Projekty
Najvyššie vrcholy Slovenských pohorí
Keď sme dáááávno vymýšľali tento projekt, ani sme poriadne nevedeli koľko je vlastne na Slovensku pohorí a nieto ešte iných, tzv. geomorfologických jednotiek, z ktorých by mohli eventuálne pohoria povzstáť pre naše turistické účely.
História
Pri bližšom skúmaní, sme zistili, že množstvo pohorí na Slovensku má rôzne delenie, ale my sme sa rozhodli, že budeme akceptovať prácu pánov zo SAV-ky, geografov pána prof. Rndr. Emila Mazúra, DrSc. a pána Prof. RNDr. Michala Lukniša, DrSc., ktorí dôsledne rozdelili Slovensko do tzv. geomorfologických jednotiek.
Analógové Mazúrove a Luknišove mapy geomorfologického členenia Slovenska patria medzi významné diela slovenskej geografie. Ide o diela dvoch významných klasických, terénno-syntetických geografov. Autori vychádzali z orografického /pozn. orografia: náuka o vonkajšej podobe zemského povrchu, horopis/ členenia Hromádku (1956), ďalej z mapy typov reliéfu (Mazúr 1975), geologických máp v mierke 1:200 000, mapy morfoštruktúr Západných Karpát a najmä z vlastných poznatkov z práce v teréne. Klasifikácia ich geomorfologického členenia mala určitý vývoj a uvedená digitálna mapa je spracovaná podľa novšieho vydania z r. 1986 ( Mazúr, E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava). Územie Slovenska je hierarchicky rozčlenené podľa 8 úrovní - sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť, celok, podcelok a časť - na 499 individuálnych geomorfologických jednotiek. Slovensko patrí do Alpsko-himalájskej sústavy, územie je rozdelené na dve podsústavy – Karpaty a Panónsku panvu, ktoré sa na ďalšej úrovni delia na Západné a Východné Karpaty, resp. Západopanónsku a Východopanónsku panvu.
Zoznam geomorfologických jednotiek Slovenska, to znamená sústava, podsústava, provincia, subprovincia, oblasť a hlavne celok, podcelok a časti nájdete tu, na stránke:
a v nej si môžete stiahnúť nasledovné pdf
Taktiež výsledok práce geografov p.Mazúra a pána Lukniša je nasledovná mapa:
Treba si vybrať http://apl.geology.sk/temapy/ a tam v zozname tématickú mapu č.12 Geomorfologické členenie Slovenska (Mazúr, Lukniš)
V rokoch 2007 až 2011 riešil ŠGÚDŠ v spolupráci so spoločnosťou Esprit Banská Štiavnica geologickú úlohu „Komplexná geologická informačná báza pre potreby ochrany prírody a manažmentu krajiny (GIB-GES)“. Jedným z výsledkov je aj upresnená mapa Geomorfologického členenia Slovenska, ktorá vznikla revíziou priebehu hraníc geomorfologických jednotiek Mapy geomorfologického členenia v mierke 1 : 500 000 (Mazúr a Lukniš 1986). Z mapy bolo prebrané hierarchické členenie jednotiek. Hranice týchto jednotiek boli upravované na základe, digitálneho modelu terénu s rozlíšením 20x20m a z neho odvodených morfometrických charakteristík, digitálnej geologickej mapy 1 : 50 000, digitálnej mapy abiokomplexov, digitálnej mapy riečnej siete, máp horizontálnej a vertikálnej členitosti a satelitných snímok, tak aby rešpektovali geomorfologické, geologické a tektonické pomery územia vyjadrené v príslušnej mierke. Takto ohraničené jednotky boli potom geoštatisticky vyhodnotené a charakterizované sumárnymi ukazovateľmi – minimálna a maximálna nadmorská výška, rozsah nadmorských výšok, priemerná nadmorská výška, hustota riečnej siete, priemerný sklon v geomorfologickej jednotke a celková členitosť reliéfu geomorfologickej jednotky. Všetky charakteristiky sú súčasťou digitálnej priestorovej databázy.
A tak vznikla, zatiaľ posledná, čiže ostatná mapa, vytvorená pánmi Mgr. Dušan Kočický Phd. a Mgr. Ing. Boris Ivanič, ktorú môžete nájsť tu... http://apl.geology.sk/temapy/ a tam v zozname tématickú mapu č.11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič), jej exportovaním vznikne takýto zaujímavý PDF súbor, mapa:
https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf
Geodetom veľmi pekne ďakujeme za odvedenú prácu a hlavne jej výsledok, danú mapku. A práve tá sa stala základným kameňom a vodítkom pri hľadaní vrcholov, prípadne najvyšších miest a ich začlenení do jednotlivých geomorfologických celkov Slovenska.
Pri hľadaní najvyšších vrcholov nám samozrejme pomohol zoznam takýchto vrcholov resp. zoznam všetkých vrcholov na Slovensku a ten sa opäť nachádza na spomenutej stránke http://www.skgeodesy.sk
a v nej si môžete stiahnuť okrem zoznamu názvov vrcholov aj zoznam názvov dolín, sediel a priesmykov a geomorfologických jednotiek (ktoré som už spomenul). Pre nás sú v tomto projekte dôležité práve vrcholy
Pomoc z internetu
Takže máme mapu oblastí (geomorfologických celkov), kde ktoré vrcholy majú patriť a zoznam samotných vrcholov. Pri priraďovaní kam ktorý vrchol, najvyššie miesto do akého geomorfologického celku patrí som si samozrejme pomohol už zostavenými zoznamami na internete. Napr. na wikipédii, na hiking.sk ale hlavne na stránke turistického oddielu Pat a Mat, konkrétne na ich stránke a podsekcii zaujímavosti, kde to pán Vinco parádne a prehľadne spracoval aj do mapky, veď kuknite sami : https://www.turistikapatamat.sk/zaujimavosti/pohoria/clenenie_sk
Veľká česť za odvedenú prácu, smekám klobouk!
