Akcie

Prechod celého hrebeňa Západných Tatier

Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42,5 km (podľa našich údajov z GPS) od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Od Volovca kopíruje štátnu hranicu s Poľskom. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2178,0 m). Výškové rozdiely sú celkovo cca 9 150 m (Puškáš), My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie ccca 4250. My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie ccca 4250.

Už minimálne 5 rokov vo mne driemala myšlienka prejsť si čo i len celistvejší kus z hrebeňovky Tatier. Nemusí to byť veľká vzdialenosť a nemusí to byť v zime a nemusím ísť sólo (ako sa to podarilo Pavlovi „Pavúkovi“ Pochylému v r.1978). Rozhodnutie z viacerých dôvodov nakoniec padlo na hrebeň Západných Tatier. Tomuto prechodu predchádzala nemalá teoretická príprava, aby mohla byť nakoniec misia úspešne splnená. Čo sa praktickej (kondičnej) prípravy týkalo, bohužiaľ zas sme ju museli oklamať :-) a veriť hlavne v svoje schopnosti vytrvalostné a duševné.

1. Niečo na úvod z histórie:
Len pre info, že podobnými radosťami sa nekocháme sami, ale máme v histórii nemálo príkladov hrebeňovkárov, uvádzam stručný výber zaujímavých prechodov Tatier, ktoré som si požičal z Wikipédie:

1875 Prvý letný prechod hrebeňa Západných Tatier, ale z Osobitej, T. Chalubiński.
1902 Od Salatína až po Čubrinu, T. Eichenwald, F. Rabowski, J. B. Tajber a W. Tylka Suleja.
1955 Prvý letný prechod kompletného hrebeňa Belianske – Vysoké – Západné Tatry, Z. Hegerle, Z. Krysa, J. Piotrowski, R. W. Schramm a J. Staszel, 11 dní.
1956 Prvý úplný prechod v zime, A. Veverka plus 11 horolezcov z Moravy.
1970 Druhý zimný prechod kombinácie Západné – Vysoké Tatry, I. Dieška, P. a O. Pochylý.
1975 Prvé letné sólo Belianske – Vysoké – Západné Tatry, K. Źurek.
1978 Prvé zimné sólo Západné – Vysoké – Belianske Tatry, 75 km, P. Pochylý, 16 dní.
1997 Zimný sólo prechod hrebeňa Tatier, Vlado Plulík
1999 V lete sólo prechod hrebeňa Tatier spravil nonstop za 27 hodín, Vlado Plulík

2. O Západných Tatrách:
Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42,5 km (podľa našich údajov z GPS) od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Od Volovca kopíruje štátnu hranicu s Poľskom. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2178,0 m). Výškové rozdiely sú celkovo cca 9 150 m (Puškáš), My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie cca 4250m.

3. Naša misia

Deň prvý: Hutianske sedlo – Spálená

Trasa rozmenená na drobné: Hutianske sedlo (940 m) - Biela skala (1316 m) - sedlo pod Bielou skalou - Radové skaly - Sivý vrch (1804,6 m) - Pálenica (1573,0 m) - Redikalné (1651,2 m) - Pálenica (1752,6 m) - Brestová (1902,6 m) - Teľaciarky (1933m)- sedlo Parichvost (1855,5 m) - Salatín(2047,5 m) - Skriniarky - Spálená (2083,3 m)

Ako to väčšinou býva, nič nie je ideálne. Stihnúť autobus v Liptovskom Mikuláši s časovou rezervou 4minúty na prestup z vlaku sa stal nemysliteľným, keď sme sa dozvedeli o 30 minútovom meškaní rýchliku v Žiline. Náhradné riešenie poskytlo Ľubíkove auto, v ktorom sme sa šiesti, za porušovania bezpečnostných, rýchlostných a iných predpisov doviezli na autobusovú stanicu v Mikuláši v časovom predstihu jednej minúty do odchodu busu. Niečo ako 5. pokračovanie filmu Taxi, taxi. Dík za pomoc. Okolo deviatej sme vystúpili z autobusu a stretli sa na Hutianskom sedle s Martinom, ktorý prišiel z Oravskej strany. O cca 9 40 sme siedmi statoční začali s plne naloženými batohmi ukrajovať prvé kilometre z plánovanej trasy. Turistov bolo neúrekom, keďže bol predĺžený víkend a počasie vynikajúce. Prvý pot dal jasne znať, že s tou kondičkou a hmotnosťou batohov nie je niečo v poriadku. O cca 13 30 sme sa prepracovali na vrchol Sivého vrchu, kde sme sa chvíľu kochali výhľadmi. Po zostupe do sedla Pálenica sa od nás oddelil Bendžo a nasmeroval si to do Jaloveckej doliny. Dôvodom bola triezva úvaha o nerovnosti boja medzi jeho kondičkou, spôsobenou nevyspatosťou za posledných 300dní a množstvom metrov a prevýšení, ktoré nás čakali ešte ten horúci deň. Nabrali sme posledné možné zdroje vody a vyrazili smer Brestová. Tam nad našimi hlavami lietal ultramalý vetroň (asi ochranár a zapisoval si množstvo ľudí s veľkými báglami :-)). Aj som mu závidel tu ľahkosť...Po krátkom oddychu sme prešli sedlom Parichvost, vystúpali na Salatín, pokračovali na Skriniarky, kde sme prvý krát použili reťaze na rozlámanom skalnom hrebeni, až sme skončili na trávnatej ploche Spálenej.
FOTOGALÉRIA - 1. DEŇ

