Akcie

Predĺžený víkend v Krkonošiach

18.11.2008  Kalendár opäť sľuboval štátny sviatok, ktorý na radosť všetkých pracujúcich a vzdelávania chtivých pripadol na pondelok. Tak sme vyrazili stráviť predĺžený víkend a osláviť "Deň boja za slobodu a demokraciu" bližšie k epicentru udalostí z roku 1989. Ale keďže v okolí Prahy žiadne veľké kopčúriky nie sú, za cieľ sme si zvolili (logicky) najvyššie pohorie u našich západných susedov "Krkonoše". Prečítajte si ako tam bolo a pozrite, čo všetko sme videli počas týchto troch príjemných dní.

Malý autobus praskal vo švíkoch, poniektorí sa doňho ani nezmestili a do Špindlerovho mlýna prišli autom. Vo švíkoch praskali aj české cesty, slobodu oslavovali aj tam a Češi sú vychýrení cestovatelia. Po siedmich hodinách, dvoch filmoch a dvoch zastávkach sme sa ubytovali v príjemnom penzióne Bystřenka v „Špindli“. Tam nás čakali aj dve basy piva, pri ktorých sa nám lepšie čakalo na po polnočné prekvapenie. To prišlo v podobe posádky zafirky. Miňo a jeho takmer manželka, Tomáš a jeho takmer dospelá dcéra Monika a Jano. Výlety sme naplánovali tak, aby sme prešli podstatnú časť hlavného hrebeňa Krkonôš a aby sme neobišli žiadne dôležité kamene, boudy a pramene. A to sa nám aj podarilo.

{mosimage}V sobotu za takmer letného počasia (až na rannú vtieravú hmlu) sme dobyli hrebeň sprava, dolinou Bieleho Labe sme prišli po 750 výškových metroch k Lúční boudě. Nájsť do nej vchod a reštauráciu v nej bola takmer práca pre GPS. Obrovský kolos postavený na začiatku 20. storočia Nemcami našťastie skrýval príjemný personál, výbornú zelňačku, pivečko a tak sa nám ťažko odchádzalo. Na Jantárovej ceste sme bez pasu prekročili česko-poľské hranice a po hrebeni okolo Poledných kamenů sme sa kochali pohľadmi na poľskú časť pohoria. Teda pokiaľ nám to prevaľujúca sa hmla dovolila. Tá nám pohľady dávkovala, preto sme museli byť stále v strehu. Našťastie bol s nami 12-ročný David, ktorý vedel takmer všetko a videl všetko okolo seba a jeho zásluhou sme videli Malé aj Veľké pleso. Hrebeň nás doviedol k Špindlerovej štvorhviezdičkovej boude, ktorá sa nielen že nehodí (ako mnoho ostatných) do koloritu krajiny, navyše nemali polovicu jedálneho lístka a ani náladu sa tváriť radostne, že majú zákazníkov. Posledných 6 km striedavo po asfalte a po lese ubehli rýchlo a v dobrom čase ešte za svetla sme zavŕšili 20 km túru. V Špindli nie je problém sa najesť aj mimo sezóny, čo sme aj viacerí urobili. Gastronomické zážitky sme si porozprávali pred brífingom, ktorý sa niesol v znamení popisu túry na ďalší deň a hlavne v prezentácii veľkej marmoťáckej akcie z minulého roka. Kto ešte nevidel film Lenin a jeho Pik, mal možnosť ho vidieť a Miňo s Tomášom pútavo priblížili celú akciu. Najviac otázok sa točilo okolo zvládnutia veľkej nadmorskej výšky a výbavy do veľkých hôr.

