Články
Akcie
Kaukaz 2004 - Elbrus Cheget
indivindi akcia, pekna lajtova lacna
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nullam porttitor est ut purus rutrum, ut placerat magna imperdiet. In non nulla scelerisque nisi convallis egestas et eu tortor.Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Aenean vehicula ultrices massa ut porttitor. Integer euismod justo sit amet neque lacinia molestie. Sed libero enim, tincidunt ut consequat id, tempor vehicula felis. Ut id malesuada diam. Nulla malesuada quam fermentum, varius tortor nec, porttitor ligula. Cras tristique eu lorem pulvinar sagittis. In hac habitasse platea dictumst. Vivamus vulputate lectus quis vulputate cursus. Aliquam ut suscipit lacus. Orci varius natoque penatibus et magnis dis parturient montes, nascetur ridiculus mus. Pellentesque a diam egestas, mattis ipsum id, condimentum turpis. Quisque dolor ligula, rutrum in risus quis, volutpat pellentesque tellus. Sed blandit urna quis turpis aliquam, quis posuere dolor aliquet. Vestibulum faucibus ut massa et euismod. Curabitur velit dolor, porta id justo ut, tincidunt luctus sapien. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas.
Nullam eu mauris et nibh lobortis porta nec sed erat. Donec velit leo, venenatis ac tristique vel, fringilla et justo. Cras ut orci nisl. Cras congue dignissim tortor. Cras egestas ullamcorper ante, sit amet congue lorem ullamcorper eget. Fusce quis arcu suscipit libero pulvinar dictum. Fusce nibh arcu, scelerisque non iaculis vitae, convallis vitae est. Proin sed volutpat ex, ac porttitor odio. Nam quis orci et leo porttitor feugiat vel ut magna. Aliquam imperdiet dictum euismod. Mauris vitae elementum mi, ut tempus elit.
Maecenas facilisis mauris at augue cursus, a laoreet ex venenatis. Duis ut ligula vel quam cursus iaculis. Suspendisse facilisis quam ut est finibus, eu aliquet nulla dictum. Vivamus euismod erat sed posuere vestibulum. Aenean tempor neque nec est finibus fermentum. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas. In sagittis elementum ligula. Suspendisse potenti. Phasellus sit amet nunc dolor.
Článok pre akciu Kaukaz 2004 - Elbrus Cheget
indivindi akcia, pekna lajtova lacna
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Aenean vehicula ultrices massa ut porttitor. Integer euismod justo sit amet neque lacinia molestie. Sed libero enim, tincidunt ut consequat id, tempor vehicula felis. Ut id malesuada diam. Nulla malesuada quam fermentum, varius tortor nec, porttitor ligula. Cras tristique eu lorem pulvinar sagittis. In hac habitasse platea dictumst. Vivamus vulputate lectus quis vulputate cursus. Aliquam ut suscipit lacus. Orci varius natoque penatibus et magnis dis parturient montes, nascetur ridiculus mus. Pellentesque a diam egestas, mattis ipsum id, condimentum turpis. Quisque dolor ligula, rutrum in risus quis, volutpat pellentesque tellus. Sed blandit urna quis turpis aliquam, quis posuere dolor aliquet. Vestibulum faucibus ut massa et euismod. Curabitur velit dolor, porta id justo ut, tincidunt luctus sapien. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas.
Nullam eu mauris et nibh lobortis porta nec sed erat. Donec velit leo, venenatis ac tristique vel, fringilla et justo. Cras ut orci nisl. Cras congue dignissim tortor. Cras egestas ullamcorper ante, sit amet congue lorem ullamcorper eget. Fusce quis arcu suscipit libero pulvinar dictum. Fusce nibh arcu, scelerisque non iaculis vitae, convallis vitae est. Proin sed volutpat ex, ac porttitor odio. Nam quis orci et leo porttitor feugiat vel ut magna. Aliquam imperdiet dictum euismod. Mauris vitae elementum mi, ut tempus elit.
Maecenas facilisis mauris at augue cursus, a laoreet ex venenatis. Duis ut ligula vel quam cursus iaculis. Suspendisse facilisis quam ut est finibus, eu aliquet nulla dictum. Vivamus euismod erat sed posuere vestibulum. Aenean tempor neque nec est finibus fermentum. Pellentesque habitant morbi tristique senectus et netus et malesuada fames ac turpis egestas. In sagittis elementum ligula. Suspendisse potenti. Phasellus sit amet nunc dolor.