Deň druhý: Spálená - Pyšné sedlo


Trasa rozmenená na drobné: Spálená (2083,3 m) - Pachoľa (2166,6 m) - Baníkovské sedlo (2040,4 m) - Baníkov (2178,0 m) - Hrubá Kopa (2166,4 m) -Tri Kopy - Smutné sedlo (1962,5 m) - Nohavica (2051,7 m) - Plačlivô (2124,6 m) - neoznačené sedlo (1962,5 m)- Ostrý Roháč (2087,5 m) - Jamnícke sedlo (1910,4 m) - Volovec (2063,4 m) - sedlo pod Deravou (1832,5m)- Deravá (1955,4 m) – Niska Przelecz (1821,6 m) – sedlo pod Hrubým vrchom - Hrubý vrch (2136,9 m) - Jarzabcza Przelecz (1954 m) - Končistá (1993,5 m) - Račkovo sedlo (1965 m) - Klin (2172,7 m) -Gáborovo sedlo (1937,5 m) - Banistá (Liliove turnie) - Bystré sedlo (1946,4 m) - Blyšť (2154,7 m) - Pyšné sedlo (1791,6 m)

Táto etapa sa nakoniec ukázala ako „morbidná“. Pre svoj reliéf, pre svoje prevýšenie, pre množstvo ľudí, ktorých sme stretali v protismere, pre teplo, ktoré nás vyčerpávalo. Na začiatku sa mi podarilo zabudnúť dať nové baterky do GPS, takže asi kilometer máme hluché miesto. Na vrchol Pachole (ako niekto spomínal Pachoľaťa) sme našťastie nemuseli vystúpať, ale značka viedla traverzom od jeho úpätia do Baníkovského sedla. Tu sa s nami rozlúčil Martin. Koleno sa nechcelo poddať tomu, čo niesol na chrbte. Vyšli sme na najvyšší bod celej hrebeňovky, 2178 Baníkov. Tu sme počkali Ľubíka, ktorý makal od skorého rána z ústia Žiarskej doliny. A opäť sme boli šiesti. Už v diaľke bolo jasné, že deň voľna (nedeľa) a následný voľný pondelok zlákal do najkrajšej a najviac navštevovanej časti Západných tatier, Roháčov, množstvo ľudí. Bohužiaľ, väčšina šla v protismere (od Tatliakovej chaty, od Volovca) a na reťazových úsekoch na Troch Kopách a Ostrom Roháči nás nechtiac zdržiavala. Po zdolaní aj týchto výnimočných úsekov sme sa ocitli v Jamníckom sedle. Tu sme sa rozdelili, traja šli na Volovec a traja to traverzli k Jamnickým plesám nabrať vodu. Pod Deravou sme sa všetci stretli a pokračovali po červenej značke nekonečným výstupom na Hrubý vrch. Pokračovali sme smerom na Končistú (pozor nemýliť si s vysokotatranskou Končistou). V Račkovom sedle sme s Majkom počkali zvyšných štyroch, ktorí boli stále vpredu, avšak omylom si zašli až na samotný vrchol Hrubého vrchu. Ako keby toho nemali dosť :-). Už nás čakalo „len“ stúpanie na Klin, zostup z neho do Gáborovho sedla a traverzom do Bystrého sedla. Posledné stúpanie na Blyšť sme všetci zvládli a tak sme sa niečo pred 20 00 ocitli v Pyšnom sedle, príjemné rozbití.
FOTOGALÉRIA - 2. DEŇ

Deň tretí: Pyšné sedlo - Ľaliové sedlo (chata Murowaniec)

Trasa rozmenená na drobné: Pyšné sedlo (1791,6 m) - Veľká Kamenistá (2127,4 m) - Hlinské sedlo (1913,0 m) - Smrečiny (2068,2 m) - Smrečinské sedlo (1798,9 m) - Poľská Tomanová (1977,3 m) - Suchy Wierch Tomanowy (1860,3 m) - Tomanovské sedlo (1685,9 m) - Stoly (1947,2 m)- Temniak (2096,3 m) - Kresanica (2121,9 m) - Litworowa przelecz (2037,0 m) - Malolučniak (2104,8 m) - Kondratova Kopa (2004,6 m) - Kondracké sedlo(1863,3 m) - Suchá Kopa (1893,4 m) – Suche Czuby - Goričková (1912,2 m) - sedlo Vráta (1815,8 m) - Kasprov vrch (1986,7 m) - Suché sedlo (1949,1 m) - Beskyd (2012 m) - Ľaliové sedlo (1947 m) – Chata Murowaniec (1505m)