Ak by si chcete overiť, kam patrí daný vrchol, nájdete to na nasledovnej základnej mape geodézie po vpísaní názvu vrcholu https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=48.800000,19.530000,8
Klubové resumé
Čo sa týka klubu, našou úlohou nie je sa hašteriť, ktorý kopec resp. miesto je najvyšší v tom a tom pohorí (geomorfologickom celku) a ktoré napr. nie je už kopec, nemá dostatočnú vlastnosť, aby kopcom bol, ktoré pohorie (geomorfologický celok) vlastne pohorie nie je /napr. Podunajská rovina predsa nemôže byť pohorím?!, ale u nás je, keďže je to geomorfologický celok Slovenska/...alebo otázky typu môžu byť geomorfologické celky ako sú pahorkatiny, podolie, nížiny, roviny, kotliny, atď... môžeme definovať ako pohoria?...i keď sú prípady, že nadmorská výška najvyšších vrcholov týchto jednotiek, je niekedy často vyššia ako výška vrchov v konkrétnych pohoriach? Nám išlo utvoriť si, zadefinovať rámec, množinu plánovaných výstupov na najvyššie vrchy, miesta slovenských pohorí.
A tak sme sa rozhodli, že budeme chodiť po geomorfologických celkoch Slovenska a po ich najvyšších miestach. A aby to nebolo jednoduché, aj tu sme spravili dve výnimky
- keď sme z jedného geomorfologického celku Spišsko-gemerský kras predsa len šli hlbšie a to do jeho podcelkov Muránska planina a Slovenský raj, kde navštívime najvyššie miesta aj týchto pohorí, keďže sa nám zdá, že za to stoja.
- keď sme z geomorfologického celku Tatry išli ešte hlbšie a to do podcelkov a dokonca do častí podcelku a tak miesto jedného vrchu Gerlach, radi navštívime aj najvyššie miesto podcelku Západné Tatry, Bystrú a najvyššie miesto časti Belianske Tatry, Havran, podcelku Východné Tatry..lebo tieto pohoria nám fakt stoja za návštevu.
Náš /klubový/ subjektívny výsledok zoznamu najvyšších vrcholov Slovenských pohorí je teda tabuľka pod týmto textom:
V nej som doplnil popis, prípadne poznámku a hlavne doplnil GPS súradnice, ktorých výsledkom je zas táto mapa:
Miňo
PS: možno sa ešte pomení najmenšie miesto zo všetkých najvyšších vrchov a to Jazerný pahorok (aktuálne 127 m.n.m.) sa zmení za vrch Abov (124 m.n.m.), pretože ako som sa dočítal, na Jazernom pahorku je aktuálne smetisko a triangulačný bod je zasypaný smeťami a po ich odstránení /vyčistení smetiska/ by bola výška Jazerného pahorku o meter nižšia od Abova 😊, len 123 m.n.m.
PS1: Informácie na tento článok som čerpal z wikipédie, zo stránok www.hiking.sk, http://www.skgeodesy.sk/, https://www.geoportal.sk/, https://www.turistikapatamat.sk/
Zoznam najvyšších vrcholov slovenských pohorí
1
Dolnomoravský úval
2
Babia hora (poľ. Babia Góra alebo Diablak) je vrch na Orave na slovensko-poľských hraniciach dosahujúci výšku 1 725 m n. m. Nachádza sa v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd.
3
Babinský vrch
520 m.n.m.
Pliešovská kotlina
48.4445519N, 19.0774797E
* inde sa uvádza najvyšší bod Hrádok s vyskou 540 m ale ten podla mapy patri do Javorie
4
Bachureň
1082 m.n.m.
Bachureň
49.0904539N, 20.9228483E
Bachureň je najvyšší vrch rovnomenného pohoria, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti. Nachádza sa približne 15 km západne od Sabinova. Vrch sa nachádza v strednej časti pohoria, približne 2 km severne od obce Lipovce, časť Lačnov. Nachádza sa v Prešovskom kraji, na rozhraní okresov Prešov a Sabinov a zasahuje do katastrálneho územia obcí Renčišov a Lačnov.
5
Beskydok
953 m.n.m.
Turzovská vrchovina
49.3930533N, 18.4052983E
Beskydok je najvyšší vrch Turzovskej vrchoviny. Nachádza sa neďaleko obce Makov, na štátnej hranici s Českom. Nachádza sa v najzápadnejšom výbežku pohoria, v geomorfologickom podcelku Zadné vrchy. Leží na slovensko-českej hranici, medzi Makovským priesmykom a Bumbálkou. Vrch sa vypína na pomedzí Žilinského a Zlínskeho kraja a okresov Čadca a Vsetín.
6
Bradlo
543 m.n.m.
