Akcie

Monte Rosa - pokus o výstup na Dufourspitze (4634 m)

Pôvodne to mal byť úplne iný výlet, s iným obsadením, v inej lokalite. Napokon sa z toho vykľul predĺžený víkend na druhej najvyššej hore Álp. Monte Rosu sme si vybrali ako vhodný tip na prípravu a odskúšanie materiálu na hlavnú tohtoročnú klubovú akciu - výstup na Pik Lenina. Dôvodov bolo viac. Nadmorská výška Dufourspitze, kompaktný, relatívne bezpečný ľadovec a nemalé vzdialenosti, ktoré sme museli prekonať. Hlavne sme však boli zvedaví, ako sa naše telá vyrovnajú s rýchlou zmenou nadmorskej výšky.

Štvrtkový večer neveštil nič dobré. Bratislavou sa prehnala víchrica, vietor lámal konáre, víril prach, husto pršalo. V takomto kolorite počasia sme sa s plnou poľnou nasúkali do auta (Tomáš, Juraj, Majo a Miňo) a vyrazili - smer Rakúsko, Taliansko, Švajčiarsko. Cestou sme v jednom malom rakúskom mestečku vyzdvihli piateho člena posádky - Beu a po 15-hodinovej úmornej ceste sme okolo poludnia zaparkovali na parkovisku v Täschi. Odtiaľ, ako je známe, autá ďalej nemôžu. Je potrebné použiť vláčik do jeho jedinej a zároveň konečnej stanice v mestečku Zermatt - východiskového bodu našej túry.

Tak sme spravili aj my a vzali si svoje nabalené, ťažké maxibatohy a okolo 15-tej hodiny sme už sedeli vo vláčiku a kochali sa okolitou scenériou hôr. Pre časový sklz sme sa rozhodli použiť ešte spojenie zubačkou z Zermattu na Gornergrat. Počasie sa umúdrilo a celou cestou sme tak mohli pozorovať a fotiť alpských velikánov ako Weisshorn (4505 m), Zinalrothorn (4221 m), Ober Gabelhorn (4063 m), Dent Blanche (4357 m), Dent d`Herens (4171 m) a samozrejme najfotogenickejší vrchol - vrchol vrcholov - Matterhorn (4478 m). O štvrť na päť sme ako jediní vystúpili na predposlednej zástavke Rotenboden vo výške 2815 m. Náš piatkový plán bol jednoznačný - vystúpať čo to dá, čo najvyššie, postaviť stan, zabivakovať, navariť čaj resp. jedlo, zaľahnúť, ako-tak dospať predchádzajúcu noc a ráno vyraziť na vrchol Dufourspitze.

Pôvodne sme si mysleli, že na chatu Monte Rosa Hütte (2802 m) to bude len príjemná cesta po vrstevnici ponad ľadovec s jemným klesaním, avšak keď sme museli klesnúť cca. 300 metrov až na Gornergratský ľadovec, pochopili sme, že sa ešte poriadne zapotíme. Cesta po pevnom ľadovci prebiehala relatívne v pohode (až na tie ťažké "skrine" na našich chrbtoch) a skončila exponovanejším miestom zaisteným hrubým konopným lanom. Odtiaľ nasledovalo "už len" cca. 250 výškových metrov stúpania v skalnatom teréne až pod chatu, tiež sem-tam zaistených lanami. Táto časť nám zobrala dosť síl a preto sme okolo siedmej hodine radi privítali oddych na chate a doplnenie tekutín v podobe čaju a pivečka, s prekrásnymi výhľadmi na severné steny Breithornu (4165 m), Polluxu (4091 m), Castora (4226 m) a hrozivú a majestátnu viac ako 1500 metrov vysokú severnú stenu Liskammu (4527 m).

{mosimage}Po ôsmej hodine sme sa vydali na záverečnú časť (niekam vyššie), kde by sme mohli zložiť svoje telá, už rozbité ako "lešenárske trubky". Nakoniec sme vyšli, miestami už v snehu, až do výšky okolo 3150 metrov. Tu sme vykopali do snehu miesto pre stan a pre bivakovacie vrece, obliekli sa do suchých vecí, niečo navarili a o jedenástej zaľahli do spacákov a tvrdo zaspali. Na vrchol Dufourspitze sa vychádza okolo štvrtej hodiny rannej z chaty Monte Rosa. No keďže sme boli cca. 300 metrov výškových nad chatou, mohli sme si dovoliť posunúť budík na neskoršie.

Ráno sme počuli vrzgoty krokov prvých skupín v snehu, budík v našom aj vo vedľajšom stane, no dokázali sme vstať až s prvými lúčmi slnka, ktoré na naše ležovisko začali presvitať okolo šiestej hodiny. Pobalili sme sa, uvarili čaj a niekedy okolo pol ôsmej sme vyrazili na 1500 metrové stúpanie po ľadovci smerom k vrcholu Dufourspitze. Počasie bolo príjemné, ešte mrzlo, ale bolo jasno a slnečno. Dvaja z nás - Majo a Tomáš vliekli ešte skialpové lyže, že sa im zídu cestou naspäť (čo sa aj potvrdilo). Začali sme svižne a prvých 600 metrov sme zvládli po príjemnom snehovom podklade za necelých 90 minút. No samozrejme sme si uvedomovali, že vyššie a bez akejkoľvek predchádzajúcej aklimatizácie, to bude už len horšie a ťažšie.