{mosimage}Nedeľná túra viedla na západ, teda hrebeň sme dobýjali zľava dolinou Labe. Spoločníkom nám bol neustály jemný jesenný dážď. Na hrebeni nás už čakala ďalšia opacha, pardón bouda. Osem poschodová Labská bouda je síce už zvonka opravená, ale pôsobí dosť hrozne. Ešteže bola otvorená a ten kúsok tepla z krbu, teplý grog z nej spravil celkom znesiteľnú obludu. Navyše prestalo pršať. No môže byť nedeľa krajšia? Od Labskej boudy sme sa rozdelili, jedna skupina išla okolo prameňa Labe ďalej po hrebeni okolo mužských a Ženských kamenů a druhá časť paralelne s nimi o 100 výškových metrov nižšie. Prameň Labe je pekné miesto, ukazuje jeho celý tok aj s prítokmi, navyše ho stráži nymfa Labe. Hoci hrebeňová skupina našlapala asi o 5 kilometrov viac, prišla domov skôr. To preto, lebo nestretli cestou úžasné Bradlerove boudy s ešte úžasnejším snežným mužom, ktorý nás obsluhoval. Situáciu, keď do reštaurácie vtrhne 11 žien a iba jeden muž, zvládol na jednotku. A mal aj palacinky s čučoriedkami, mňam. Naspäť sme prišli síce už za tmy, ale s výbornou náladou. Večer bol opäť tematický, prezentácia tohtoročnej marmoťáckej akcie – Damavand 2008. Po prezentácii sa opäť rozprúdila debata o vysokých horách, islamských krajinách, cestovaní.

{mosimage}Na pondelok sme prichystali čerešničku na torte. Po letnom a jesennom výstupe prišiel pravý zimný. Výstup na najvyššiu horu Česka, na Sněžku (1602 m), bol krásne ufúkany, mrazivý, zasnežený. Presne taký, aký má v zime byť. Autobusom sme sa doviezli do Horní Malé Úpy, spravili rýchly výsadok a s popraškom snehu pod nohami sme doslova vybehli na pravú horskú chatičku Jelenka. Odtiaľ znovu takmer poklusom po schodoch medzi kosodrevinou až na vrchol. Rýchlosť vetra bola slušná, slniečko sa snažilo predrať cez hmlu a ak sa mu to na chvíľu podarilo, na snehových kryštálikoch vytváralo úžasné farby. Na vrchole sme sa dlho nezdržali, čakala nás cesta do Bratislavy. V rekordnom čase po rovnakej trase sme zišli naspäť k autobusu, dokonca sme stihli aj obed na Jelenke. Cesta domov bola rýchlejšia, šofér Štefan sa tváril absolútne oddýchnuto, hoci na Sněžke bol s nami. Stihli sme dokonca tri filmy, iba jednu prestávku.

Jesenné Krkonoše boli určite dobrou voľbou, v príjemnej spoločnosti, vo výbornom horskom vzduchu každý z nás načerpal novú energiu na zdolávanie bežných problémov.

Články
Predĺžený víkend v Krkonošiach

Predĺžený víkend v Krkonošiach

18.11.2008  Kalendár opäť sľuboval štátny sviatok, ktorý na radosť všetkých pracujúcich a vzdelávania chtivých pripadol na pondelok. Tak sme vyrazili stráviť predĺžený víkend a osláviť "Deň boja za slobodu a demokraciu" bližšie k epicentru udalostí z roku 1989. Ale keďže v okolí Prahy žiadne veľké kopčúriky nie sú, za cieľ sme si zvolili (logicky) najvyššie pohorie u našich západných susedov "Krkonoše". Prečítajte si ako tam bolo a pozrite, čo všetko sme videli počas týchto troch príjemných dní.

Malý autobus praskal vo švíkoch, poniektorí sa doňho ani nezmestili a do Špindlerovho mlýna prišli autom. Vo švíkoch praskali aj české cesty, slobodu oslavovali aj tam a Češi sú vychýrení cestovatelia. Po siedmich hodinách, dvoch filmoch a dvoch zastávkach sme sa ubytovali v príjemnom penzióne Bystřenka v „Špindli“. Tam nás čakali aj dve basy piva, pri ktorých sa nám lepšie čakalo na po polnočné prekvapenie. To prišlo v podobe posádky zafirky. Miňo a jeho takmer manželka, Tomáš a jeho takmer dospelá dcéra Monika a Jano. Výlety sme naplánovali tak, aby sme prešli podstatnú časť hlavného hrebeňa Krkonôš a aby sme neobišli žiadne dôležité kamene, boudy a pramene. A to sa nám aj podarilo.