Myjavská pahorkatina
48.6794022N, 17.5644500E
Bradlo je najvyšší vrch Myjavskej pahorkatiny. Na vrchu stojí Mohyla M. R. Štefánika, pri ktorej končí Štefánikova magistrála. Z Bradla je rozhľad na kopaničiarsky kraj okolo Brezovej pod Bradlom. Nachádza sa na južnom okraji pahorkatiny, približne 2 km severovýchodne od mesta Brezová pod Bradlom. Vrchol patrí do myjavského okresu a zasahuje do katastrálneho územia mesta Brezová pod Bradlom a obcí Priepasné a čiastočne aj Košariská.
* rovnakúvýšku ako Bradlo má aj vedľajší vrch Slivková
7
Brezinky
975 m.n.m.
Horehronské podolie
48.8480772N, 20.1690444E
* inde sa uvádza najvyšší bod Skalka (Breznianska) s vyskou 946 m
8
Busov
1002 m.n.m.
Busov
49.3880894N, 21.1625036E
Busov je najvyšší vrch v pohorí Busov, podcelku Nízkych Beskýd. Nachádza sa v západnej polovici plošne neveľkého pohoria, približne 10 km severozápadne od Bardejova. Nachádza sa v Prešovskom kraji a okrese Bardejov a zasahuje do katastra obcí Cigeľka, Gaboltov a Nižný Tvarožec. Masív leží v povodí Tople.
9
Bystrá je najvyšším vrchom Západných Tatier (2248,4 m n. m.). Vystupuje v južnej rázsoche hlavného hrebeňa pohoria. Vypína sa nad troma dolinami: Račková dolina, ktorá vedie na juhozápad, Bystrá dolina, vedúca od vrcholu na juh a Kamenistá dolina smerujúca na juhovýchod. Vrch je hôľnato-skalnatého charakteru.
10
Chlieviská (1 024,4 m n. m.) sú najvyšší vrch pohoria Žiar. Nachádzajú sa v geomorfologickom podcelku Sokol, v najvyššej, severovýchodnej časti pohoria, nad obcami Kláštor pod Znievom a Polerieka. Nevedie ním žiadna turistická značka.
11
Čierna hora
1289 m.n.m.
Levočské vrchy
49.1930658N, 20.6244906E
Čierna hora je najvyšší vrch Levočských vrchov, krajinného celku Podhôľno-magurskej oblasti. Nachádza sa približne 12 km južne od Starej Ľubovne. Vrch sa nachádza v horskom hrebeni na severe strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Levočská vysočina, približne 6 km východne od obce Ihľany. Nachádza sa v Prešovskom kraji, okrese Stará Ľubovňa a zasahuje do katastrálneho územia obcí Jakubany a Lomnička.
* znacka tam nejde ale cesta ano
12
Čierny diel
851 m.n.m.
Zvolenská kotlina
48.7141706N, 19.3337369E
13
Dielec je najvyšší vrch Považského podolia. Má výšku 572 m n. m. a leží v geomorf. podcelku Podmanínska pahorkatina. V niektorých prameňoch sa za najvyšší vrch Považského podolia považuje neďaleký vrch Prielohy s výškou 540 m n. m.
14
Dlhý diel
818 m.n.m.
Krupinská planina
48.4177781N, 19.2919439E
* inde sa uvádza najvyšší bodKopaný závoz) s vyskou 775 m
15
Dúbravka
397 m.n.m.
Východoslovenská pahorkatina
48.7172486N, 22.3118731E
* niekde sa uvádza vrch v blízkosti s názvom Kameň s výškou 350m tu 48.7043619N, 22.3286686E
16
Ďumbier je najvyšší vrch Nízkych Tatier, ktorý má výšku 2 043,4 m n. m. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou a Štiavnicou. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier. Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno.
17
Eliášovka je s výškou 1023 m n. m. najvyšší vrch Ľubovnianskej vrchoviny, nachádzajúci sa v severozápadnej časti celku. Vrch leží na štátnej hranici s Poľskom. Na južných svahoch sa v Litmanovskej doline nachádza pútnické miesto Zvir.
18
Fabova hoľa
1439 m.n.m.
Veporské vrchy
48.7729133N, 19.8856456E
Fabova hoľa je najvyšší vrch Veporských vrchov, krajinného celku Slovenského rudohoria. Nachádza sa vo východnej časti pohoria, v strede geomorfologického podcelku Fabova hoľa. Vrchom vedie hranica okresov Brezno a Revúca a katastrálnych území obcí Polomka, Pohronská Polhora a Muráň. Na južnom úpätí pramení rieka Rimava a rázcestím Tri kopce, južne od vrcholu, vedie Rudná magistrála
19
Flochová (1 316,9 m n. m.) je najvyšší vrch Kremnických vrchov. Nachádza sa v severozápadnej časti Kremnických vrchov, v geomorfologickom podcelku Flochovský chrbát. Plochý vrchol Flochovej je pokrytý na väčšine územia hustým lesom.
20
Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) s výškou 2654 m n. m.(niekde sa udáva aj 2655) je najvyšší vrch Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské /Tetmajerove/ sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol.
21
Havran
2152 m.n.m.
Belianske Tatry
49.2484672N, 20.1976928E
Havran je najvyšší vrch Belianskych Tatier a leží v ich hlavnom hrebeni. Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry a preto nie je turisticky sprístupnený. Havran leží v severozápadnej časti hlavného hrebeňa pohoria, severozápadne od Ždiarskej vidly oddelenej od Havrana Tristárskym sedlom.
22
Hôrka
661 m.n.m.
Beskydské predhorie
48.8160714N, 22.3568169E
* niekde sa udáva najvyšší vrch Paprtný vrch (622 m)
23
Hôrky
632 m.n.m.
