Akcie

Vianočný bivak na Choči

Keď sme vlani na Štefana opúšťali zimný bivak na vrchole Vtáčnika, povedali sme si, že to bol začiatok novej marmoťáckej tradície. Vždy koncom roka si vyhliadneme nejaký zaujímavý slovenský kopček a strávime na ňom noc. A keďže Marmoťáci všetky písané i nepísané tradície zvyknú poctivo dodržiavať, je celkom pochopiteľné, že v noci z 28. na 29. decembra 2007 sme spali oveľa vyššie ako väčšina našich kamarátov. Určite sa pýtate, kde to bolo? 

Na úvod snáď pár slov k tomu, prečo sme si vybrali práve ten kopec, ktorý sme si vybrali. Predovšetkým sme chceli oproti minulému roku o pár metrov posunúť nadmorskú výšku (samozrejme smerom nahor) - čo sa nám podarilo o celých 265 metrov. No a druhou podmienkou bola dostupnosť vrchola z našej silvestrovskej chalupy v obci Malatiná. I tu sme splnili, lebo východisko túry bolo vzialené len 15 km. A tak sme si okolo 15-tej hodiny pripili v dedine Valaská Dubová (649 m) v známej Jánošíkovej kolibe na úspešný bivak na Veľkom Choči (1611 m).

Keďže bojová porada pred výstupom sa máličko "pretiahla", výstup sme zahájili súčasne so západom slnka. Vyzbrojení teplými spacákmi, expedičnými stanmi, páperkami, čelovkami a asi 10 fľaškami intravenóznych ohrievadiel, začali sme ukrajovať prvé metre z našej nočnej túry. Na konci dediny sme stretli čiperného 82-ročného deduška, ktorý si pri pohľade na nás spomenul na krásne mladé časy. Pri sebe mal dokonca aj fotografie z roku 1929, keď ako štvorročný po prvýkrát vystúpil na vrchol Veľkého Choča. Zaželal nám veľa úspechov a smutne si povzdychol nad tým, že nemôže ísť s nami.

{mosimage}Hneď za dedinou sme si na chvíľku oddýchli v malom romantickom prístrešku, trošku sme sa zahriali borovičkou, zapili tatranským čajom, zapli čelovky a hybaj hore. Cesta stúpala najskôr mierne, neskôr sa však zdvihla a pripravila nám nejednu prekážku. Vďaka kvalitne zaľadnenému povrchu a našej už nie veľmi istej chôdzi sme sa viackrát parádne vyváľali v snehu. Zaobišlo sa to však bez ujmy a na prvom "medzičase" na Strednej Poľane (1255 m) sme mohli skonštatovať, že naše tempo je veľmi slušné, a že ten východ slnka by sme hádam aj mohli stihnúť.

Cestou zo Strednej poľany na vrchol sme rozdiskutovali tému ochrany turistov pred útokom medveďa. Podľa (ne)overených zdrojov medveďa najviac odpudzuje pach cesnaku alebo alkoholu v dychu turistov. Nanešťastie nikto z nás nemal pri sebe ani jeden strúčik cesnaku. I napriek tomu sme sa celou cestou pred medveďmi dôsledne chránili. A - ani nevieme ako - zrazu sme boli na vrchole Veľkého Choča. Rýchlo sme si vyhliadli ako-tak rovné miestečka a pustili sa do budovania stanového mestečka. A potom sme pekne zaliezli do teplých spacákov a plní očakávania ranného východu slnka sme niektorí skôr, iní neskôr zaspali.

{mosimage}Ráno nás privítalo skutočne nádherným východom slnka. Všetci sme si kvôli tomuto úžasnému úkazu privstali (východ slnka nastal o 7:38 hod. nad masívom Veľkého Boku v Nízkych Tatrách) a nevedeli sme sa vynadívať. Fotoaparáty frčali "na plný plyn" a my sme jednohlasne skonštatovali, že sa oplatilo absolvovať náročný večerný výstup i chladný a veterný nočný bivak na vrchole Veľkého Choča. Pomaly sme teda začali baliť stany a pripravovať sa na zostup. A ako sa na slušných a zodpovedných turistov patrí, o pol desiatej už nebolo na vrchole ani stopy po našom bivaku.

Samotný zostup býva tou menej zaujímavou časťou túry. No pri takom nádhernom počasí a fantastických výhľadoch, aké nás v sobotu ráno sprevádzali je nutné skonštatovať, že nie vždy je tomu tak. Vychutnávali sme si doslova každý krok a kochali sa a kochali a kochali ... Stretli sme veľa turistov, ktorí sa rozhodli stráviť posledný víkend v roku výstupom na Choč. Na vrchole aj ich isto čakali krásne výhľady, no to najkrajšie divadelné predstavenie s názvom "Východ slnka" prepásli. Na rozdiel od nás ...