Akcie

Po roku opäť na Triglave

4.8.2008  Prvý augustový víkend sme už po tretíkrát absolvovali dvojdňový výjazd do Julských Álp s cieľom vystúpiť na najvyššiu horu Slovinska - Triglav (2864 m). Výstupovú trasu sme tentokrát trošku inovovali. Po sobotňajšej namáhavej  "približovačke" z poľany Rudno Polje (1345 m) na najvyššie položenú chatu Julských Álp - Triglavski dom (2515 m) sme v nedeľu skoro ráno vystúpili exponovanou cestou vo východnej stene Triglavu na jeho vrchol. Prečítajte si krátky článok z akcie:

Bolo 14 hodin 14 minút, keď sme sa z poľany Rudno Polje vydali na pochod. V pláne sme mali približne 5-hodinový výstup na Triglavský dom s celkovým stupaním viac ako 1300 výškových metrov. Plní optimizmu (väčšina netušiac do čoho to vlastne ideme) sme hneď na úvod poriadne „šliapli na plyn“. A za hodinku sme už postupne prichádzali do doliny Jezerce, kde nás očakávalo veľké stádo oviec. Prehodili sme s nimi zopár slov, ponúkli ich nejakou dobrotou z batôžka a pokračovali sme ďalej - strmým výstupom do sedla Studorsky preval. Ďalší úsek cesty viedol takmer po rovinke - traverzom v strmom svahu vrchu Tosc. Tu sme po prvýkrát uvideli “jeho veličenstvo“ - kráľa Julských Álp a celého Slovinska - TRIGLAV. A na jeho východnom úpätí Triglavski dom, ktorý sa zdal byť až neuveriteľne vysoko a ďaleko. Ešte že sme cestou stretli príjemné miestečko na oddych - chatu Vodnikov dom. Tu sme trocha zregenerovali sily, občerstvili sa, doplnili tekutiny - a aj sme si zahrali a zaspievali s veselými domorodcami.

Od chaty sme pokračovali ďalej, krátkym skalným úsekom sme vystúpili do sedla Konjsky preval, z ktorého to bolo do cieľa sobotňajšej etapy “už len“ 500 výškových metrov. Neostávalo nám teda nič iné, len zaťať zuby a makať a makať. Napokon sa to podarilo a ešte ze vidna sme všetci 25-ti dorazili na Triglavski dom.

Vzhľadom na to, že celá skupinka účastníkov zájazdu sa ukázala ako fyzicky i technicky zdatná, zvolili sme náročnejšiu trasu výstupu na vrchol. V nedeľu ráno sme sa teda pustili do zdolávania strmej východnej steny - chodníkom, ktorý viedol priamo od Triglavského domu cez malý Triglav až na samotný hlavný vrchol, ktorý sme dosiahli krátko po ôsmej hodine. Na prekvapenie bolo na vrchole oveľa menej ľudí, ako tomu býva bežne v tomto letnom období. A keďže aj počasie bolo “eňo-ňuňo“, celkom sme si tú najvyššiu slovinskú horu vychutnali. Pekné výhľady boli hlavne na pohoria Karawanken, Hohe Tauern, Dolomity, ale aj na susedné Kamniške Alpy.

I keď zostupu sa viacerí dosť obávali, prebehol relatívne hladko. Cez Malý Triglav sme sa vrátili k rázcestníku, kde sme odbočili na juh k chate Dom Planika. Od chaty potom strmo dole do sedla Konjsky preval, kde sme sa napojili na sobotňajšiu výstupovú trasu. Potom nasledovalo už len nekonečne dlhé klesanie (čiastočne okorenené traverzom či krátkym stúpaním) až na poľanu Rudno Polje, kde nás už netrpezlivo čakal náš tyrkisový ISUZU Turquise ...