Akcie

Železničná stanica Znojmo sa nachádza na okraji historického centra mesta, pri rieke Dyje, vo výške približne 265 m n. m. Prvý krát bola otvorená v roku 1870 ako časť spojenia Brno–Hrušovany/Znojmo. Je to dobre vybavený dopravný uzol s vnútroštátnymi i medzinárodnými spojmi, bezbariérovým prístupom a komplexnými službami, ideálny pre cestujúcich smerujúcich do Brna, Prahy, Viedne alebo Jihlavy.

Znojmo, druhé najväčšie mesto Juhomoravského kraja, leží na ľavom brehu Dyje, 65 km od Brna a 83 km od Viedne. Historické centrum s bohatou minulosťou, siahajúcou až do Veľkomoravskej doby, ponúka množstvo pamiatok – od rotundy sv. Kateřiny (národná kultúrna pamiatka) a znojemskej radnice, po podzemia a hrad. Mesto je známe vinárstvom, rozvojom záhradníctva (najmä znojemská uhorka) a keramickou tradíciou. V blízkosti sa nachádza vodná nádrž Znojmo a NP Podyjí, ideálne pre cykloturistiku a pešie výlety.

Znojmo - údolí Dyje je cykloturistický rázcestník žltej a červenej TZ a cyklociest na pravom brehu rieky Dyje. Leží vo výške 218 m n. m.

Trouznické údolí - rozc. je rázcestník žltej a zelenej TZ v NP Podyjí. Leží vo výške 262 m n. m.

Sealsfieldův kámen - vyhl. je rázcestník žltej a zelenej TZ v NP Podyjí. Leží vo výške 318 m n. m. V blízkosti sa nachádza vyhliadka a pomník Charlese Sealsfielda, ktorý sa tu rád zastavoval a meditoval. Bol spisovateľ a pôvodne sa volal Karl Anton Postl. Karl Anton Postl (*3.3.1793 v Popicích pri Znojme – †25.5.1864) známy ako Charles Sealsfield, bol významný rakúsko-americký spisovateľ, cestovateľ a novinár. Študoval v Prahe, vstúpil do rádu Križovníkov s červenou hviezdou a neskôr emigroval do USA, kde publikoval pod pseudonymom.

Pod Novou cestou je rázcestník žltej TZ v NP Podyjí. Leží vo výške 230 m n. m. na brehu rieky Dyje.

Bývalý mlýn Papírna leží v NP Podyjí. Leží vo výške 245 m n. m. a získal svoje označenie až v 20. storočí. V 20. rokoch ho zmodernizoval nový majiteľ a zriadil tu výrobňu papiera. Mlyn bol osadený Francisovou vertikálnou turbínou. V druhej polovici 20. storočia bol mlyn zbúraný z dôvodu blízkosti hraníc. Po veľkých povodniach 2002 došlo k vyčisteniu náhonu a pri tom boli objavené zvyšky starej turbíny. Torzo mlyna je teraz zrekonštruované a nájdete tu aj opravený zvyšok turbíny. Návštevníkov tiež láka renovovaný náhon alebo informačné tabule umiestnené v budove mlyna. Bol tu vybudovaný aj prístrešok.

Judexův mlýn je rázcestník žltej a červenej TZ, leží v NP Podyjí vo výške 251 m n. m. V blízkosti býval Judexův mlýn, známy tiež aj ako Baštův alebo Grieblerov mlyn, bol to vodný mlyn s pílou. Judexův mlýn bol funkčný až do roku 1945. Po zavedení pohraničného pásma rýchlo chátral a v roku 1952 bol už bez strechy a v ruinách

Pod Šobesem - lávka je cykloturistický rázcestník žltej, modrej a červenej TZ a cyklociest na pravom brehu rieky Dyje v blízkosti Šobesovej lávky. Leží vo výške 253 m n. m.

Pod Šobesem - u lávky je cykloturistický rázcestník modrej a červenej TZ a cyklociest na pravom brehu rieky Dyje v blízkosti Šobesovej lávky. Leží vo výške 253 m n. m.

V národnom parku sa nachádzajú tri visuté lávky. Pôvodne ich postavili vojaci pohraničnej stráže, po revolúcii ich začali využívať turisti. Po veľkej povodni v roku 2002 boli všetky zničené. O rok neskôr boli postavené nové lávky, ktoré teraz slúžia verejnosti. Ide o most pod vinicou Šobes, asi 1 km proti prúdu rieky sa nachádza druhý most a tretí most nájdete v Zadných Hámroch.

