Akcie

Považská Bystrica je priemyselné mesto na severozápade Slovenska na rieke Váh. Nachádza sa v peknom prírodnom prostredí, obklopená troma pohoriami – Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m n. m.

Začiatok stavebných prác kaplnky sv. Heleny sa datuje do roku 1728. Kaplnku dal ku cti k svätej Helene postaviť gróf Peter Szapáry mladší, vtedajší vlastník hradu a rokokového kaštieľa v Považskom Podhradí, na vŕšku zvanom Helena, presne oproti hradu vo výške 391 m n. m. Kaplnka je obklopená starými lipami, z ktorých najstaršia má okolo 270 rokov. Kaplnku posvätil miestny farár Martin Velessy. Za kaplnkou stála malá drevená stavba kde žili pustovníci z rádu anachoretov, ktorí žili z milodarov. Na sviatok svätej Heleny 18. augusta sa konali bohoslužby s procesiou, na ktorých sa zúčastňovali obyvatelia z celého mesta a okolia. Ďalšie slávnostné bohoslužby bývali každoročne 3. mája na sviatok Nájdenia svätého Kríža svätou Helenou a na sviatok Povýšenia svätého Kríža ako pamiatka trvalého utíšenia cholery Cholera v Považskej Bystrici začala v roku 1831 a za štyridsať dní si vyžiadala 175 obetí. Práve 14. september bol dňom, kedy cholera natrvalo utíchla. Viac info si môžete prečítať tu: https://historickapb.sk/2018/08/26/kaplnka-svatej-heleny/

Dielec je najvyšší vrch Považského podolia. Má výšku 572 m n. m. a leží v geomorf. podcelku Podmanínska pahorkatina. V niektorých prameňoch sa za najvyšší vrch Považského podolia považuje neďaleký vrch Prielohy s výškou 540 m n. m.

Zemiansky Kvašov je najmenšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1971. Pôvodne išlo o obec Zemiansky Kvašov. Ku obci patril aj Markušovec pri Zemianskej Závade. V mestskej časti sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Juraja postavený v roku 1772. Mestskou časťou preteká Kvašovský potok. Najvyšším vrchom je Bukovina. Obec sa nachádza na hranici dvoch geomorfologických území nazývaných Považské podolie a Strážovské vrchy.