Akcie

Morteratsch nie je samostatná dedina ani obec, ale ide o malú horskú osadu (či skôr lokalitu), ktorá administratívne spadá pod blízku obec Pontresina. Trvalé obytné domy alebo klasickú dedinskú infraštruktúru tu nenájdete. Celé toto miesto tvorí iba niekoľko budov rozložených okolo železničnej stanice. Zástavba tu vznikla výhradne pre potreby turizmu a obsluhy železnice.

Chünetta nie je iba obyčajný rázcestník turistických ciest vo výške 2050 m n. m., ale predovšetkým ikonická, vyvýšená vyhliadka (Aussichtspunkt Chünetta) ležiaca o niečo vyššie v nadmorskej výške 2 079 – 2 084 metrov priamo nad údolím Morteratsch. V miestnom dialekte názov znamená „malá kolíska“. Z lavičky na Chünette uvidíte ako na dlani obrie ľadovcové toky a najvyššie vrcholy pohoria – Piz Bernina, Piz Morteratsch, Piz Palü a masív Bellavista.

Bovalhütte SAC Bernina alebo Chamanna da Boval (v miestnom jazyku rétorománčine) sa nachádza v Graubündensku vo výške 2494 m n. m., západne od Morteratschgletschera. Obklopená vrcholmi Piz Boval a Piz Morteratsch, chata ponúka úchvatný výhľad na Pers- a Morteratschgletscher, ako aj na Biancograt Bernina-Gruppe. Prvé ubytovanie tu vzniklo v roku 1876, súčasná chata bola po zničení lavínou v roku 1913 znovu postavená a neskôr rozšírená. Viac info na www.boval.ch

Piz Morteratsch je majestátny švajčiarsky štít s nadmorskou výškou 3751 m n. m., ktorý patrí medzi najobľúbenejšie a najvyhľadávanejšie vrcholy v celom pohorí Berninské Alpy. Je obklopený dvoma obrovskými ľadovcami – z východnej strany ho lemuje slávny Morteratschgletscher a z juhozápadnej strany Tschiervagletscher

Fuorcla da Boval je dôležité, vysoko položené vysokohorské sedlo (priesmyk) v Berninských Alpách, ktoré leží v nadmorskej výške 3 346 m n. m.. Nachádza sa na ostrom skalnatom hrebeni medzi štítmi Piz Morteratsch (3 751 m) a Piz Boval (3 353 m)

Tschiervahütte (v rétorománčine Chamanna da Tschierva CAS) je ďalšia mimoriadne dôležitá vysokohorská chata Švajčiarskeho alpského klubu (SAC). Leží v nadmorskej výške 2 584 m n. m.na opačnej, západnej strane masívu Piz Bernina na konci prekrásneho údolia Val Roseg. Chata je svetoznáma ako hlavný východiskový bod pre výstup na Piz Bernina (4 049 m) cez ikonický snehovo-ľadový hrebeň Biancograt. Bola postavená v roku 1951 a zmodernizovaná v rokoch 2002/03 a okrem stravy ponúka aj komfortné vybavenie. Viac info na www.tschierva.ch.

Fuorcla Prievlusa je extrémne dôležité, vysoko položené vysokohorské sedlo (priesmyk) v nadmorskej výške 3 430 m n. m. v masíve Piz Bernina. Nachádza sa na ostrom hrebeni medzi vrcholmi Piz Prievlus a Piz Alv (Piz Bianco). Samotný názov priesmyku pochádza z rétorománčiny, kde slovo Prievlusa znamená „nebezpečná“. Tento názov dokonale vystihuje charakter miesta. Pre horolezcov z celého sveta má toto sedlo priam kultový význam. Je to totiž oficiálny začiatok snehovo-ľadového hrebeňa Biancograt, ktorý vedie na najvyšší vrchol pohoria, štvortisícovku Piz Bernina. Ak chce niekto vyliezť na Berninu touto legendárnou cestou, musí najskôr dosiahnuť práve Fuorcla Prievlusa.

Biancograt (v rétorománčine Crast'Alva) je ikonický, snehovo-ľadový hrebeň, ktorý vedie na vrchol jedinej štvortisícovky východných Álp – Piz Bernina (4 049 m n. m.). Medzi horolezcami je považovaný za najkrajší snehový hrebeň v celých Alpách a často sa mu hovorí aj „Hrebeň nebies“.Tento dokonale biely, ostrý snehový zárez vystupuje k oblohe a vytvára nezameniteľnú siluetu celého pohoria.

Piz Bianco (v rétorománčine Piz Alv) je výrazný predsunutý vrchol s nadmorskou výškou 3 993 m n. m., ktorý sa nachádza na slávnom severnom hrebeni masívu Piz Bernina. Leží kompletne na švajčiarskom území a od hlavného vrcholu štvortisícovky Piz Bernina (4 049 m n. m.) ho delí iba hlboká skalná štrbina nazývaná Berninascharte. Svoj názov (v taliančine aj rétorománčine znamená „Biely vrch“) dostal podľa toho, že je pokrytý snehovo-ľadovou čiapkou, ktorá ostro kontrastuje s tmavými okolitými skalami.

