali víťazmi v mužskej kategórii, po hodine a pol prišli do cieľa v tesnom závese druhí Jano Pristach s Maťom Slivkom a tretí Martin Bartoň a Richard Pouš. O pol jedenástej, teda v konečnom čase 25:30 hod. dorazila do cieľa na štvrtom mieste maďarská dvojica Anita + Ferenc, ktorí sa zároveň stali víťazmi zmiešanej kategórie. Piaty a šiesty pár (Peter Blaho + Ivan Martynek a tatko + syn Szibillovci) zvládli trasu za približne 27 hodín. Celú trasu napokon prešli aj ďalši piati borci, ktorí však podľa súťažných regulí nemohli byť klasifikovaní. Presne na poludnie dorazil Vlado Klika bez svojho parťáka, o 12:45 prišla do cieľa novovzniknutá dvojica Rasťo Goriščák a Tomáš Glajza, ktorých kolegovia to na trati vzdali a o 15:25 boli na Donovaloch aj Martin Kiňo a Braňo Drgoňa, ktorí nesplnili časový limit na Ďurkovej.

Nultý ročník Nízkotatranskej stíhačky sme zvládli po organizačnej stránke na relatívne dobrej úrovni, nevyhli sme sa však niektorým chybičkám, či nedostatkom. Ale od toho sú nulté ročníky. Chybičky vychytáme, odstránime a už teraz sa tešíme na riadny 1.ročník Nízkotatranskej stíhačky 2010. A ešte pre poriadok - výsledky toho nultého si môžete pozrieť tu.

Dátum
04.07.2009
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Nízke Tatry
Horehronské podolie
Krajina
Body záujmu
Telgárt
Telgárt (v minulosti Švermovo /1948 až 1990/) je obec na Slovensku v okrese Brezno. Leží na južnom úpätí Nízkych Tatier a rieka Hron oddeľuje toto územie od Slovenského rudohoria. Telgárt je východiskom na Kráľovu hoľu.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Kráľova hoľa
Je najvyšší vrch /s výškou 1946,1 m n. m./ východnej časti Nízkych Tatier /Kráľovohoľské Tatry/. Z vrcholu je výborný výhľad na okolité pohoria. Je pramenisko a rozvodie najväčších slovenských riek: Váhu, respektíve Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca, Hornádu. Od roku 1960 je tu vybudovaný televízny vysielač. V budove televízneho vysielača je núdzové útočisko pre turistov.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Stredná hoľa
Stredná hoľa je vrch v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier s výškou 1876 m n. m. Leží v hlavnom hrebeni pohoria medzi Kráľovou hoľou na východe a Orlovou na západe. Vrcholom prechádza červeno značkovaná Cesta hrdinov SNP od Andrejcovej na Kráľovu hoľu a poskytuje kruhový výhľad do okolia.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Orlová
Orlová, 1840 m n. m. patrí k najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Výrazná kužeľovitá hora leží v ich hlavnom hrebeni, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry medzi Bartkovou a Kráľovou hoľou nad obcou Pohorelá. Ako okolité vrchy aj Orlová má trávnatý vrchol s množstvom skalných útvarov, poskytujúci široký rozhľad. Na západnom predvrchole Orlovej je postavený kovový dvojkríž.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Bartková
Bartková (1 790,2 m n. m.) je hôľnatý vrch v Kráľovohoľskej geomorfologickej časti Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni nad obcou Pohorelá a je výborným vyhliadkovým bodom. Na severnej časti hole smrekový les vystupuje až do výšky 1 600 m n. m., no v okolí vrcholu sú početné skalky a kamenné moria.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Ždiarske sedlo
Ždiarske sedlo (1 473 m n. m.) je sedlo v Nízkych Tatrách nad obcou Pohorelá. Oddeľuje masívy Andrejcovej (1 520 m n. m.) na západe a Bartkovej (1 790 m n. m.) na východe v Kráľovohoľskej časti pohoria a tvorí prechod cez hlavný hrebeň z Pohorelej a Liptovskej Tepličky. Sedlom prechádza červeno značená Cesta hrdinov SNP. Na južnom svahu sa nachádza prameň vody.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Andrejcová (vrch)
Andrejcová je vrch (1 520 m n. m.) v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier. Z vrcholu sa otvárajú krásne výhľady do okolitej krajiny, hlavne smerom na juh na Muránsku planinu. Poľany Andrejcovej od Heľpianskeho vrchu (1 586 m n. m.) až po Ždiarske sedlo (1 473 m n. m.) sú najkrajším úsekom hrebeňa.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Andrejcová útuľňa rázc.