Šobes - vinice je rázcestník resp. skôr kóta červenej TZ a cyklociest v NP Podyjí. Leží vo výške 320 m n. m. Pomenovanie dostal podľa vinice Šobes, ktorá je jednou z najstarších a najuznávanejších viníc v strednej Európe, pretože ideálna expozícia: jedná sa o slnečný južný svah, chránený pred severozápadným a severovýchodným vetrom  a aj pôda je špecifická: kamenitá, kyslá hnedozem na rulovom (gneisovom) podklade, ktorá cez deň absorbuje teplo a v noci ho vyžaruje . Historicky bolo šobeské víno dodávané cisárskemu dvoru a vinárstvam vo Viedni

Železné schody - vyhl., odb. (Nad Šobesem) je cykloturistický rázcestník červenej TZ a cyklociest v NP Podyjí. Leží vo výške 388 m n. m.

U Milíře - rozc. je rázcestník modrej a červenej TZ, leží v NP Podyjí vo výške 416 m n. m.

U Milíře je cykloturistický rázcestník modrej a červenej TZ a cyklociest v NP Podyjí. Leží vo výške 416 m n. m.

Nivky - rozc. je cykloturistický rázcestník modrej, žltej a červenej TZ a cyklociest na hranici NP Podyjí. Leží vo výške 416 m n. m.

Hospůdka U Rybníka sa nachádza na hranici NP Podyjí, v tesnej blízkosti rybníka Podmolí. Viac info tu: hospudka-u-rybnika.cz

Podmolí - bus, odb. je rázcestník žltej, modrej a zelenejTZ, vo výške 402 m n. m. v dedinke Podmolí.

Kozí vrch je vrchol v Jevišovskej pahorkatine s výškou 430 m n. m. Leží medi dedinkami Podmolí a Lukov.

Lukov - bus je cykloturistický rázcestník v dedinke Lukov v Jevišovskej pahorkatine s výškou 417 m n. m. Samotná dedinka Lukov je malebná dedinka v okrese Znojmo, ktorá leží pri hraniciach Národného parku Podyjí. Má 218 obyvateľov.

Penzion u Čabalů je ubytovacie zariadenie v dedinke Lukov v Jevišovskej pahorkatine, na hranici národného parku Podyjí. Viac info o penzióne je tu: www.penzionucabalu.cz

Pod Čížovským vrchem je rázcestník červenej TZ, vo výške 414 m n. m. v NP Podyjí.

Pod Čížovem je rázcestník modrej a červenej TZ cyklociest , vo výške 410 m n. m. v NP Podyjí.

Na Keplech je rázcestník modrej a červenej TZ a cyklociest , vo výške 439 m n. m. v NP Podyjí.

Na Keplech - rozc. je rázcestník modrej a zelenej TZ a cyklociest , vo výške 435 m n. m. v NP Podyjí.

Hardeggská vyhlídka - odb. je rázcestník modrej TZ a cyklociest , vo výške 393 m n. m. v NP Podyjí.

Hardeggská vyhliadka je obľúbené turistické miesto na hranici Českej republiky a Rakúska, konkrétne v Národnom parku Podyjí (okres Znojmo, Juhomoravský kraj). Táto vyhliadka poskytuje z altánku čnádherný pohľad na najmenšie rakúske mestečko Hardegg so svojim hradom a meandrujúcu rieku Dyje.

Most Hardegg–Čížov alebo Thayabrücke Hardegg – Čížov spája Rakúsko a Česko ako pešia a cyklistická cesta cez rieku Thaya. Postavená v rokoch 1873/74 slúžila dlho ako dôležité spojenie, no po Druhej svetovej vojne sa stala hraničnou bariérou. Po politických zmenách v rokoch 1989/90 bola znovuotvorená, spočiatku len pre peších a cyklistov, keďže prechádza územím národných parkov. Dnes je most obľúbeným turistickým spojením medzi rakúskym a českým národným parkom Podyjí.

Hardegg je malebné rakúske mesto ležiace v Dolnom Rakúsku, často označované ako najmenšie mesto v krajine – v samotnom jadre žije iba 80 obyvateľov. Nachádza sa v údolí rieky Thaya (Dyje), priamo na hranici s Českou republikou, a je obklopený mesto Národným parkom Thayatal, susediacim s českým Národným parkom Podyjí.