{mosimage}V sobotu za takmer letného počasia (až na rannú vtieravú hmlu) sme dobyli hrebeň sprava, dolinou Bieleho Labe sme prišli po 750 výškových metroch k Lúční boudě. Nájsť do nej vchod a reštauráciu v nej bola takmer práca pre GPS. Obrovský kolos postavený na začiatku 20. storočia Nemcami našťastie skrýval príjemný personál, výbornú zelňačku, pivečko a tak sa nám ťažko odchádzalo. Na Jantárovej ceste sme bez pasu prekročili česko-poľské hranice a po hrebeni okolo Poledných kamenů sme sa kochali pohľadmi na poľskú časť pohoria. Teda pokiaľ nám to prevaľujúca sa hmla dovolila. Tá nám pohľady dávkovala, preto sme museli byť stále v strehu. Našťastie bol s nami 12-ročný David, ktorý vedel takmer všetko a videl všetko okolo seba a jeho zásluhou sme videli Malé aj Veľké pleso. Hrebeň nás doviedol k Špindlerovej štvorhviezdičkovej boude, ktorá sa nielen že nehodí (ako mnoho ostatných) do koloritu krajiny, navyše nemali polovicu jedálneho lístka a ani náladu sa tváriť radostne, že majú zákazníkov. Posledných 6 km striedavo po asfalte a po lese ubehli rýchlo a v dobrom čase ešte za svetla sme zavŕšili 20 km túru. V Špindli nie je problém sa najesť aj mimo sezóny, čo sme aj viacerí urobili. Gastronomické zážitky sme si porozprávali pred brífingom, ktorý sa niesol v znamení popisu túry na ďalší deň a hlavne v prezentácii veľkej marmoťáckej akcie z minulého roka. Kto ešte nevidel film Lenin a jeho Pik, mal možnosť ho vidieť a Miňo s Tomášom pútavo priblížili celú akciu. Najviac otázok sa točilo okolo zvládnutia veľkej nadmorskej výšky a výbavy do veľkých hôr.

{mosimage}Nedeľná túra viedla na západ, teda hrebeň sme dobýjali zľava dolinou Labe. Spoločníkom nám bol neustály jemný jesenný dážď. Na hrebeni nás už čakala ďalšia opacha, pardón bouda. Osem poschodová Labská bouda je síce už zvonka opravená, ale pôsobí dosť hrozne. Ešteže bola otvorená a ten kúsok tepla z krbu, teplý grog z nej spravil celkom znesiteľnú obludu. Navyše prestalo pršať. No môže byť nedeľa krajšia? Od Labskej boudy sme sa rozdelili, jedna skupina išla okolo prameňa Labe ďalej po hrebeni okolo mužských a Ženských kamenů a druhá časť paralelne s nimi o 100 výškových metrov nižšie. Prameň Labe je pekné miesto, ukazuje jeho celý tok aj s prítokmi, navyše ho stráži nymfa Labe. Hoci hrebeňová skupina našlapala asi o 5 kilometrov viac, prišla domov skôr. To preto, lebo nestretli cestou úžasné Bradlerove boudy s ešte úžasnejším snežným mužom, ktorý nás obsluhoval. Situáciu, keď do reštaurácie vtrhne 11 žien a iba jeden muž, zvládol na jednotku. A mal aj palacinky s čučoriedkami, mňam. Naspäť sme prišli síce už za tmy, ale s výbornou náladou. Večer bol opäť tematický, prezentácia tohtoročnej marmoťáckej akcie – Damavand 2008. Po prezentácii sa opäť rozprúdila debata o vysokých horách, islamských krajinách, cestovaní.