Turčianska kotlina
48.9912500N, 18.8206100E
* niekde sa uvádza nadmorska vyska 634 alebo 635m
24
Hrabina
411 m.n.m.
Podunajská pahorkatina
48.7229631N, 18.0731239E
* Kedze je to na hranici celkov, je tu niekde uvedeny aj iný najvyssi vechol a to Brezina s vyskou 370m a tu 48.7698850N, 18.3254983E
25
Hromovec
895 m.n.m.
Spišsko-šarišské medzihorie
49.2308331N, 20.7688889E
Hromovec je najvyšší vrch Spišsko-šarišského medzihoria na Východnom Slovensku. Nachádza sa v severozápadnej časti celku, nad obcou Šambron. Zalesnený vrchol poskytuje len obmedzené výhľady na okolie. Nachádza sa v severozápadnej časti Spišsko-šarišského medzihoria, v geomorfologickom podcelku Hromovec.
26
Hruška
736 m.n.m.
Hornádska kotlina
49.0213889N, 20.4773331E
* inde sa uvádza najvyšší bod Medvedí vrch 668m
27
Inovec je najvyšším vrchom pohoria Považský Inovec s výškou 1 041,6 m n. m. Nachádza sa asi desať kilometrov vzdušnou čiarou na juh od mesta Trenčín. Vrch Inovca bol najvyšším bodom v rámci Západoslovenského kraja. Zo zalesneného vrcholu nie je výhľad, avšak v roku 2016 postavená vyhliadková veža poskytuje kruhový výhľad. Obmedzené výhľady poskytuje blízka výhliadka na Palúchu a vyhliadka dr. Bundalu.
28
Javorie
1044 m.n.m.
Javorie
48.4414194N, 19.2902642E
Javorie je najvyšší vrch pohoria Javorie na strednom Slovensku. Nachádza sa približne 12 km juhozápadne od Detvy a tvorí dominantu okolia. Z diaľky viditeľný vrch sa nachádza v Javorianskej hornatine, v južnej časti pohoria Javorie, geomorfologického celku Slovenského stredohoria. Leží v okrese Zvolen, nad obcami Vígľašská Huta-Kalinka, Stará Huta a Horný Tisovník.
29
Jazerný pahorok
127 m.n.m.
Podunajská rovina
48.1037914N, 17.6556356E
* podrobnosti som nasiel az na triangulacnej mape je to bod 6619 -23, anak dalsi rozumny kopcek je Abov 124m, 47.8725781N, 18.1582569E
30
Kamenný vrch
395 m.n.m.
Juhoslovenská kotlina
48.2224189N, 19.2691400E
* inde sa uvádza najvyšší bod Malkiná s vyskou 379 m
31
Karanč
725 m.n.m.
Cerová vrchovina
48.1582494N, 19.7896822E
Karanč je najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Nachádza sa na slovensko-maďarskej hranici, čo dokladá i pôvodne strážna veža na vrchole. Nachádza sa na južnom okraji vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Hajnáčska vrchovina. Leží na štátnej hranici, približne 2,5 km juhozápadne od Šiatorskej Bukovinky. Vrcholom vedie štátna hranica i okraj okresu Lučenec a slovenská časť zasahuje do katastrálneho územia obce Šiatorská Bukovinka.
32
Kľak
1409 m.n.m.
Muránska planina
48.7790403N, 19.9659069E
Kľak je najvyšší vrch Spišsko-gemerského krasu. Nachádza sa v juhozápadnej časti pohoria, v hlavnom hrebeni Muránskej planiny, severozápadne od Muráňa. Leží v západnej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Muránska planina. Nachádza sa v najvyššej časti náhornej plošiny a susednými vrchmi sú na západe Veľká Stožka, na východe Veľký Cigán.
33
Kopec Márie Magdalény je najvyšší bod geomorfologického celku Borská nížina. Má výšku 297 m n. m. Na samotnom vrchole je vybudovaná kaplnka z roku 1668 a je zasvätená sv. Márii Magdaléne. Je to aj pútnické miesto.
* inde je nadmorska vyska uvadzana 201m
34
Kozí chrbát s výškou 1330,4 m n. m. je najvyšší vrch Starohorských vrchov. Je výrazný a hôľnatý, nachádzajúci sa nad Moštenicou pri Banskej Bystrici. Z diaľky viditeľný vrch leží na území Národného parku Nízke Tatry. Z vrcholu je výhľad na Zvolenskú kotlinu i Horehronie
35
Kozí kameň
1255 m.n.m.
Kozie chrbty
49.0165000N, 20.1613331E
Kozí kameň je najvyšší vrch pohoria Kozie chrbty, krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádza sa približne 8 km juhozápadne od Popradu. Vrch sa nachádza vo východnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Dúbrava, približne 2 km severne od obce Vikartovce. Nachádza sa v Prešovskom kraji, okrese Poprad a zasahuje do katastrálneho územia obcí Vikartovce a Spišská Teplica.
36
Kremenec (1 221 m n. m.) je najvyšší vrchol Bukovských vrchoch, zároveň sa nachádza v národnom parku Poloniny a je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky, aj keď....podľa mapy leží o niečo ďalej cca 150m severovýchodnejšie, už mimo Slovenska, len na Poľsko Ukrajinskej hranici.
Nachádza sa v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, ktorý je od roku 2007 zapísaný v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Pod vrcholom Kremenca (1207,7 m n. m.) je mohutný kamenný hraničný stĺp, ktorý označuje miesto, kde sa stretávajú Slovensko, Poľsko a Ukrajina.