Tretí a to jest posledný hrebeňový deň bol váhajúci. Dlho sme zvažovali, či sa posunieme ďalej, po neznámom chodníku v daždi a hmle do Tomanovského sedla a odtiaľ hrebeňom Červených vrchov. Štyria premočení, Danca, Ľubík, Ivan a ModElko to nasmerovali Kamenistou dolinou až do Podbanského. Ostali sme dvaja a za utíchajúceho dažďa sme sa vybrali predsalen smer Veľká Kamenistá. Vo vetre, mrholení a hmle sa nám šlo výborne, avšak výhľady neboli takmer žiadne. Za pomoci GPS sme si museli niekedy potvrdiť správny smer. Hrebeň to bol krásny, rôznorodý a hlavne plný sviežej zelenej vegetácie. Za necelé štyri hodiny sme sa ocitli v spomínanom sedle, kde sme si dopriali malú pauzičku. Čakal nás prudký výstup cez Stoly, popod Temniak až na červenú značku Červených Vrchov. Po cca šiestich hodinách sme až tu stretli prvého človeka v ten deň. Pokračovali sme po značke až na Kasprov vrch. Tu musím spomenúť, že aj Červené vrchy majú prekrásny hrebeň, ktorý reliéfom chvíľu pripomína hôľnaté Nízke Tatry, potom sa zmení na skalnatý „roháčsky“, aby opäť prešiel do typu „tatranskej magistrály“. Na Kasprowom vrchu nás veľmi lákala žltá značka, ktorou by sme sa dostali za 50minút na Murowaniec. Ale kedže vieme, že hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla, museli sme ešte prejsť cez Suché sedlo, Beskyd až do vytúženého Ľaliového sedla. Tu bola misia kompletného prechodu Západných Tatier o 19 15, po troch dňoch, dokonaná. S Majkom sme si podali ruky a veľavravne sme sa na seba pozreli. Posledné pivo sa v tej zime piť nedalo, tak sme to nechali až nižšie, cestou na Murowaniec. Ďalšie udalosti vzhľadom na nedôležitosť napíšem len heslovite: šukanie ubytovania, šesťposteľová izba, posledné jedlo (žurek), sprcha, chrápanie (ľútosť nad dvoma poľskými pármi v izbe) , vstávanie, sušenie, raňajky, balenie, Kužnice, x km peši cez Zakopané, bus do Popradu, vlak do PX, vlak do BA. Doma. Nové plány :-)
FOTOGALÉRIA - 3. DEŇ

Mino

Čítať ďalej ...
Články
Po stopách dávnych hrebeňovkárov

Po stopách dávnych hrebeňovkárov

Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42,5 km (podľa našich údajov z GPS) od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Od Volovca kopíruje štátnu hranicu s Poľskom. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2178,0 m). Výškové rozdiely sú celkovo cca 9 150 m (Puškáš), My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie ccca 4250. My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie ccca 4250.

1. Niečo na úvod z histórie:
Len pre info, že podobnými radosťami sa nekocháme sami, ale máme v histórii nemálo príkladov hrebeňovkárov, uvádzam stručný výber zaujímavých prechodov Tatier, ktoré som si požičal z Wikipédie:

1875 Prvý letný prechod hrebeňa Západných Tatier, ale z Osobitej, T. Chalubiński.
1902 Od Salatína až po Čubrinu, T. Eichenwald, F. Rabowski, J. B. Tajber a W. Tylka Suleja.
1955 Prvý letný prechod kompletného hrebeňa Belianske – Vysoké – Západné Tatry, Z. Hegerle, Z. Krysa, J. Piotrowski, R. W. Schramm a J. Staszel, 11 dní.
1956 Prvý úplný prechod v zime, A. Veverka plus 11 horolezcov z Moravy.
1970 Druhý zimný prechod kombinácie Západné – Vysoké Tatry, I. Dieška, P. a O. Pochylý.
1975 Prvé letné sólo Belianske – Vysoké – Západné Tatry, K. Źurek.
1978 Prvé zimné sólo Západné – Vysoké – Belianske Tatry, 75 km, P. Pochylý, 16 dní.
1997 Zimný sólo prechod hrebeňa Tatier, Vlado Plulík
1999 V lete sólo prechod hrebeňa Tatier spravil nonstop za 27 hodín, Vlado Plulík

2. O Západných Tatrách:
Hlavný hrebeň Západných Tatier sa tiahne v dĺžke 42,5 km (podľa našich údajov z GPS) od Hutianskeho po Ľaliové sedlo. Od Volovca kopíruje štátnu hranicu s Poľskom. Jeho najvyšším bodom je Baníkov (2178,0 m). Výškové rozdiely sú celkovo cca 9 150 m (Puškáš), My sme namerali GPS prijímačom samotné stúpanie cca 5300m a klesanie cca 4250m.

3. Naša misia

Deň prvý: Hutianske sedlo – Spálená

Trasa rozmenená na drobné: Hutianske sedlo (940 m) - Biela skala (1316 m) - sedlo pod Bielou skalou - Radové skaly - Sivý vrch (1804,6 m) - Pálenica (1573,0 m) - Redikalné (1651,2 m) - Pálenica (1752,6 m) - Brestová (1902,6 m) - Teľaciarky (1933m)- sedlo Parichvost (1855,5 m) - Salatín(2047,5 m) - Skriniarky - Spálená (2083,3 m)

Ako to väčšinou býva, nič nie je ideálne. Stihnúť autobus v Liptovskom Mikuláši s časovou rezervou 4minúty na prestup z vlaku sa stal nemysliteľným, keď sme sa dozvedeli o 30 minútovom meškaní rýchliku v Žiline. Náhradné riešenie poskytlo Ľubíkove auto, v ktorom sme sa šiesti, za porušovania bezpečnostných, rýchlostných a iných predpisov doviezli na autobusovú stanicu v Mikuláši v časovom predstihu jednej minúty do odchodu busu. Niečo ako 5. pokračovanie filmu Taxi, taxi. Dík za pomoc. Okolo deviatej sme vystúpili z autobusu a stretli sa na Hutianskom sedle s Martinom, ktorý prišiel z Oravskej strany. O cca 9 40 sme siedmi statoční začali s plne naloženými batohmi ukrajovať prvé kilometre z plánovanej trasy. Turistov bolo neúrekom, keďže bol predĺžený víkend a počasie vynikajúce. Prvý pot dal jasne znať, že s tou kondičkou a hmotnosťou batohov nie je niečo v poriadku. O cca 13 30 sme sa prepracovali na vrchol Sivého vrchu, kde sme sa chvíľu kochali výhľadmi. Po zostupe do sedla Pálenica sa od nás oddelil Bendžo a nasmeroval si to do Jaloveckej doliny. Dôvodom bola triezva úvaha o nerovnosti boja medzi jeho kondičkou, spôsobenou nevyspatosťou za posledných 300dní a množstvom metrov a prevýšení, ktoré nás čakali ešte ten horúci deň. Nabrali sme posledné možné zdroje vody a vyrazili smer Brestová. Tam nad našimi hlavami lietal ultramalý vetroň (asi ochranár a zapisoval si množstvo ľudí s veľkými báglami :-)). Aj som mu závidel tu ľahkosť...Po krátkom oddychu sme prešli sedlom Parichvost, vystúpali na Salatín, pokračovali na Skriniarky, kde sme prvý krát použili reťaze na rozlámanom skalnom hrebeni, až sme skončili na trávnatej ploche Spálenej.
FOTOGALÉRIA - 1. DEŇ