Dátum
18.06.2004 - 30.06.2004
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Kaukaz
Krajina
Body záujmu
Miněralnyje Vody
Minerálne Vody (rusky Минеральные Воды, neformálne Minvody) je mesto v Stavropoľskom kraji v Ruskej federácii. Slúži ako hlavný dopravný uzol pre celú známu kúpeľnú oblasť Kaukazských minerálnych vôd. Leží na úpätí Kaukazu, pri úpätí hory Zmejka pozdĺž rieky Kuma. Nachádza sa tu dôležité medzinárodné letisko (MRV) a veľká železničná križovatka. Mesto samotné nemá štatút kúpeľov, ale je vstupnou bránou do okolitých kúpeľných miest. Zaisťuje spojenie pre blízke svetoznáme kúpele ako Piatigorsk, Kislovodsk, Jentuki a Železnovodsk. Mesto ponúka malebné výhľady, vrátane pohľadu na Elbrus za priaznivého počasia. Klimaticky je tu sucho, s horúcim letom a miernou zimou, pričom jeseň sa považuje za najlepší čas na návštevu. Dnes sú Minerálne Vody jedným z najväčších miest Stavropoľského kraja
19.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Nalčik
Nalčik je kúpeľné hlavné mesto Kabardino-Balkarskej republiky, leží v malebnej predhornej oblasti obklopenej Lesistým hrebeňom. Výraz Naľčik znamená v kabardčine „podkovička“. Tá je vyobrazená aj v oficiálnom erbe mesta. Mesto je známe svojou prírodou, minerálnymi prameňmi a priaznivým podnebím. Nalčik má bohatú históriu, vrátane štatútu „Mesta vojenskej slávy“ a ťažkostí prežitých počas Veľkej vlasteneckej vojny. Dnes je to významné priemyselné a kultúrne centrum s rozvinutou infraštruktúrou a krásnymi parkami, ktoré bolo viackrát uznané za jedno z najupravenejších miest Ruska.
19.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Azau
Poľana Azau (rus. Поляна Азау) je najvyššie položená obývaná osada v Baksanskom údolí. Leží v nadmorskej výške približne 2 350 až 2 450 m n. m., len kúsok nad Terskolom. Ide o úplný koniec slepej cesty v údolí a hlavné centrum pre každého, kto mieri na Elbrus. Hlavná stanica lanovky na Elbrus: Priamo z Poľany Azau štartuje moderný systém kabínkových lanoviek. Ten vyváža turistov, lyžiarov a horolezcov cez prestupné stanice Staryj Krugozor a Mir až do najvyššej stanice Gara-Baši vo výške 3 847 metrov. Ide o najvyššie položenú lanovku v Európe a Rusku.
19.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
21.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
24.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
25.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
27.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Poľana Čeget
Poľana Čeget (Polyana Cheget) je známe vysokohorské stredisko, turistická základňa vo výške cca 2100 m n. m. v ruskej časti Kaukazu, konkrétne v Kabardsko-Balkarsku, ležiaca priamo na úpätí hory Čeget (3 769 m n. m.) v prekrásnom Baksanskom údolí. Slovo „poľana“ v ruštine znamená čistina alebo horská lúka a v tomto regióne označuje dôležité turistické uzly (podobne ako susedná Poľana Azau). Slúži ako dolná stanica sedačkových lanoviek, ktoré vedú na svahy samotnej hory Čeget. Je to vlastne aj legendárne a extrémne lyžiarske stredisko, kým susedný masívny Elbrus ponúka skôr široké, miernejšie upravené pláne Čeget je celosvetovo známy ako raj pre extrémnych lyžiarov a freeriderov. Práve tu bola v roku 1963 vybudovaná vôbec prvá sedačková lanovka v celom Sovietskom zväze. Priamo na Poľane Čeget sa nachádza trhovisko, kde domáci Balkari predávajú tradičné vlnené svetre, čiapky, sušené bylinky, horský med, čaje a suveníry. Sú tu sústredené hotely, horské chaty (turbázy), požičovne lyžiarskeho či horolezeckého výstroja a reštaurácie ponúkajúce kaukazskú kuchyňu (napr. šašlík alebo plnené placky chyčiny)
20.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Kaviareň Ay
Kaviareň Ay (v azbuke Ай, rusky Кафе «Ай») je jednou z najznámejších a najlegendárnejších vysokohorských kaviarní v celom bývalom Sovietskom zväze a dnešnom Rusku. Nachádza sa na svahoch vrchu Čeget a spája sa s ňou bohatá história, kultúra a nezameniteľná atmosféra. Stojí vo výške cca 2 720 m n. m. Nachádza sa priamo na prvej prestupnej stanici sedačkovej lanovky, ktorá štartuje z Poľany Čeget. Význam názvu slova „Ay“ (alebo „Aj“) znamená v miestnom balkarskom jazyku Mesiac (či Luna). Bola otvorená v 60. rokoch 20. storočia (okolo roku 1963) súčasne so spustením prvej sedačkovej lanovky na Čegete. Stala sa vôbec prvým skutočným vysokohorským gastro zariadením v Sovietskom zväze. Na svoju dobu išlo o odvážny architektonický počin. Budova má panoramatické presklenie po celom svojom kruhovom obvode, vďaka čomu ponúka hosťom sediacim v teple nepretržitý 360-stupňový výhľad na hory.
Miesto je neodmysliteľne späté so sovietskou kultúrou 60. a 70. rokov, najmä s hnutím tzv. autorov-pesničkárov (bardov) a horolezeckou komunitou. Kaviareň Ay je v podstate živým múzeom kaukazského horolezectva, kde sa zastavil čas, a zostáva povinnou zastávkou pre každého, kto oblasť Prielbrusie navštívi.