* niekde sa uvádza nadmorska vyska 1208 alebo 1221m
37
Kýčera
953 m.n.m.
Oravská vrchovina
49.3359314N, 19.4683956E
* inde sa uvadza najvyssi vrch Uhlisko s výškou 860 m.n.m.
38
Kykula
845 m.n.m.
Jablunkovské medzihorie
49.5131456N, 18.9481492E
Kykula je najvyšší vrch slovenskej časti Jablunkovského medzihoria. Nachádza sa neďaleko obce Skalité. Pohorie zasahuje na územie Česka i Poľska a práve u severných susedov leží Ochodzita, najvyšší vrch celého Jablunkovského medzihoria.
39
Líščia diera
401 m.n.m.
Bodvianska pahorkatina
48.4650136N, 20.4709011E
40
Malý Grič
876 m.n.m.
Hornonitrianska kotlina
48.7318197N, 18.7139161E
Malý Grič je výrazný, sčasti bralnatý vrchol v pohorí Vtáčnik. Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, nad mestom Handlová.
* všade inde je Malý Grič vedený ako vrch v pohorí Vtáčnik a tým pádom najvyšší vech hornonitrianskej kotliny je Čausianska hora 478m
41
Matesova skala
925 m.n.m.
Slovenský kras
48.6530669N, 20.7695628E
Matesova skala je najvyšší vrch v Slovenskom krase, geomorfologickom celku Slovenského rudohoria. Nachádza sa v strednej časti pohoria, nad obcou Bôrka. Vrchol poskytuje obmedzené výhľady na okolie. Nachádza sa na severe strednej časti Slovenského krasu, v geomorfologickom podcelku Horný vrch. Vrch leží v Národnom parku Slovenský kras, v okrese Rožňava, v katastrálnom území obce Bôrka
42
Minčol
1394 m.n.m.
Oravská Magura
49.2718167N, 19.2485067E
Minčol je najvyšší vrch v Oravskej Magure na Slovensku. Západná a severná časť patrí do Národnej prírodnej rezervácie Minčol a rovnako tu zasahujú ochranné pásma Národného parku Malá Fatra a CHKO Horná Orava.
43
Minčol s výškou 1157,2 m n. m. je najvyšší vrchol pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria, na hraniciach okresov Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa. Lokalitou prechádza Medzinárodná diaľková turistická trasa E3 a ďalšie značené turistické cesty. Je taktiež významným trigonometrickým bodom a na geodetické účely slúžil už v 19. storočí. Niekedy v rokoch 1931 - 1935 bol postavený železobetónový pilier. V okolí vrcholu, na vrcholovom hrebeni Minčola, prevažne v jeho severovýchodnej časti, bola v roku 1986 vyhlásená národná prírodná rezervácia Čergovský Minčol
44
Nižný grúň
790 m.n.m.
Oravská kotlina
49.3237219N, 19.3293331E
* inde sa uvádza najvyšší bod Stare lazy s vyskou 696 m, kvoli prominencii...a este aj vyska Nizneho gruna je niekde uvadzana 786m
45
Okrúhle
954 m.n.m.
Podbeskydská brázda
49.4896708N, 19.2567264E
* Pri tomto celku som mal dost problem, niekde sa udáva najvyssi vrch 993m vysoky Sihelniansky hradk /wikipedia/, potom sa udáva Poprovka s výškou 934m, na hraniciach s PL a potom aj tzv. Breznianska hoľa s výškou 978m ale tu co som ja nasiel ma vysku len 878m a preto si myslim ze ked spravim prienik mapy geomorfologickeho rozdelenia a najvyssich vrchov, ostava mi Okrúhle :-)
46
Ondrejisko
1270 m.n.m.
Slovenský raj
48.8556933N, 20.2621708E
Ondrejisko je jeden z najvyšších vrchov Slovenského raja, krajinného podcelku Spišsko-gemerského krasu. Nachádza sa približne 4 km východne od Telgártu. Vrch sa nachádza na južnom okraji Slovenského raja, geomorfologického podcelku Spišsko-gemerského krasu Nachádza sa v Košickom kraji, okrese Rožňava a zasahuje do katastrálneho územia mesta Dobšiná.
47
Ostredok s výškou 1596 m n. m. je najvyšší, hôľny vrch Veľkej Fatry, zároveň v Národnom parku Veľká Fatra. Leží v hlavnom hrebeni pohoria. Má dva vrcholy, hlavný južný (1596 m n. m.) a o pár metrov nižší severný (1593 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime hrozí nebezpečie padania lavín.
Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červenou TZ.
48
Ostrôžka
877 m.n.m.
Ostrôžky
48.4984439N, 19.3782219E
Ostrôžka je najvyšší vrch pohoria Ostrôžky na strednom Slovensku. Nachádza sa približne 2 km východne od obce Klokoč a tvorí dominantu okolia. Nachádza sa na severnom okraji Ostrôžok, geomorfologického celku Slovenského stredohoria. Leží v okrese Detva, asi 5 km južne od okresného mesta, na území katastra obce Stožok a Stará Huta.
49
Petrová
637 m.n.m.
Žilinská kotlina
49.0964561N, 18.6064556E
* v hikingu pisu ze Diel
50
Plešivec
395 m.n.m.
Burda
47.8323792N, 18.7818156E
51
Poľana
1458 m.n.m.