Deň druhý: Spálená - Pyšné sedlo


Trasa rozmenená na drobné: Spálená (2083,3 m) - Pachoľa (2166,6 m) - Baníkovské sedlo (2040,4 m) - Baníkov (2178,0 m) - Hrubá Kopa (2166,4 m) -Tri Kopy - Smutné sedlo (1962,5 m) - Nohavica (2051,7 m) - Plačlivô (2124,6 m) - neoznačené sedlo (1962,5 m)- Ostrý Roháč (2087,5 m) - Jamnícke sedlo (1910,4 m) - Volovec (2063,4 m) - sedlo pod Deravou (1832,5m)- Deravá (1955,4 m) – Niska Przelecz (1821,6 m) – sedlo pod Hrubým vrchom - Hrubý vrch (2136,9 m) - Jarzabcza Przelecz (1954 m) - Končistá (1993,5 m) - Račkovo sedlo (1965 m) - Klin (2172,7 m) -Gáborovo sedlo (1937,5 m) - Banistá (Liliove turnie) - Bystré sedlo (1946,4 m) - Blyšť (2154,7 m) - Pyšné sedlo (1791,6 m)

Táto etapa sa nakoniec ukázala ako „morbidná“. Pre svoj reliéf, pre svoje prevýšenie, pre množstvo ľudí, ktorých sme stretali v protismere, pre teplo, ktoré nás vyčerpávalo. Na začiatku sa mi podarilo zabudnúť dať nové baterky do GPS, takže asi kilometer máme hluché miesto. Na vrchol Pachole (ako niekto spomínal Pachoľaťa) sme našťastie nemuseli vystúpať, ale značka viedla traverzom od jeho úpätia do Baníkovského sedla. Tu sa s nami rozlúčil Martin. Koleno sa nechcelo poddať tomu, čo niesol na chrbte. Vyšli sme na najvyšší bod celej hrebeňovky, 2178 Baníkov. Tu sme počkali Ľubíka, ktorý makal od skorého rána z ústia Žiarskej doliny. A opäť sme boli šiesti. Už v diaľke bolo jasné, že deň voľna (nedeľa) a následný voľný pondelok zlákal do najkrajšej a najviac navštevovanej časti Západných tatier, Roháčov, množstvo ľudí. Bohužiaľ, väčšina šla v protismere (od Tatliakovej chaty, od Volovca) a na reťazových úsekoch na Troch Kopách a Ostrom Roháči nás nechtiac zdržiavala. Po zdolaní aj týchto výnimočných úsekov sme sa ocitli v Jamníckom sedle. Tu sme sa rozdelili, traja šli na Volovec a traja to traverzli k Jamnickým plesám nabrať vodu. Pod Deravou sme sa všetci stretli a pokračovali po červenej značke nekonečným výstupom na Hrubý vrch. Pokračovali sme smerom na Končistú (pozor nemýliť si s vysokotatranskou Končistou). V Račkovom sedle sme s Majkom počkali zvyšných štyroch, ktorí boli stále vpredu, avšak omylom si zašli až na samotný vrchol Hrubého vrchu. Ako keby toho nemali dosť :-). Už nás čakalo „len“ stúpanie na Klin, zostup z neho do Gáborovho sedla a traverzom do Bystrého sedla. Posledné stúpanie na Blyšť sme všetci zvládli a tak sme sa niečo pred 20 00 ocitli v Pyšnom sedle, príjemné rozbití.
FOTOGALÉRIA - 2. DEŇ

Deň tretí: Pyšné sedlo - Ľaliové sedlo (chata Murowaniec)

Trasa rozmenená na drobné: Pyšné sedlo (1791,6 m) - Veľká Kamenistá (2127,4 m) - Hlinské sedlo (1913,0 m) - Smrečiny (2068,2 m) - Smrečinské sedlo (1798,9 m) - Poľská Tomanová (1977,3 m) - Suchy Wierch Tomanowy (1860,3 m) - Tomanovské sedlo (1685,9 m) - Stoly (1947,2 m)- Temniak (2096,3 m) - Kresanica (2121,9 m) - Litworowa przelecz (2037,0 m) - Malolučniak (2104,8 m) - Kondratova Kopa (2004,6 m) - Kondracké sedlo(1863,3 m) - Suchá Kopa (1893,4 m) – Suche Czuby - Goričková (1912,2 m) - sedlo Vráta (1815,8 m) - Kasprov vrch (1986,7 m) - Suché sedlo (1949,1 m) - Beskyd (2012 m) - Ľaliové sedlo (1947 m) – Chata Murowaniec (1505m)