Andrejcová útuľňa rázc. (1 420 m n. m.) je rázcestník červenej a modrej TZ v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, 100 metrov od samotnej útuľne Andrejcová. Modrá tur. značka vedie z hlavného hrebeňa do Pohorelej resp. opačne :-)
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Pod Košariskami
Pod Košariskami (1 421 m n. m.) je rázcestník červenej a modrej TZ v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, modrá tur. značka vedie z hlavného hrebeňa do Liptovskej Tepličky resp. opačne :-)
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Heľpianský vrch
Heľpianský vrch (1 569 m n. m.) je vrch v Kráľovohoľskej geomorfologickej časti Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni a prechádza ním červená TZ.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Priehybka
Sedlo Priehybka (1468,1 m. n. m.) sa nachádza na hlavnom hrebeni východnej časti Nízkych Tatier pod Veľkou Vápenicou a je križovatkou hlavnej, červenej značky s modrou značkou, idúcou do Heľpy.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Veľká Vápenica
Veľká Vápenica 1691 m n. m. je pekne tvarovaná hoľa v Nízkych Tatrách /Kráľovohoľská časť/ a je z nej výborný kruhovitý výhľad.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Priehyba
Priehyba (1190 m n. m) je najnižšie položené sedlo v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, približne v strede horstva. Vedie ním spevnená lesná cesta z Heľpianskeho podolia z Heľpy na Čierny Váh, a to Driečnou dolinou, Ráztoku a Ipolticou. Cesta nie je prístupná verejnej doprave. V sedle sa nachádza prameň a malý turistický prístrešok.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Kolesárová
Kolesárová je vrch vo výške 1508 m n. m. a leží na hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier medzi vrchmi Veľká Vápenica a Oravcová. Na jej lúkach sa nachádzajú pastierske koliby a na úpätí horáreň.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Sedlo Oravcová
Sedlo Oravcová (1480 m. n. m.) sa nachádza na hlavnom hrebeni východnej časti Nízkych Tatier pod vrchom Oravcová. Zo sedla zbieha modrá turistická značka do Závadky nad Hronom.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Oravcová
Oravcová je vrch vo výške 1544 m n. m. a leží na hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier medzi vrchmi Zadná hoľa a Kolesárová.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Zadná hoľa
Zadná hoľa s výškou 1619,4m.n.m je nevýrazný vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi sedlami Homôľka a Oravcová. Na jej vrchole vo výške 1619,4 metrov odbočuje z hlavného hrebeňa žltá turistická značka na Veľký Bok.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Sedlo Homôľka
Sedlo Homôľka je nenápadné lúčne sedlo na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier pod rovnomenným vrcholom Homoľka 1660 m n. m. v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Zbieha z neho zelená turistická značka do Polomky.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Havrania Poľana
Havrania Poľana je orientačný bod resp. rázcestník na hlavnom hrebeni Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier vo výške 1400 m n. m. Nachádza sa medzi sedlom Homôľka a Ramžou.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Ramža
Útulňa Ramža (1260 m) je častým cieľom turistov pri prechode hlavného hrebeňa vo východnej časti Nízkych Tatier. Keďže sa nachádza v lesnom poraste severne od chodníka, tak nie je veľmi dobre viditeľná, a preto sa treba držať vychodenej odbočky.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Jánov grúň
Jánov grúň je vrchol na hlavnom hrebeni Nízkych tatier vo výške 1395 m n. m. medzi Bacúšskym sedlom a útulňou Ramža.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Bacúšske sedlo
Bacúšske sedlo (1 319 m n. m.) je sedlo v kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier, juhovýchodne od Vyšnej Boce. Pomenované je podľa obce Bacúch, do ktorej z neho vedie turistický chodník, modrá značka. Je to výrazná zníženina v hlavnom hrebeni pohoria, medzi Končistým (1 474 m n. m.) a Jánovým grúňom (1 393 m n. m.). Sedlo je porastené riedkym porastom a teda poskytuje obmedzené výhľady.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Sedlo za Lenivou