Poľana
48.6367575N, 19.4835006E
Poľana je najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria. Celé pohorie je pozostatok stratovulkánu s kráterom v mieste osady Kyslinky a výškové maximum dosahuje na juhovýchodnom okraji silne zerodovaného masívu
52
Pupov s výškou 1 095,6 m n. m. je najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Kysucké bradlá.] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Zázrivá. Masív Pupova je priamo nad sedlom Rovná hora a patrí do povodia riek Váh a Orava. Západne na hrebeni leží Pupov, západný vrchol (1 045 m n. m.), Na vrchol nevedie značkovaná trasa. Na Pupov je najľahší výstup zo sedla Rovná hora (751 m n. m.), prípadne po hrebeni zo západného vrcholu.
53
Repisko je najvyšší vrch Spišskej Magury, nachádzajúci sa v západnej časti podcelku Repisko nad Podspádmi. Je vysoký 1259 m n. m. Z nezalesnených častí vrchu sa otvárajú výhľady na západnú časť Spišskej Magury, Belianske Tatry a širšie okolie.
54
Roháčka
1029 m.n.m.
Čierna hora
48.9239039N, 21.0129575E
Roháčka je najvyšší vrch pohoria Čierna hora, geomorfologického celku Slovenského rudohoria. Vrch leží približne 3 km severne od Margecian. Nachádza sa na severnom okraji pohoria, v centre rovnomenného podcelku. Leží na hranici Prešovského a Košického kraja, na rozhraní okresov Prešov a Gelnica, v katastri obcí Klenov a Margecany.
55
Roveň
528 m.n.m.
Rožňavská kotlina
48.6447550N, 20.4601489E
* podla mapy CZ patri Roveň do Slovenskeho krasu a pisu aj v hikingu ze je to sedlo 470 m
56
Rozhľadňa
469 m.n.m.
Zemplínske vrchy
48.4762781N, 21.7067219E
Rozhľadňa je najvyšší vrch pohoria Zemplínske vrchy, krajinného celku Matransko-slanskej oblasti. Nachádza sa približne 15 km južne od Trebišova. Vrch sa nachádza v najvyššej, centrálnej časti pohoria, približne 1,5 km severovýchodne od obce Veľká Tŕňa. Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje do katastrálneho územia obcí Veľká Tŕňa a okrajovo aj Kašov
57
Šimonka
1092 m.n.m.
Slanské vrchy
48.9453358N, 21.4672253E
Šimonka je najvyšší vrch Slanských vrchov. Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, juhovýchodne od obce Zlatá Baňa. Šimonka je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou. Vrchol je vzdialený približne 16 kilometrov vzdušnou čiarou západo-severozápadne od mesta Vranov nad Topľou a 17 km východo-juhovýchodne od Prešova.
58
Sitno s výškou 1 009,2 m n. m. je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. Nachádza sa neďaleko Banskej Štiavnice a je považovaný za kolísku európskej horskej turistiky. Steny z andezitu obklopujú z troch strán vrchol, na ktorom je rozhľadňa a Vysielač Sitno. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sitnianska vrchovina a geomorfologickej časti Sitno.
59
Skorušina je najvyšší vrchol Skorušinských vrchov, s výškou 1313,8 m n. m., ležiaci v blízkosti obcí Oravice a Trstená. Ponúka krásne výhľady z 13m oceľovej rozhľadne a je obklopená štyrmi hrebeňmi vedúcimi k okolitým vrcholom. Z hory pramení niekoľko potokov a nachádza sa tu turistický prístrešok. Ideálne miesto na pešiu turistiku a obdivovanie prírody.
60
Smilniansky vrch
749 m.n.m.
Ondavská vrchovina
49.4071008N, 21.3396703E
Smilniansky vrch je najvyšší vrch Ondavskej vrchoviny na Východnom Slovensku. Zalesnený vrchol poskytuje len obmedzené výhľady na okolie. Nachádza sa v severnej časti Ondavskej vrchoviny a z veľkej časti je obklopený Zborovskou kotlinou. Rozsiahly masív leží v okrese Bardejov a zasahuje do katastrálneho územia obcí Smilno, no tiež Jedlinka a Becherov.
61
Smrekovica
1200 m.n.m.
Branisko
49.0463511N, 20.8715786E
Smrekovica je najvyšší vrch pohoria Branisko, krajinného celku Fatransko-tatranskej oblasti. Nachádza sa približne 8 km východne od Spišského Podhradia. Vrch sa nachádza v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Smrekovica, približne 2,5 km severovýchodne od obce Poľanovce. Nachádza sa v Prešovskom kraji, okrese Levoča a zasahuje do katastrálneho územia obcí Vyšný Slavkov a Poľanovce
62
Stolica
1476 m.n.m.
Stolické vrchy
48.7734975N, 20.2070142E
Stolica je najvyšší vrch Stolických vrchov aj celého Slovenského rudohoria. Na severných svahoch pramení rieka Slaná. Nachádza sa vo východnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica. Vrchom vedie hranica Banskobystrického a Košického kraja, ako aj okresov Revúca a Rožňava. Mohutný masív zasahuje do katastrálneho územia obcí Muránska Zdychava, Čierna Lehota a Rejdová
63
Strážov je najvyšší vrch Strážovských vrchov. Dosahuje výšku 1213,3 m n. m. a nachádza sa nad obcou Zliechov, na hranici okresov Žilina a Ilava. V lokalite Zákľuka pramení rieka Rajčanka. Leží približne 15 km východne od Ilavy. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Zliechovská hornatina a jej časti Strážov. Vrchol leží na hranici Žilinského a Trenčianskeho kraja, na rozhraní okresov Žilina a Ilava a zasahuje na katastrálne územia obcí Čičmany a Zliechov.