Tretí a to jest posledný hrebeňový deň bol váhajúci. Dlho sme zvažovali, či sa posunieme ďalej, po neznámom chodníku v daždi a hmle do Tomanovského sedla a odtiaľ hrebeňom Červených vrchov. Štyria premočení, Danca, Ľubík, Ivan a ModElko to nasmerovali Kamenistou dolinou až do Podbanského. Ostali sme dvaja a za utíchajúceho dažďa sme sa vybrali predsalen smer Veľká Kamenistá. Vo vetre, mrholení a hmle sa nám šlo výborne, avšak výhľady neboli takmer žiadne. Za pomoci GPS sme si museli niekedy potvrdiť správny smer. Hrebeň to bol krásny, rôznorodý a hlavne plný sviežej zelenej vegetácie. Za necelé štyri hodiny sme sa ocitli v spomínanom sedle, kde sme si dopriali malú pauzičku. Čakal nás prudký výstup cez Stoly, popod Temniak až na červenú značku Červených Vrchov. Po cca šiestich hodinách sme až tu stretli prvého človeka v ten deň. Pokračovali sme po značke až na Kasprov vrch. Tu musím spomenúť, že aj Červené vrchy majú prekrásny hrebeň, ktorý reliéfom chvíľu pripomína hôľnaté Nízke Tatry, potom sa zmení na skalnatý „roháčsky“, aby opäť prešiel do typu „tatranskej magistrály“. Na Kasprowom vrchu nás veľmi lákala žltá značka, ktorou by sme sa dostali za 50minút na Murowaniec. Ale kedže vieme, že hranica oddeľujúca Západné Tatry od Vysokých Tatier prebieha dnom Kôprovej doliny, odtiaľ cez Zadnú Tichú do Ľaliového sedla, museli sme ešte prejsť cez Suché sedlo, Beskyd až do vytúženého Ľaliového sedla. Tu bola misia kompletného prechodu Západných Tatier o 19 15, po troch dňoch, dokonaná. S Majkom sme si podali ruky a veľavravne sme sa na seba pozreli. Posledné pivo sa v tej zime piť nedalo, tak sme to nechali až nižšie, cestou na Murowaniec. Ďalšie udalosti vzhľadom na nedôležitosť napíšem len heslovite: šukanie ubytovania, šesťposteľová izba, posledné jedlo (žurek), sprcha, chrápanie (ľútosť nad dvoma poľskými pármi v izbe) , vstávanie, sušenie, raňajky, balenie, Kužnice, x km peši cez Zakopané, bus do Popradu, vlak do PX, vlak do BA. Doma. Nové plány :-)
FOTOGALÉRIA - 3. DEŇ