Hore sme šli bez naviazania a tak sa postupne rozostupy medzi nami zväčšovali. Slniečko začalo piecť a okolo jedenástej sme stretli dvoch zostupujúcich českých turistov pod sedlom Sattel (4360m). Zastavili sme na chvíľku a pokecali. Ako vysvitlo, záverečnou (náročnejšou) časťou vrcholového hrebeňa za posledné dni, možno týždne, pravdepodobne nikto neprešiel. Vraj je to tam nestabilné, sú tam snehové preveje a kamene sa ľahko uvoľňujú. Hm, tak s takýmito správami sme vyrazili za Tomášom a Ďurim, ktorí sa už na veternom hrebeni snažili zaistiť cestu. Po zvážení všetkých pre a proti sme sa napokon rozhodli, že pokus o vrchol vzdávame. Všetci sme toho mali “plné brejle“, vo výške 4500 metrov sme sa teda pofotili a relatívne radi sme sa otočili späť do sedla Sattel. Tu sme sa už traja pešiaci naviazali na lano, lebo snehové polia očividne mäkli a tým hrozil pád do trhliny. Zahájili sme zostup. No a onedlho nás dvaja lyžiari (Majo a Tomáš) krásnymi kristiánkami na snehových pláňach dobehli, predbehli, až nám úplne zmizli z dohľadu. A my sme im veru závideli, hlavne Bea, keď sa v nižšej časti ľadovca, ktorý bol už ako kaša, prepadla celou nohou do trhliny. Samozrejme, že sme ju v tom nenechali :-) Čím nižšie sme schádzali, tým opatrnejšie sme museli prekonávať terén. Nakoniec sme sa okolo 17:00 opäť zvítali s Tomášom a Majom a na teplých kameňoch vyhriatych páliacim slnkom sme si dali zaslúžené pivečko. V pohodičke sme sa takto vyhrievali ako hady, fotili, sušili prepotené a vlhké veci, na skúšku varili expedičnú dehydrovanú stravu, čaj, no proste sme si dožičili polahodu, ktorá nám už dva dni chýbala. Ešte slnko ani poriadne nezapadlo a my sme už zaľahli do svojich pelechov.

Nasledujúci deň sme sa prebudili opäť do krásneho rána, v kľude sme sa začali baliť, variť. Vedeli sme, že nás čaká už len zostup do Zermattu. Zostupujúc sme sa zastavili ešte na čapované švajčiarske pivečko na chate Monte Rosa, pofotili našich bratov svišťov, sympatickú čašníčku a pobrali sa skalným bralom opäť na ľadovec. Tu sme si ešte vyskúšali (konkrétne Tomáš) zlaňovanie do trhliny, po Majovu paličku, ktorú tam stratil pri výstupe. Na ľadovci sme sa rozhodovali, či sa vydáme cestou, ktorou sme prišli smerom k zubačke, alebo sa pokúsime prejsť celý ľadovec. Nakoniec sme si samozrejme vybrali tú náročnejšiu trasu - rozhodli sme sa prehupkať celý ľadovec Gornergletscher a zísť až do Zermattu. Cesta ľadovcom pripomínala pohyb po bielo natretých skalách, medzi ktorými každú chvíľku zurčal potôčik, objavilo sa jazierko s čistou vodou, rôzne závrty, vlnky a iné bizarné útvary. Keď sa k tomu pridala okolitá scenéria vrchov, boli sme presvedčení, že sme si cestu vybrali náročnejšiu, ale o to impozantnejšiu. Z jazyka ľadovca vytekal mohutný prúd kalnej vody, ktorý sa strácal v obrovskej ľadovej klenbe a ústil do úzkej rokliny, ktorou sme samozrejme prejsť nemohli. Tak sme museli s batohmi vyliezť skalným prahom opäť asi 150 metrov a následne zostúpiť po serpentínach 250 metrov, kde sme sa napojili na turistický chodník. Ten pokračoval popri vodnej zdrži, a následne sa rozšíril na cestu, ktorou sme sa už za hustnúceho dažďa dostali do samotného Zermattu. Tu sme medzi čistučkými, uhladenými japonskými turistami pôsobili ako päsť na oko, so svojimi veľkými batohmi, spečenými tvárami a “príjemným“ pižmom prepotených turistov. Kúpili sme si lístky, nasadli do vláčika do Täschu a okolo 21. hodiny sme pobalení, unavení, ale spokojní vyštartovali - smer Bratislava.

Tentokrát sme to strihli cez švajčiarske sedlá Furkapass (2436 m) a Oberalpass (2046 m) a presne po dvanástich hodinách nonstop jazdy sme mohli nastúpiť "oddýchnutí" do pracovného procesu, do úplne iného sveta, v akom sme boli pred 24 hodinami. A resumé z tohto výletu? To je asi takéto: Počasie nám vyšlo, veci a materiál sme si odskúšali no a hlavne sme otestovali naše organizmy na veľkú záťaž a na rýchly prechod do vysokej nadmorskej výšky. Ak by sme ešte dosiahli aj samotný vrchol Dufourspitze vysoký 4634 metrov, bol by to zrejme až neznesiteľne ideálny výlet :-)