{mosimage}Na pondelok sme prichystali čerešničku na torte. Po letnom a jesennom výstupe prišiel pravý zimný. Výstup na najvyššiu horu Česka, na Sněžku (1602 m), bol krásne ufúkany, mrazivý, zasnežený. Presne taký, aký má v zime byť. Autobusom sme sa doviezli do Horní Malé Úpy, spravili rýchly výsadok a s popraškom snehu pod nohami sme doslova vybehli na pravú horskú chatičku Jelenka. Odtiaľ znovu takmer poklusom po schodoch medzi kosodrevinou až na vrchol. Rýchlosť vetra bola slušná, slniečko sa snažilo predrať cez hmlu a ak sa mu to na chvíľu podarilo, na snehových kryštálikoch vytváralo úžasné farby. Na vrchole sme sa dlho nezdržali, čakala nás cesta do Bratislavy. V rekordnom čase po rovnakej trase sme zišli naspäť k autobusu, dokonca sme stihli aj obed na Jelenke. Cesta domov bola rýchlejšia, šofér Štefan sa tváril absolútne oddýchnuto, hoci na Sněžke bol s nami. Stihli sme dokonca tri filmy, iba jednu prestávku.

Jesenné Krkonoše boli určite dobrou voľbou, v príjemnej spoločnosti, vo výbornom horskom vzduchu každý z nás načerpal novú energiu na zdolávanie bežných problémov.