Mino

Dátum
03.07.2010 - 06.07.2010
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Západne Tatry
Krajina
Projekt
Body záujmu
Horáreň pod Bielou skalou
Horáreň - Biela Skala leží v nadmorskej výške 919m v Hutianskom sedle, rázcestník, odkiaľ začína červená značka ako začiatok Západných Tatier (a tým aj celých Tatier) je vo výške 940m. Je na rozhraní Liptova a Oravy. Nachádza sa na hranici dvoch geomorfologických celkov Tatier konkr. podcelku Západných Tatier /ktorý sme my povýšili na celok/ s časťou Sivý vrch a Podtatranskou brázdou s podcelkom Zuberecká brázda.
03.07.2010
Bendžo, Miňo, Danca, Majo, Martin
Biela skala (výhľad)
Biela skala -výhľad (1316m) - najzápadnejší vrchol Západných tatier, zalesnený, vápencového pôvodu s množstvom prekrásnych skál. Na samotný vrchol (cca 1350 m n. m.) sa nechodí, len na vyhliadkový bod po krátkej odbočke z červenej TZ z Hút na Sivý vrch.
03.07.2010
Bendžo, Miňo, Danca, Majo, Martin
Sivy vrch
Sivý vrch sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Vedie naň červeno značkovaný turistický chodník z Hút, trvá to 2:50 hodiny a žlto značkovaný turistický chodník z Jalovca, trvá to 4:10 hodiny. V jeho západnom hrebeni sa nachádzajú Radové skaly s množstvom skalných útvarov. Sú zabezpečené fixnými reťazami. Z vrcholu je kruhový rozhľad
03.07.2010
Bendžo, Miňo, Danca, Majo, Martin
Pálenica (sedlo)
Sedlo Pálenica je hlboko poklesnuté sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Nachádza sa v poraste kosodreviny. Je záverom Bobroveckej doliny v blízkosti Bobroveckých plies. Týmto sedlom sa končí kosodrevinový hrebeň Holáňa.
03.07.2010
Bendžo, Miňo, Danca, Majo, Martin
Redikalné
Nevýrazný vrcholček západnej časti hlavného hrebeňa Západných Tatier. Leží medzi vrcholom Pálenica (1753m) a rovnomenným sedlom Pálenica (1570m).
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Pálenica
Vrchol na hlavnom hrebeni Západných Tatier, nad rovnomenným sedlom.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Brestová
Vrch sa nachádza v západnej časti rozsiahleho masívu Salatína (2 047,5 m n. m.), od ktorého je oddelená sedlom Parichvost (1 855,5 m n. m.). Západne od sedla sa nachádza kóta s nadmorskou výškou 1 934 m n. m., v niektorých zdrojoch uvádzaná ako samotná Brestová. Vrchol s týmto názvom sa však nachádza o niečo západnejšie. Poskytuje ďaleký kruhový výhľad.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Teľaciarky
Vrchol na hrebeni Západných Tatier. Pôvod je ľudový, keď sa v dávnych dobách pásol na tomto mieste dobytok.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Parichvost
Sedlo Parichvost tiež nazývané aj Salatínske sedlo je malé sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Brestovou a Salatínom. Tvorí záver časti Bobroveckej doliny zvanej Zadné kotliny a tiež väčšej Salatínskej doliny, v ktorej sa nachádza známe lyžiarske stredisko Spálená.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Salatín
Salatín (poľ. Salatyński Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, juhovýchodne od Zuberca.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Skriniarky
Skôr ako vrchol by som povedal, že je to ostrejší kamenný hrebienok, vybiehajúci z vrchola Spálená, niekde zaistený aj reťazami. Leží na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Salatínom a Spálenou.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Spálená
Spálená je pomerne nevýrazným vrcholom v hlavnom hrebeni Západných Tatier v tesnom susedstve Pachoľaťa a Baníkova. Vedie na neho červená turistická značka. Vrchol je skalnatý a pod ním sa v oblasti Skriniarok nachádza niekoľko úsekov zaistených reťazami.
03.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Pachoľa
Pachoľa je výrazný pyramídovitý hôľnato-skalnatý vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Od susedného Baníkova ho oddeľuje len Baníkovské sedlo. Je 6. najvyšším vrcholom Západných Tatier. Hrebeň sa na ňom stáča na sever.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Baníkovské sedlo
Baníkovské sedlo leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Oddeľuje od seba vrchy Baníkov a Pachoľa. Je skalnaté a má malú rozlohu, spadá z neho lavínový žľab priamo cez turistický chodník do doliny Parichvost a tiež žľab do Zadnej Spálenej doliny. Do oboch dolín sa schádza zo sedla serpentínami
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo, Martin
Baníkov
Baníkov (poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Jeho vrchol dosahuje výšku 2 178 m n. m. Nachádza sa nad Žiarskou, Roháčskou, Bobroveckou a Jaloveckou dolinou. Budujú ho granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Hrubá kopa
Hrubá kopa je pomerne výrazný vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Je viac-menej skalnatého charakteru. Je turisticky často navštevovaný. Výstup naň je technicky pomerne náročný. Výhľad z vrcholu je pekný na Roháčsku aj Žiarsku dolinu, Tri kopy a Baníkov.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Tri kopy
Tri Kopy je výrazný a ľahko identifikovateľný skalný útvar na hlavnom hrebeni Západných Tatier. Jeho masív je pomerne exponovaný a prechod ním je technicky aj fyzicky náročný. Skalný útvar sa skladá z troch samostatných vrcholov vzdialených asi 5 minút od seba. Najvyšší má výšku 2 154 m n. m., prostredný 2 152 m n. m. a ten najnižší 2 136 m n. m. Vedie cez neho hrebeňová červená turistická značka od Sivého vrchu po Pyšné sedlo.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Smutné sedlo