Piz Bernina, nachádzajúci sa v kantóne Graubünden vo Švajčiarsku, dosahuje výšku 4 048 metrov a je najvyšším vrcholom pohoria Bernina a Východných Álp. Prvovýstup sa podaril 13. septembra 1850 vtedy iba 22-ročnému švajčiarskemu topografovi Johannovi Coazovi a jeho sprievodcom. Vrchol pomenoval podľa horského priesmyku Bernina. eďže najbližšie štvortisícovky ležia až stovky kilometrov na západ (v oblasti Bernských a Walliských Álp), Piz Bernina kompletne dominuje celému obzoru východného Švajčiarska a severného Talianska. Výhľad z vrcholu nemá konkurenciu. Piz Bernina patrí do Švajčiarska aj Talianska, pretože priamo cez jeho masív prechádza štátna hranica. Ak by sme však chceli byť úplne presní, z geografického hľadiska to vyzerá takto: Samotný najvyšší bod (4 048 m n. m.) leží kompletne vo Švajčiarsku (v kantóne Graubünden), približne 200 metrov severne od talianskej hranice. Štátna hranica prechádza cez vedľajší, južný vrchol masívu, ktorý sa volá Spalla (taliansky Punta Perrucchetti) a má výšku 4 020 m n. m. Tento vrchol je zároveň najvyšším bodom celého talianskeho regiónu Lombardsko.

La Spedla (v taliančine známa ako Punta Perrucchetti) je sekundárny južný vrchol masívu Piz Bernina s nadmorskej výškou 4 020 m n. m. Nachádza sa priamo na štátnej hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom. Ide o mimoriadne dôležitý geografický bod, pretože je to najvyšší vrchol na talianskej strane masívu Bernina a zároveň najvyšší bod celého talianskeho regiónu Lombardsko Hoci nepatrí medzi 82 alpských vrcholov nad 4000 metrov kvôli svojej prominencii, ponúka rôzne výstupné trasy, od najjednoduchšej normálnej cesty z Rifugio Marinelli Bombardieri, až po náročnejšie trasy s prechodmi po skalách. Nazvaná je po talianskom generálovi a senátorovi Giuseppe Perrucchettim. La Spedla (alebo La Spalla): V miestnom rétorománskom a talianskom dialekte to znamená „Plece“. Tento názov dokonale vystihuje polohu vrcholu, ktorý tvorí akési mohutné bočné plece hlavného štítu Piz Bernina.

Rifugio Marco e Rosa je najvyššie položená horská chata v celom talianskom regióne Lombardsko, ktorá leží v extrémnej nadmorskej výške 3 609 m n. m. Nachádza sa na južných svahoch masívu Piz Bernina, v tesnej blízkosti švajčiarskych hraníc a sedla Fuorcla Crast' Agüzza .Chata patrí Talianskemu alpskému klubu (CAI – sekcia Valtellina) a v horolezeckom svete má status absolútne kľúčového záchranného a oddychového bodu. Postavená v roku 1913 z iniciatívy Marca a Rosy De Marchi a rozšírená v rokoch 1964 a 2003, je chata otvorená od apríla do mája pre skialpinizmus a od júla do septembra pre letné túry. Disponuje 48 lôčkami a starou chatou, ktorá je celoročne otvorená ako zimný bivak, symbol spolupráce medzi Talianskom a Švajčiarskom.

Forcola di Cresta Guzza (v rétorománčine známe ako Fuorcla Crast' Agüzza) je významné a vysoko položené ľadovcové sedlo v nadmorskej výške 3 596 m n. m. Nachádza sa priamo na štátnej hranici medzi Švajčiarskom a Talianskom, v tesnej blízkosti chaty Rifugio Marco e Rosa. Toto sedlo leží medzi masívnou stenou Piz Bernina a ostrým štítom Crast' Agüzza (3 869 m n. m.). Geografi ho označujú za najvýznamnejší vysokohorský priesmyk pretínajúci centrálny masív Berninských Álp. Spája švajčiarsku severnú stranu (ľadovec Morteratsch) s talianskou južnou stranou (ľadovec Superiore di Scerscen)

Fortezza (v preklade „Pevnosť“) je ikonický a strategický skalný hrebeň v masíve Bernina. Nachádza sa pod ľadovcovou terasou Bellavista Tento skalný ostroh (s vrcholovým bodom vo výške 3 372 m n. m.) vystupuje z ľadovca a rozdeľuje od seba dva veľké ľadovcové prúdy – Vadret Pers a Morteratschgletscher. Fortezza je preto taká dôležitá, lebo ak sa horolezci chcú dostať na Piz Bernina takzvanou Normálnou cestou zo švajčiarskej strany (od stanice lanovky Diavolezza), hrebeň Fortezza je jedinou schodnou skalnou bránou cez inak nepriechodné bludisko ľadovcových trhlín. Zároveň slúži ako hlavná zostupová trasa. Keď horolezci úspešne prelezú obávaný Biancograt a stoja na vrchole Berniny, zostúpia na taliansku chatu Rifugio Marco e Rosa. Na druhý deň sa vracajú späť do Švajčiarska práve cez terasu Bellavista a dole po hrebeni Fortezza.

Vrcholová stanica lanovky Diavolezza leží v nadmorskej výške 2 978 m n. m. a tvorí jedno z najlepšie vybavených vysokohorských centier v celom Švajčiarsku. Lanovka sem z údolnej stanice prekonáva 882 výškových metrov za necelých 7 minút. Nachádza sa tu: Berghaus Diavolezza: Veľká horská chata, ktorá v sebe spája panoramatickú samoobslužnú aj tradičnú reštauráciu s možnosťou ubytovania (od spoločných nocľahární až po dvojlôžkové izby) Preslávená vyhliadková plošina, z ktorej sa otvára dokonalý 360-stupňový výhľad na ľadovce Pers a Morteratsch a masív Bernina. Sú tu osadené aj bezplatné vyhliadkové ďalekohľady Najvyššie položená vonkajšia jacuzzi v Európe, kde sa dá relaxovať vo vode teplej 41 °C s výhľadom na trojtisícovky a štvortisícovky. Viac info tu: www.diavolezza.ch