Dátum
14.11.2008 - 17.11.2008
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Krkonoše
Krajina
Body záujmu
Bystřenka
Penzión sa nachádza v samotnom centre horského strediska Špindlerův Mlýn, bližšie info tu:http://pension-bystrenka.spindleruv-mlyn.com/cz/ubytovani/horske-chaty/
15.11.2008
Bendžo, Miňo, Ivka, Tomáš, Mončika
16.11.2008
Bendžo, Miňo, Ivka, Tomáš, Mončika
17.11.2008
Bendžo, Ivka
Pec pod Sněžkou
Pec pod Sněžkou je malé mesto v Čechách v okrese Trutnov v Královohradeckom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 655 obyvateľov, leží vo výške 769 m n. m. a je jedným z turistických východísk výstupu na Snežku. Je významným horským strediskom zimnej a letnej rekreácie a významným centrom cestovného ruchu.
15.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Růžohorky
Růžohorky je v tomto ponímaní rázcestník ciest žltej a zelenej TZ, kde zelená vedie z Pece pod Snežkou až k Růžohorkám, kde sa napája na žltú, vedúcu až na Snežku. Růžohorky je taktiež miesto vo výške cca 1280 m n. m., kde sa nachádzajú chaty (boudy) s rovnomenným názvom a obďaleč tzv. Děčínska bouda.
15.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Růžová hora - lan.
Růžová hora - lan. je rázcesník na žltej značke pri stanici lanovky Růžová hora /vedúcej na Snežku/ vo výške 1330 m n. m.
15.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Sněžka (poľ. Śnieżka)
Sněžka (poľ. Śnieżka, nem. Schneekoppe) je najvyšší vrch v Krkonošiach, Sudetách, Sliezsku aj v celej Českej republike. Má výšku 1 603,3 m n. m. Je dostupný po turistických značkách. Vrcholom prechádza hranica s Poľskom
15.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
17.11.2008
Bendžo, Ivka
Údolí Bílého Labe
Údolí Bílého Labe - horské údolie erozne ľadovcového pôvodu, ktoré se nachádza medzi Kozími hřbety a hraničným hrebeňom, dĺžka údolia je cca 6,5 km a je ohraničené Bílou loukou a rázcestím U Dívčí lávky. Údolím prechdza modrá turistická značka zo smeru Špindlerův Mlýn - Luční bouda.
15.11.2008
Bendžo, Ivka
Luční bouda
Luční bouda (nemecky Wiesenbaude) je horský hotel v Krkonošiach, na Bílé louce na ľavom brehu Bílého Labe, západne pod Úpským rašelinišťom, prameňom Bílého Labe a Úpy, v nadmorskej výške 1410 m n. m.
15.11.2008
Bendžo, Ivka, Tomáš, Mončika
Równia Pod Śnieżką
Równia Pod Śnieżką je turistický rázcestník vo výške 1416 m n. m. v Krkonošiach v poľskej časti. Nachádza sa na jantárovej ceste idúcej z Luční boudy cez CS-PL hranice až sem.
15.11.2008
Bendžo, Ivka
Polední kámen (pl. Slonecznik)
Polední kámen - poľsky Slonecznik je prírodná zaujímavosť, jedná sa o žulové kamenné zoskupenie, ležiace na na severnej strane Stříbrného hřbetu pri ceste Česko - poľského priateľstva v poľskej časti krkonôš. Na pravé poludnie sa slnko pri pohľade z poľskej strany nachádza priamo nad kameňom a preto sa mu pravdepodobne hovorí Polední resp. Poludňový.
15.11.2008
Bendžo, Ivka
Špindlerova bouda
Špindlerova bouda je horská chata v Krkonošiach pri hraniciach s Poľskom, 4 km severozápadne od Špindlerovho Mlýna. Leží pod kopcom Malý Šišák v nadmorskej výške 1198 m n. m. Miesto je ideálnym východiskom turistických trás.
15.11.2008
Bendžo, Ivka
Lužická bouda
Je rázcestník v Krkonošiach vo výške 1155 m n. m., kde sa nachádza komplex hotelov a chát, tzv. rezort Sv. Franišek. A ten sa nachádza v jednej z najvyššie položených častí Špindlerovho Mlýna.
15.11.2008
Bendžo, Ivka
Úpske rašelinisko
Úpske rašelinisko sa nachádza v Krkonošiach medzi Luční boudou, Studniční horou a hraničným hrebeňom vo výške 1400-1425 m n. m. Má rozlohu 72,8 ha a ide tak o najväčšie vrchoviskové rašelinisko v Krkonošiach. Vstup na dané územie povolený nie je, ale prechádza tadiaľ modrá TZ zo Snežky na Luční boudu. Pramení tu rieka Úpa a tiež Bíle Labe.
15.11.2008
Tomáš, Mončika
Dom Śląski
Dom Śląski je relatívne veľká chata ležiaca takmer na hranici Česko Poľskej, avšak spadá do Poľska. Je vo výške 1400 m n. m., neďaleko vrcholu Snežky. Je najvyššie položenou chatou v Poľských Sudetoch. Viac info tu http://www.domslaski.pl
15.11.2008
Tomáš, Mončika
Obří sedlo
Obří sedlo (1395 m. n. m.) je sedlo kúsek od vrcholu Sněžka v Krkonošiach, nachádza sa na hraničnom hrebeni Čiech a Poľska na križovatke červenej a modrej TZ. V blízkosti je veľká turistická chata Dom Śląski.