Smutné sedlo je pomerne výrazné sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Prechádza cez neho červená turistická značka od Pyšného sedla po horáreň Biela Skala a modrá turistická značka vedúca od ústia Žiarskej doliny po Ťatliakovu chatu v Roháčskej doline. Sedlo je významným turistický bodom. Leží vo výške 1965 m. n. m.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Nohavica
Nie je veľmi výrazný skôr plochý, zato však veľmi zaujímavý vrchol hlavného hrebeňa Západných tatier. Nachádza sa v samotnom srdci Roháčov medzi vrcholom Plačlivô a Smutným sedlom
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Plačlivé
Plačlivé alebo Plačlivô je jeden z menej známych vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni medzi vrcholmi Baníkov a Ostrý Roháč s výškou 2125 m n. m. Vrchol je tvorený ostrým bralnatým končiarom. Plačlivô sa v minulosti nazývalo aj Plačlivý Roháč. Plačlivé má na severe a po väčšine aj na juhu strmé skalné steny.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Ostrý Roháč
Ostrý Roháč je jeden z najznámejších vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni tvorenom vrcholmi Baníkov, Plačlivé a Volovec. Ostrý Roháč patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Jamnické sedlo
Jamnícke sedlo je pomerne šíroké a významné sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Ostrým Roháčom a Volovcom. Je hôľnatého charakteru. Pod Jamníckym sedlom je ďalšia lokalita častého výskytu endemita Svišťa tatranského vrchovského.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Volovec
Volovec je vrch na Slovensku na slovensko-poľskej štátnej hranici na hrebeni Západných tatier s výškou 2063 m n. m. Volovec je prístupný napríklad výstupom od Ťatliakovej chaty. Poskytuje krásne výhľady na slovenskú a poľskú stranu Západných Tatier.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Deravá
Deravá - trávnatý vrchol v hlavnom hrebeni Západných tatier medzi Volovcom a Hrubým vrchom nad Jamnickou a Chocholowskou dolinou.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Sedlo pod Deravou
Je sedlo medzi Deravou a Volovcom na hrebeni Západných tatier, na Poľsko slovenských hraniciach. Často sa mýli so sedlom pod Hrubým vrchom.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Nízke sedlo
Poľsky Niska Przełęcz, je sedlo pod Hrubým vrchom medzi Deravou a sedlom pod Hrubým vrchom, na štátnej hranici Poľsko Slovenskej.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Sedlo pod Hrubým vrchom
Je sedlo medzi Deravou a Hrubým vrchom, nachádza sa v hlavnom hrebeni Západných Tatier vo výške 1812 m n. m. a vedie z neho zelená TZ do jamnickej doliny. Leží na SK-PL hranici.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Hrubý vrch
Hrubý vrch, poľsky Jarząbczy Wierch) sa nachádza v hlavnom a hraničnom hrebeni Západných Tatier vo výške 2137 m n. m. Vedú naň značkované chodníky z ústia Úzkej doliny Jamnickou dolinou, Račkovou dolinou a hrebeňom Otrhancov. Schádzajú sa tu červená TZ (hrebeňová) a zelená TZ smerujúca na Jakubinú.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Jarząbcza Przełęcz
Sedlo nachádzajúce sa na hrebeni Západných tatier, je to hraničné sedlo s Poľskom. Medzi Hrubým vrchom a Končistou (Kończystym Wierchem)
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Končistá
Končistá je vrchol z Západných tatrách, na hlavnom hrebeni na hranici s Poľskom. Poľsky sa povie Kończysty Wierch
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Račkovo sedlo
Račkovo sedlo je široké hôľnaté sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier uzatvárajúce Račkovu dolinu. Nachádza sa na slovensko-poľskej štátnej hranici neďaleko širokého masívu Hrubého vrchu. Je vtesnané medzi Končistú a mohutný Klin. Pod strmým zrázom pod sedlom sú v ľadovcovom kotli Račkové plesá (1 717 m n. m.), ktoré sa pri dostatku vody zlejú do jedného.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Klin
Klin, poľsky Starobociański Wierch je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Gáborovým a Račkovým sedlom. Vedú naň značkované chodníky z Račkovej a Chocholowskej doliny.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Gáborovo sedlo
Je široké sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi masívmi Klina a Blyšťa. Nachádza sa na slovensko-poľskej štátnej hranici, poľsky Gaborowa Przełęcz
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Banisté
Je to úsek vrcholov, skupina "zúbkov" po poľsky Liliowe Turnie, medzi Bystrým a Gáborovým sedlom na hraniciach s Poľskom, v hlavnom hrebeni Západných tatier, orientačná výška je 1965 m n. m.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Bystré sedlo
Je výrazné lúčnaté horské sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier s výškou 1946,4 m n. m. Nachádza sa severne od vrchu Bystrá na slovensko-poľskej hranici, medzi Blyšťom (2 154,7 m n. m.) a Gáborovým sedlom (1 937,5 m n. m.). Na slovenskej strane zo sedla spadajú hôľnaté zrázy, na poľskej skalnaté. Po poľsky sa volá Banista Przełęcz.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Blyšť
Blyšť (poľsky Błyszcz) je skalnatý vrchol v hlavnom hrebeni Západných Tatier v tesnom susedstve najvyššieho vrchu Západných Tatier - Bystrej. Tiež sa nachádza na slovensko-poľskej štátnej hranici. Vypína sa nad troma dolinami: nad Kamenistou dolinou, Gáborovou dolinou a nad poľskou Pysznianskou dolinou. Cez Blyšť prechádza červená turistická hrebeňová značka od Sivého vrchu po Pyšné sedlo č. 0862. Tak isto vedie z neho neznačkovaný, ale turisticky využívaný chodník priamo na Bystrú, bez toho aby sa turista pri výstupe na ňu musel vracať do Bystrého sedla.
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Pyšné sedlo