64
Strednica
1129 m.n.m.
Podtatranská brázda
49.2739050N, 20.2057944E
Strednica je najvyšším bodom Podtatranskej brázdy. Nachádza sa 3 km západne od Ždiaru a 4 km východne od Tatranskej Javoriny na území okresu Poprad. Na severe susedí s vrchom Príslop v Spišskej Magure, na juhu s vrchom Javorinka v Belianských Tatrách. Západné svahy spadajú do údolia Javorinky, východné do údolia Bielej.
* inde sa uvádza najvyšší bod Kýčera s vyskou 888 m, kvoli prominencii
65
Tarbucka
277 m.n.m.
Východoslovenská rovina
48.3624469N, 21.7894342E
Tarbucka je vrch vo Východoslovenskej nížine, v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy. Nachádza sa nad obcou Malý Kamenec, východne od Stredy nad Bodrogom a je súčasťou výraznej pahorkatiny sopečného pôvodu Tarbucka. Jeho stráne sú porastené najmä agátom, vrcholová časť má lúčnatý charakter.
* ale cesta tam vedie
66
Veľká Javorina 969,8 m n. m. je najvyšší vrch pohoria Biele Karpaty, nachádza sa v jeho juhozápadnej časti. Samotný vrchol leží na Slovenskej strane a má tvar širokého plochého chrbta. Je odlesnený a pokrytý je rozsiahlou lúkou. Veľkou Javorinou prebieha štátna hranica medzi Slovenskom a Českom. Na vrchole stojí vysielač Veľká Javorina.
67
Veľka Rača (poľsky Wielka Racza) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd s výškou 1236 m n. m. Leží na SK-PL hranici.
68
Veľký Choč je s výškou 1 611 m n. m. dominantným a najvyšším vrchom Chočských vrchov, viditeľný je už od Štrby a z celej dolnej Oravy. Vrchol je turisticky veľmi vyhľadávaný. Má tvar nepravidelnej pyramídy s početnými bralnými partiami. Z vrcholu Choča je vynikajúci kruhový výhľad. Jeho vrchol je porastený kosodrevinou, od Valaskej Dubovej má mierne stúpajúci tvar, kým zo severu a od Lúčiek je v príkrom zráze. Vrchol bol ospievaný mnohými básnikmi, medzi inými aj P.O. Hviezdoslavom, ktorý pochádzal z Vyšného Kubína, ležiaceho priamo pod Chočom. Choč je považovaný za jeden z najkrajších vrchov Slovenska
69
Veľký Inovec (900,6 m n. m.) je vrch na Slovensku v pohorí Pohronský Inovec. Je to najvyšší vrch celého pohoria, situovaný v jeho centrálnej časti. Od roku 1992 je vrchol prírodnou pamiatkou.
70
Veľký Javorník s výškou 1 071,5 m n. m. je najvyšším vrchom Javorníkov. Leží v blízkosti slovensko-českej hranice, približne 15 km severozápadne od Bytče. Na severovýchodnom svahu sa rozkladá rovnomenná prírodná rezervácia. Nachádza sa na západnom okraji centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoké Javorníky a geomorfologickej časti Javornícka hornatina. Vrch leží na rozhraní Žilinského a Trenčianskeho kraja a na jeho vrchole sa stretávajú hranice okresov Čadca, Bytča a Považská Bystrica. Vrch zasahuje na katastrálne územia obcí Makov, Štiavnik a Papradno
71
Veľký Kriváň (1 708,7 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Malá Fatra. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Krivánskej časti Malej Fatry, ktorá po ňom nesie svoje meno.
Tento lúčnatý vrch s vrcholom nad hornou hranicou rozšírenia kosodreviny je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Pekelník (1 609 m n. m.) a Chleb (1 645,6 m n. m.), od ktorých ho oddeľujú sedlá Bublen (1 610 m n. m.) a Snilovské sedlo (1 524 m n. m.). Južné, východné a západné svahy Veľkého Kriváňa sú lavinózne.
72
Veľký Krížny kopec
1325 m.n.m.
Podtatranská kotlina
49.1377372N, 20.1768042E
* inde sa uvádza najvyšší bod Hrubý grúň s výškou 873 m.n.m.
73
Veľký Manín je najvyšší vrch Súľovských vrchov s výškou 891 m n. m. Leží približne 4 km východne od Považskej Bystrice, na území CHKO Strážovské vrchy. Nachádza sa na západnom okraji centrálnej časti Súľovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Manínska vrchovina a jej časti Maníny. Leží asi 4 km východne od Považskej Bystrice, nad jej mestskou časťou Podmanín a Považská Teplá.
74
Veľký Polom je najvyšší vrch slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd. Leží na slovensko-českej hranici, približne 10 km severozápadne od Čadce. Nachádza sa na severovýchode slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd, v geomorfologickom podcelku Zadné hory. Vrch leží na slovensko-českej hranici, na rozhraní Žilinského a Moravsko-sliezskeho kraja a okresov Čadca a Frýdek-Místek. Juhovýchodná časť patrí do katastrálneho územia Rakovej, severozápadná patrí obci Horní Lomná.
75
Veľký Radzim
991 m.n.m.
