Akcie
Sobotné popoludnie na Maníne

"Poďme na Manín", povedal Bendžo. "Poďme", povedal Miňo. A program na sobotu bol jasný. Stretli sme sa pred obedom - ako inak - u Dubcov(cov). Ešte pred túrou sme tak trochu zhodnotili práve skončenú expedíciu BULGARIA FREERIDE 2006, pozreli fotky, niektorí odovzdali, iní zas prevzali darčeky z Bulharska. Okolo dvanástej sme vyrazili z domu s cieľom vystúpiť na Veľký Manín. Počasie bolo síce na nič, no vždy to bola lepšia alternatíva, ako sedieť doma pri telke. A cestou sme nafotili aj niekoľko pekných záberov, ktoré nájdete v našej klubovej fotogalérii.
Samotný výstup sa začína priamo v meste. Povedľa cintorína a posledných domov sme vošli do lesa a strmým chodníčkom po žltej značke vystúpili na Kalváriu. Potom nasledoval krátky prechod zasneženou lúkou, ktorá je v lete asi obrábaným poľom a prudký výstup na prvý zaujímavý bod túry - približne 600 metrov vysoký Manínec. Je to veľmi dobrý vyhliadkový kopček, no my sme si pohľady z neho veľmi nevychutnali. Z Manínca sme pokračovali strmo hore, prešľapaným chodníkom priamo na Veľký Manín (891 m). Táto časť výstupu nám síce trvala len 40 minút, no poriadne sme sa zapotili. Odmenou nám bol uspokojivý pocit zo zdolania dominanty Považskej Bystrice.
Zostupovú trasu sme zvolili systémom "rovno za nosom". Po chvíli sme to však oľutovali, pretože sme museli prešľapávať miestami až meter hlbokú snehovú pokrývku. Netrvalo však dlho a natrafili sme na žltú značku, ktorá nás doviedla na ďalšiu peknú vyhliadkovú skalu. Trochu sme sa pokochali, a po vychodenom chodníčku zostúpili do dediny Záskalie. Tu sme sa občerstvili v miestnom pohostinstve (borovička za 12 Sk) a po asfaltovej ceste sme si prešli celú Manínsku tiesňavu. Je to neskutočné dielo prírody, ktoré musíte s úžasom obdivovať, či ste tam prvý alebo sedemdesiaty krát. Sobotnú "vychádzku" sme napokon zakončili v Považskej Teplej, odkiaľ sme sa autobusom MHD vrátili späť do nášho východiska.Za VTK Marmota sa akcie zúčastnili: Bendžo, Miňo
Sobotné popoludnie na Maníne
"Poďme na Manín", povedal Bendžo. "Poďme", povedal Miňo. A program na sobotu bol jasný. Stretli sme sa pred obedom - ako inak - u Dubcov(cov). Ešte pred túrou sme tak trochu zhodnotili práve skončenú expedíciu BULGARIA FREERIDE 2006, pozreli fotky, niektorí odovzdali, iní zas prevzali darčeky z Bulharska. Okolo dvanástej sme vyrazili z domu s cieľom vystúpiť na Veľký Manín. Počasie bolo síce na nič, no vždy to bola lepšia alternatíva, ako sedieť doma pri telke. A cestou sme nafotili aj niekoľko pekných záberov, ktoré nájdete v našej klubovej fotogalérii.
Samotný výstup sa začína priamo v meste. Povedľa cintorína a posledných domov sme vošli do lesa a strmým chodníčkom po žltej značke vystúpili na Kalváriu. Potom nasledoval krátky prechod zasneženou lúkou, ktorá je v lete asi obrábaným poľom a prudký výstup na prvý zaujímavý bod túry - približne 600 metrov vysoký Manínec. Je to veľmi dobrý vyhliadkový kopček, no my sme si pohľady z neho veľmi nevychutnali. Z Manínca sme pokračovali strmo hore, prešľapaným chodníkom priamo na Veľký Manín (891 m). Táto časť výstupu nám síce trvala len 40 minút, no poriadne sme sa zapotili. Odmenou nám bol uspokojivý pocit zo zdolania dominanty Považskej Bystrice.
Zostupovú trasu sme zvolili systémom "rovno za nosom". Po chvíli sme to však oľutovali, pretože sme museli prešľapávať miestami až meter hlbokú snehovú pokrývku. Netrvalo však dlho a natrafili sme na žltú značku, ktorá nás doviedla na ďalšiu peknú vyhliadkovú skalu. Trochu sme sa pokochali, a po vychodenom chodníčku zostúpili do dediny Záskalie. Tu sme sa občerstvili v miestnom pohostinstve (borovička za 12 Sk) a po asfaltovej ceste sme si prešli celú Manínsku tiesňavu. Je to neskutočné dielo prírody, ktoré musíte s úžasom obdivovať, či ste tam prvý alebo sedemdesiaty krát. Sobotnú "vychádzku" sme napokon zakončili v Považskej Teplej, odkiaľ sme sa autobusom MHD vrátili späť do nášho východiska.Za VTK Marmota sa akcie zúčastnili: Bendžo, Miňo


Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo
Bendžo, Miňo