Pyšné sedlo (poľsky Pyszniańska Przełęcz) je najvýchodnejším hrebeňovým sedlom Západných Tatier dostupným po červenej turistickej hrebeňovej značke. Je veľmi rozľahlé a vzhľadom na svoju relatívne nízku nadmorskú výšku je porastené nielen trávou, ale aj kosodrevinou. Na slovenskej strane ukončuje Kamenistú dolinu. Tá je asi 7 kilometrov dlhá a preslávená častým výskytom medveďa. Zo sedla tiež vedie aj neznačkovaný vyšliapaný chodník na vrch Veľká Kamenistá
04.07.2010
Miňo, Danca, Majo
Veľká Kamenistá
Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.) (poľ. Kamienista) je výrazným prevažne hôľnatým vrcholom, resp. vrchom s dvoma vrcholmi. Jeho susedmi sú Pyšné sedlo a Hlinské sedlo. Je koncom hrebeňa Hlina, ktorý po celej dĺžke ohraničuje na východe Kamenistú dolinu. Priamo cez vrchol prechádza štátna slovensko-poľská hranica. Vrch sa výrazne vyníma nad poľskou Pysznianskou dolinou, ktorá je vo svojom konci veľmi široká.
05.07.2010
Miňo, Majo
Hlinské sedlo
Cez sedlo nevedú žiadne turistické chodníky. Sedlo sa nachádza v oblasti pod prísnou ochranou. Medzi Veľkou Kamenistou a Smrečinami. Je na SK PL hranici. Po poľsky sa povie Hlińska Przełęcz
05.07.2010
Miňo, Majo
Smrečiny
Je to vrch s dvoma vrcholmi 2068 a 2066 m vysokými nachádzajúcich sa na sk pl hranici v Zapadných tatrách
05.07.2010
Miňo, Majo
Smrečinské sedlo
Sedlo na hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Smrečinami a Poľskou Tomanovou. Je na SK PL hranici. Poľsky Smreczyńska Przełęcz
05.07.2010
Miňo, Majo
Poľská Tomanová
Poľská Tomanová je hôľnatý vrchol v pohraničnom hrebeni Západných Tatier blízko Červených vrchov. Je turisticky neprístupný. Poľsky: Tomanowy Wierch Polski
05.07.2010
Miňo, Majo
Suchý vrch (Suchy Wierch Tomanowy)
Suchý vrch alebo po poľsky Suchy Wierch Tomanowy sa nachádza v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Poľskou Tomanovou a Tomanovým sedlom.
05.07.2010
Miňo, Majo
Tomanovské sedlo
Tomanovské sedlo 1 686 m n. m. je široké trávnaté sedlo nachádzajúce sa na slovensko-poľskej štátnej hranici, tvorí začiatok hrebeňa Červených vrchov. Má poľský názov Tomanowa przelecz. Je záverom slovenskej Tomanovskej doliny a poľskej Tomanowej doliny. Rozdeľuje od seba Suchý vrch a Stoly.
05.07.2010
Miňo, Majo
Stoly
Skôr ako vrchol je to súbor nádherných skál a vežičiek, ktoré sa nachádzajú na južnom hrebeni spadajúceho z Temniaka. Stoly (prip. Stoly Tomanowe) sa nachádzajú medzi Tomanovským sedlom a Malým sedlom.
05.07.2010
Miňo, Majo
Temniak
Leží v Červených vrchoch, časti Západných Tatier na SK PL hranici. Poľsky Ciemniak.
05.07.2010
Miňo, Majo
Kresanica
Hôľny vrchol leží v pohraničnom hrebeni Červených vrchov. Blízko vrcholu sa nachádza niekoľko turistom neprístupných jaskýň. Je záverom a dominantou malého hrebeňa Kozí chrbát (Kozi Grzbiet), ktorý sa tiahne smerom z juhu (z Poľska) na sever, kde končí práve Kresanicou. Tento vrchol sa vypína nad viacerými dolinami, napr. nad Rozpadlou dolinkou, Litworovou dolinou (PL) a Mulowou dolinou (PL)
05.07.2010
Miňo, Majo
Litvorové sedlo
Litworowa przelecz poľsky, je sedlo nachádzajúce sa v Červených vrchoch medzi Kresanicou a Malolúčniakom. Leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier.
05.07.2010
Miňo, Majo
Malolúčniak
Poľsky Małołączniak, vrchol v Červených vrchoch, v Západných tatrách na SK PL hraniciach.
05.07.2010
Miňo, Majo
Kondratova kopa
Kopa Kondracka poľsky je vrchol v Červených vrchoch, v Západných tatrách na SK PL hraničnom hrebeni. Je najnižší vrch v Červených vrchoch.
05.07.2010
Miňo, Majo
Kondracké sedlo
Przełęcz pod Kopą Kondracką po poľsky, je sedlo a prechádza cez sk pl štátnu hranicu, hlavného hrebeňa Západných tatier. Je jedným z najpopulárnejších sediel cez hory. Počas druhej svetovej vojny , tadeto prechádzali tatranskí kuriéri. Síce leží oveľa vyššie než Tomanovské sedlo, ale zas to kompenzuje oveľa bližšími vzdialenosťami do Tichej doliny, hlavnej cesty pre ďalšie výlety.
05.07.2010
Miňo, Majo
Suchá kopa
Poľsky: Suchy Wierch Kondracki, leží v hlavnom hrebeni Západných tatier na SK PL hranici.
05.07.2010
Miňo, Majo
Goričkova kopa
Poľsky Goryczkowa Czuba je výrazný a dosť ostrý, trávnato-skalnatý vrchol v skupine Červených vrchov s prekrásným výhľadom na Liptovské kopy a do Tichej doliny.
05.07.2010
Miňo, Majo
Východné Goričkovo sedlo
Poľsky: Goryczkowa Przełęcz nad Zakosy, je sedlo medzi Kasprovým vrchom a Prostredným Goričkovým vrchom, v hlavnom hrebeni Západných tatier na SK PL hranici.
05.07.2010
Miňo, Majo
Kasprov vrch
Je známy vrch v hlavnom hrebeni Západných tatier, ležiací v skupine Červených vrchov. Vedie naň z polskej strany niekoľko lanoviek a taktiež sa tam nachádza meteorologická stanica. Poľsky
05.07.2010
Miňo, Majo
Suché sedlo
Ploché a široké Suché sedlo leží pod Kasprovým vrchom na hranici medzi Slovenskom a Poľskom, v hlavnom hrebeni Západných tatier. Východiskom výletov do tohto sedla zo slovenskej strany je zväčša Podbanské. Túra z Podbanského vedie značkovaným chodníkom, z ktorého možno obdivovať množstvo prírodných krás, napríklad známy Tomanovský vodopád či červenkasto sfarbené Červené vrchy. Zo samotného sedla sa návštevníkovi otvorí úžasný výhľad na Vysoké Tatry, Tichú dolinu či Liptovské kopy.
05.07.2010
Miňo, Majo
Beskyd
Posledný východný vrchol Západných Tatier, sa nachádza medzi Suchým sedlom a Ľaliovým sedlom. Je na SK PL hranici.
05.07.2010
Miňo, Majo
Ľaliové sedlo
Ľaliové sedlo, je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Oddeľuje Západné a Vysoké Tatry. Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú, ľaľujku neskorú, prvosienku najmenšiu i upolín sedmohradský Je to najvýchodnejší bod Západných tatier.
05.07.2010
Miňo, Majo
Trasy
Skryť body záujmu
Zobraziť všetky trasy
Vycentrovať všetky body záujmu
Zobraziť mapu na celú obrazovku