Max-Plateau je vrchol a súčasne prírodné vyhliadkové miesto v rakúskom Národnom parku Thayatal, nachádzajúce sa v blízkosti mesta Hardegg. Je súčasťou okružnej turistickej trasy Hardegg-Rundwanderweg a ponúka úžasné výhľady do údolia rieky Thaya (Dyje), na mesto Hardegg aj okolité lesy Podyjí. Názov „Max-Plateau“ pravdepodobne odkazuje na cisára Maximiliána Mexického, ktorý má v Hardeggu pamätné múzeum.

Poustevníkova lávka alebo Pustovníková lávka je novo otvorená visutá lávka pre peších v lokalite U Pustovníka pod Hardeggom, ktorá prepája český Národný park Podyjí a rakúsky Národný park Thayatal. Lávka bola slávnostne otvorená 2. apríla 2023 a stala sa symbolom spolupráce medzi oboma parkami v rámci projektu „Mosty k susedom“. Je postavená na mieste bývalého brodu a umožňuje pešiu turistiku medzi rakúskym Hardeggom a českou stranou.

Poustevna - lávka je rázcestník modrej TZ, vo výške 288 m n. m. v NP Podyjí. A ako samotný názov hovorí, je v blízkosti Pustovníkovej lávky. Podľa miestnej povesti tu žil pustovník – rytier, ktorý si vystaval pustovňu v skalách pri meandroch Dyje, aby sa odčinil za tragickú udalosť zo svojej minulosti. Odvtedy miesto nesie jeho meno – a lávka je tak zároveň spomienkou na jeho asketický život pod skalami.

Ledové sluje - vyhl., odb. je rázcestník červenej a žltej TZ, vo výške 430 m n. m. v NP Podyjí.

Obelisk nad Ledovými slujemi je vyhliadkový monument stojaci nad pseudokrasovými jaskyňami zvanými Ledové sluje. Leží vo výške 419 m n. m. v Nachádza medzi Vranovom nad Dyjí a Čížovom v NP Podyjí. Obelisk nechal postaviť v roku 1860 Okrašľovací spolok Vranova ako poctu grófky Helene Mniszkovej, ktorá lokalitu sprístupnila verejnosti. V blízkosti je vyhliadkové miesto.

Vranovské brány je rázcestník červenej a žltej TZ, vo výške 444 m n. m. v NP Podyjí. Nachádza sa tu aj bod záchrany.

Mostek hraběnky Heleny Mniszkové je rázcestník červenej TZ a cyklocesty, vo výške 400 m n. m. v NP Podyjí.

Most grófky Heleny Mniszkovej je romantický historický drevený mostík nachádzajúci sa v Národnom parku Podyjí, v údolí rieky Dyje medzi Čížovom a Vranovom nad Dyjí. Bol pomenovaný na počesť grófky Helene Lubomírskej-Mniszkovej ako upomienka na jej zásluhy o turistické sprístupnenie tohto územia v polovici 19. storočia, leží vo výške 394 m n. m. v NP Podyjí.

Zadní Hamry - lávka je rázcestník červenej a zelenej TZ a cyklociest, vo výške 304 m n. m. v NP Podyjí. V tesnej blízkosti sa nachádza Hamerská lávka čo je malý drevený most pre peších v údolí rieky Dyje. Slúži na prechod cez rieku Dyji v tzv. Hamerskom údolí, ktoré sa nachádza medzi Vranovom nad Dyjí a Čížovom.

Vranov nad Dyjí - nám., bus je rázcestník červenej, modrej, žltej a zelenej TZ v mestyse Vranov nad Dyjí, leží vo výške 314 m n. m. v NP Podyjí. pozn. Mestys čes. Městys je oficiálne označenie pre obec s historickým mestským charakterom, ktorá nie je mestom, ale nie je ani bežnou dedinou. Je to teda niečo medzi mestom a obcouí

Šumná je obec s približne 630 obyvateľmi v okrese Znojmo, v Juhomoravskom kraji. Bola založená koncom 18. storočia, už od roku 1798 nesie pomenovanie so slovanským pôvodom – „Šumná“ (pôvodne Šumvald, nemecky Schönwald).