Revúcka vrchovina
48.7773358N, 20.3392842E
Veľký Radzim je najvyšší vrch v Revúckej vrchovine na Slovensku. Vrch leží v najsevernejšej časti vrchoviny, v geomorfologickom podcelku Dobšinské predhorie. Nachádza sa vo východnej časti výrazného masívu, ktorý vystupuje južne nad údolím Slanej, v severnej časti rožňavského okresu. Severná časť masívu patrí do katastra obce Vyšná Slaná, južné svahy zasahujú na územie obce Brdárka
76
Veľký Tribeč s výškou 829,6 m n. m. je najvyšší vrch v pohorí Tribeč na Slovensku. Nachádza sa v strednej časti pohoria i geomorfologického podcelku Veľký Tribeč, v jeho časti Vysoký Tribeč. Vrch je súčasťou horského hrebeňa, ktorý sa tiahne v juhozápadno-severovýchodnom smere a v tejto časti dosahuje výškové maximum. Na mnohých častiach vystupujú kremencové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Na vrchole je menšia horská lúka, obkolesená listnatým lesom, ktorý umožňuje len obmedzený výhľad. Vrcholom prechádza Ponitrianska magistrála a červená, zelená a modrá TZ.
77
Vihorlat s výškou 1075,5 m n. m. je najvyšší vrch sopečného pohoria Vihorlatské vrchy, jeho výrazná dominanta. Rozprestiera sa v centrálnej časti pohoria v podcelku Vihorlat. Podľa vrchu dostalo názov aj samotné pohorie. Na vrchol nevedú oficiálne značky, prístup je možný po neoznačenej trase pretože leží vo vojenskom obvode Valaškovce, vstup je obmedzený v čase vojenských cvičení. Vrcholový hrebeň má dva vrcholy – západný je o trochu vyšší než východný (od seba vzdialené asi 400 m). Pri vhodnom počasí sú z vrcholu viditeľné vzdialené hory – napríklad Tatry a hory v Rumunsku či Poľsku.
78
Vlčí hrb
464 m.n.m.
Žiarska kotlina
48.6649439N, 18.8058331E
79
Vráta
1051 m.n.m.
Podbeskydská vrchovina
49.4117781N, 19.3903889E
Vráta sú najvyšším vrchom geomorfologického celku Podbeskydská vrchovina na Orave. Nachádzajú sa približne 6 km západne od Námestova. Nachádzajú sa v centrálnej časti Podbeskydskej vrchoviny, geomorfologického celku Stredných Beskýd. Vrch leží v Žilinskom kraji a okrese Námestovo. Vrchol a celá severovýchodná časť masívu patrí do katastrálneho územia Lokce, juhozápadná časť Vrát patrí obci Breza.
80
Vtáčnik (1 345,8 m n. m. je výrazný bralnatý vrchol na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik, na hranici Trenčianskeho a Banskobystrického kraja i okresov Prievidza a Žarnovica. Dominantu okolia pokrýva ihličnato-listnatý les, samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje výhľad na Štiavnické, Kremnické a Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a Žiarsku i Hornonitriansku kotlinu.
81
Vysoké Skalky je najvyšší vrch Pienin, meria 1050 m.n.m a leží na SK PL hranici. Nachádza sa v hlavnom hrebeni vo východnej časti pohoria, v podcelku Malé Pieniny nad obcou Stráňany. Je z neho pekný výhľad na široké okolie.
82
Vysoký Grúň (poľsky Wysoki Groń) je s výškou 904,9 m n. m. najvyšší vrchol pohoria Laborecká vrchovina v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severovýchodnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Prechádza nim červená a modrá TZ. Jeho vrchol je zalesnený.
83
Za horou
717 m.n.m.
Šarišská vrchovina
48.9902219N, 20.9579439E
84
Záhumnie
439 m.n.m.
Košická kotlina
48.8438053N, 21.3708544E
* inde u PAT a Mat turistika sa uvadza vrch Diaľňa s výškou 384m ale zahumnie patri do geomorf. Mapy len nie je napr. na mapy.cz
85
Zámčisko je najvyšším vrchom rovnomenného podcelku i celej Chvojnickej pahorkatiny. Má výšku 434 m n. m. Je to praveké opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej. Nachádza sa nad obcami Unín, Radimov, Radošovce a Smrdáky. Prechádza ním zelená TZ.
86
Záruby 768 m n. m. je najvyšši vrch Malých Karpát. Nachádza sa neďaleko obce Smolenice. Nachádza sa v strednej časti pohoria, na severnom okraji geomorfologického podcelku Pezinské Karpaty, v jej časti Biele hory. Vrch leží v strednej časti rozsiahleho horského chrbta, ktorý sa tiahne od vodnej nádrže Buková až po Smolenický zámok. Na mnohých častiach vystupujú vápencové bralá, charakteristické pre túto časť pohoria. Poskytujú zaujímavé pohľady na okolie. Na vrchole stojí kríž. Záruby sú súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie a Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vďaka značnej nadmorskej výške a polohe pohoria ponúka vrcholová časť zaujímavé výhľady. Vrcholom vedie červená TZ a končí zelená TZ /zo sedla Záruby/
87
Zlatý stôl
1322 m.n.m.
Volovské vrchy
48.7664453N, 20.6557747E
Zlatý stôl je najvyšší vrch Volovských vrchov, pohoria na Východnom Slovensku. Vypína sa v gelnickom okrese, medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole pri svojich potulkách krajom kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu – Kráľov stôl.