15.11.2008
Tomáš, Mončika
Labský důl
Labský důl (německy Elbgrund) je ľadovcová dolina na hornom toku rieky Labe u jej prameňa v Krkonošiach. Územie Labského dolu vedie od Labské boudy do Špindlerovho Mlyna. Je spojnicou Špindlerovho Mlyna a prameňa Labe. Jedná sa o divoké údolie so strmými kolmými stenami a vodopádmi. Najznámejšia z nich je Pančavský a Labský vodopád.Prvú cestu Labským údolím vybudoval gróf Harrach koncom 19. storočia. Dĺžka dolu je približne 8 kilometrov a vedie ním modrá turistická značka.
16.11.2008
Bendžo, Miňo, Ivka, Tomáš, Mončika
Labská bouda
Labská bouda je súkromný hotel v Krkonošiach, v prvej zóne Krkonošského národného parku. Leží v nadmorskej výške 1340 m n. m. na Labské louce neďaľeko mesta Špindlerův Mlýn. Niekoľko sto metrov od nej sa nachádza prameň Labe.
16.11.2008
Bendžo, Miňo, Ivka, Tomáš, Mončika
Prameň Labe
Prameň Labe je označenie miesta na hrebeni Krkonôš, pre turistické účely symbolicky upraveného ako začiatok rieky Labe. Nachádza sa v nadmorskej výške cca 1 387 m n. m. na Labské louce, necelý kilometer juhozápadne od hory Violík, v katastri mesta Špindlerův Mlýn. Vlastní rozvodie probieha západne od tohto miesta zhruba 150 až 300 m a v tomto priestore sa tiež nachádza skutečný prameň Labe, ale z dôvodu ochrany prírody verejnosti neprístupné.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Česka budka
Je rázcestník vo výške 1417 m n. m. v Krkonošiach, na PL-CS hraničnom hrebeni, nad prameňom rieky Labe.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Sněžné jámy
Sněžné jámy (německy Schneegruben, poľ. Śnieżne Kotły) je poľská štátna prírodná rezervácia dvoch ľadovcových karov s hĺbkou 215 metrov s rozpukanými žulovými stenami. Na dne Veľkej Snežnej jamy sú dve ľadovcové jazierka s hĺbkou 1,5m. V Malej Snežnej jame je čadičová žila až do výšky 1425 metrov.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Pod Smělcem (pol. Czarna Przelecz)
Pod Smělcem je sedlo a tiež rázcestník na hraničnom CS-PL hrebeni v Krkonošiach vo výške 1360 m n. m. medzi vrcholom Velký Šišák a Mužské kameny.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Mužské kameny
Mužské kameny sa nachádzajú na hraničnom krkonošskom hrebeni, po ktorom vedie červená turistická značka. Vrchol je tvorený mohutnými 10 - 11 metrov vysokými a vyše 50 metrov dlhými skalnými blokmi.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Dívčí kameny
Dívčí kameny sú jednou z najtypickejších skalných hradieb, ktoré sú vytvorené z menšieho množstva blokovitých a vežovitých útvarov. Okolo tejto príodnej krásy vedie hraničný chodník zo Slezského sedla, ktorý patrí k najkrásnejším trasám v Krkonošiach. Sú vo výške cca 1414 m n. m.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Petrova bouda
Kedysi horská chata v Krkonošiach, kúsok od CS-PL hraničného hrebeňa, ležiaca vo výške 1288 m n. m. Aktuálne je z nej len zhorenisko resp. zrúcanina, z ktorej ostali len kamenné základy. Zhorela pri požiari 31.7.2011. Keď sme boli v 2008 roku, mali sme možnosť vidieť ju v plnej kráse.
16.11.2008
Miňo, Tomáš, Mončika
Martinova bouda
Martinova bouda (tiež Martinovka, německy Martinsbaude) je súkromý hotel v Krkonošiach. Nachádza sa v druhej zóne Krkonošského národného parku pod hlavným hraničným hrebeňom v centrálnej časti hôr na juhovýchodnom úbočí vrchu Vysoké kolo, v nadmorskej výške 1 250 až 1 255 m n. m.
16.11.2008
Bendžo, Ivka
Brádlerovy boudy
Brádlerovy boudy (německy Bradlerbauden) je skupina horských chát v Krkonošiach, ležiacich v nadmorskej výške 1156 m na lúke pod Martinovou boudou.
16.11.2008
Bendžo, Ivka
Horní Malá Úpa
Horní Malá Úpa (nemecky Ober Kleinaupa) je dedina, časť obce Malá Úpa v okrese Trutnov. V roku 2001 tu trvalo žilo 91 obyvateľov. Najsevernejšia časť Horní Malé Úpy tvoria Pomezní Boudy, kde sa nachádza hraničný prechod do susedného Poľska.
17.11.2008
Bendžo, Ivka
Jelenka
Horská turistická chata Jelenka leží v nadmorskej výške 1260 m.n.m na hlavnom krkonošskom hrebeni na križovatke turistických ciest medzi Pomezními boudami (Horní Malá Úpa) a Snežkou. Viac info tu: jelenka.eu
17.11.2008
Bendžo, Ivka
Trasy