Je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Kráľiovohoľskej časti Nízkych Tatier vo výške 1378 m n. m. Je križovatkou hlavnej červenej turistickej značky a zelenej, spadajúcej do Braväcova.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Čertovica
Čertovica je sedlo v Nízkych Tatrách. Spája Bociansku dolinu a Liptov s dolinou Štiavničky a Horehroním. Zároveň oddeľuje Ďumbierske Tatry na západe a Kráľovohoľské Tatry na východe. Má nadmorskú výšku 1 232 m n. m. Je najvyššie položeným sedlom Slovenska, ktorým prechádza cestná spojnica.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Rovienky
Rovienky je vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Jeho vrchol dosahuje výšku 1602 m n. m. a dá sa povedať, že tvoria s vrcholom Lajštroch, dvojvrchol.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Lajštroch
Lajštroch je výrazný kupolovitý hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier na severozápad od Čertovice. Jeho vrchol dosahuje výšku 1602 m n. m.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Kumštové sedlo
Kumštovo alebo Kumštové sedlo sa nachádza v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi Lajštrochom a Panskou hoľou. Má výšku 1548 m n. m.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Panská hoľa
Panská hoľa je nevýrazný vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier medzi vrchmi Lajštroch a Králička. Jej vrchol dosahuje 1635 m n. m.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Králička
Králička je vlastne úsek hlavného hrebeňa v Nízkych Tatrách, v podcelku Ďumbierske Tatry. Ťahá sa v dĺžke asi 2km juhovýchodne od Chaty M. R. Štefánika. Hrebeň začína za najnižším znížením Ďumbierskeho sedla (1727,9 m n. m.) neďaleko chaty. Asi po 500 metroch nasleduje západný vrchol hrebeňa (1787,2 m) po ďalších asi 750 metroch je plytké sedlo (okolo 1710 m) a nepatrné vyvýšenie (1717,3 m). Následuje opäť plytké sedlo (okolo 1711 m) s turistickým rázcestím Králička – rázcestie. Za ním hrebeň stúpa a kulminuje a zároveň končí najvyšším vrcholom Králička – 1807,4 m).
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Chata MRŠka (generála Milana Rastislava Štefánika)
Chata generála Milana Rastislava Štefánika (hovorovo aj Chata pod Ďumbierom, Štefánikova chata, alebo Štefánička, počas socializmu prechodne Chata hrdinov SNP) (1 740 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Vybudovaná v rokoch 1924 – 1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti. Chata ponúka ubytovanie v šiestich osemposteľových izbách, jedáleň s varenou stravou, v letnej sezóne aj bufet na terase. Všetok tovar a materiál na prevádzku chaty vynášajú horskí nosiči cez Trangošskú dolinu (ročne približne 40 ton)
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Rázcestie na Krúpové sedlo
Rázcestie na Krúpové sedlo (1 760 m n. m.) je rázcestník červenej a modrej TZ v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, modrá tur. značka vedie z hlavného hrebeňa do doliny Štiavnica a neskôr Jánskou dolinou.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Krúpovo sedlo
Je sedlo v Nízkych tatrách, na hlavnom hrebeni vo výške 1921 m n. m. Je to rázcestie turistických trás, červená hrebeňovka medzi Ďumbierskym sedlom (chatou MR Štefánika) na juhovýchode a Demänovským sedlom na západe. Ďalej sa tu pripája zelená trasa zo Širokej doliny a žltá trasa zo Sedla Javorie. A samozrejme aj veľmi frekventovaná odbočka červenej trasy na vrchol najvyššej hory pohoria - Ďumbiera (2046 m)
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Demänovské sedlo
Je sedlo v Nízkych tatrách, na hlavnom hrebeni medzi vrchmi Konská a Krúpova hoľa. Jeho výška je 1756 m n. m.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Kamenná chata pod Chopkom
Kamenná chata pod Chopkom (hovorovo aj Kamienka) (2 000 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa pod vrcholom Chopku na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Je treťou najvyššie položenou chatou na Slovensku po Chate pod Rysmi a Téryho chate vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa tesne pod vrcholom Chopku a pôvodne slúžila ako kamenná ubytovňa pre robotníkov na stavbe lanovky. Samotná chata začala fungovať v roku 1996, v roku 2003 bola dobudovaná drevená terasa a o 3 roky neskôr sa začala rozsiahla rekonštrukcia, počas ktorej sa vybudovalo podkrovie. V súčasnosti ponúka ubytovanie pre 25 ľudí v spoločnej nocľahárni.
04.07.2009
Ďuro K., Mika
Trasy