20.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Azaugichechegetkara
Azaugichechegetkara alebo Čeget 3461 m n. m. je jeden z vrcholov masívu Čeget. Nachádza sa v Rusku, nad rovnomenným lyžiarskym strediskom a je z neho nádherný výhľad na oba vrcholy Elbrusu. Azau-Gitče-Čeget-Karabaši (v ruskom origináli Азау-Гитче-Чегет-Карабаши) je celým úradným a geografickým názvom pre nižší, no turisticky najznámejší vrchol masívu Čeget. Podľa rôznych kartografických meraní sa jeho výška uvádza v rozmedzí 3 416 až 3 461 metrov nad morom. Hoci je najvyšším bodom celého masívu štít Donguz-Orunbaši (3 769 m n. m.), pre bežných návštevníkov a lyžiarov predstavuje pojem „Čeget“ práve tento vrchol
20.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Mir 3500
Mir 3500 vrcholová stanica druhého úseku lanovky z osady Azau, konkrétne 1.úsek Azau-Krugozor a 2. úsek Krugozor- Mir 3500. Táto stanica leží vo výške 3444 m n. m. Tu sa už krajina mení na čisto vysokohorskú pustatinu zo sopečných skál. Na stanici Mir sa nachádza múzeum obrancom Kaukazu z 2. svetovej vojny a niekoľko kaviarní. Inak spomenutá lanovka je najdôležitejšou, najvyťaženejšou a najvyššie položenou lanovkovou magistrálou v celej Európe a na Kaukaze. Smeruje na južné svahy vulkánu Elbrus .
21.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
24.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
25.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
27.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Bochki
Bochki (v azbuke Бочки, v slovenskom preklade „Sudy“) je legendárny vysokohorský ubytovací tábor a základňa pre horolezcov na južnom svahu Elbrusu. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 3 710 m n. m., len pár desiatok metrov od hornej stanice lanovky Garabaši. Názov dostali podľa svojho jedinečného vzhľadu – ide o rad kovových valcových buniek, ktoré vyzerajú ako obrie ležiace sudy. Postavili ich v sovietskej ére (okolo roku 1978). Valcový tvar nebol vybraný náhodou – kruhový prierez dokonale odoláva extrémnemu kaukazskému vetru a obrovským prívalom snehu, ktoré by na klasickej rovnej stene vytvárali nebezpečný tlak. Sú vyrobené zo silného kovu s hrubou vrstvou izolácie, aby udržali teplo v neustálom mraze. Každý „sud“ pojme zvyčajne 4 až 6 ľudí. Vo vnútri sú poschodové postele alebo prične s matracmi a malý stolík. V sudoch je zavedená elektrická energia. Jeden zo sudov je upravený ako spoločná jedáleň a kuchyňa, kde si horolezci varia na plynových varičoch zo snehu vodu a pripravujú jedlo. Čo sa týka toaliet, tak ide o drevené latríny postavené na okraji skaly nad priepasťou. V silnom vetre a mraze pod -10 je ich návšteva skutočným zážitkom.
21.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Prijut 11
Prijut 11 (v ruskom origináli Приют одиннадцати, v doslovnom preklade „Útulňa jedenástich“) je najslávnejšia, historicky najvýznamnejšia a najvyššie položená vysokohorská chata na Elbruse, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 4 050 metrov. Názov lokality vznikol v roku 1909. Skupina 11 študentov pod vedením vášnivého kaukazského turistu Rudolfa Leytsingera podnikala výstup na Elbrus a na skalnom výbežku vo výške 4 050 metrov si postavila provizórny stanový tábor. Na jednu zo skál namaľovali čiernou farbou nápis „Prijut 11“. V roku 1932 na tomto mieste vyrástla malá drevená chatka obitá železom. V rokoch 1937 až 1939 vybudoval Sovietsky zväz na tomto mieste na vtedajšie pomery architektonický a technický zázrak – trojposchodový, aerodynamicky tvarovaný horský hotel, ktorý pripomínal vzducholoď Zeppelin alebo trup lietadla, chata mala kapacitu pre viac ako 100 ľudí. Bola zateplená špeciálnymi izolačnými doskami, mala ústredné kúrenie, teplú vodu, elektrické osvetlenie a dokonca aj splachovacie toalety a sprchy. Počas 60 rokov bola chata pýchou kaukazského horolezectva. V auguste 1998 však vinou nedbalosti (podľa svedectiev maďarský turista alebo ruský sprievodca zamieňal hrniec s vodou za hrniec s benzínom pri varení na variči) vypukol obrovský požiar. Budova postavená z vysoko horľavých izolačných materiálov zhorela do tla za niekoľko desiatok minút. Aktuálne je nahradená tzv. chatou Diesel Hut, ktorá vznikla prestavbou bývalej budovy dieselových generátorov na menšiu, jednoduchú drevenú ubytovňu. Ponúka základné prespanie na palandách vo vlastných spacákoch.
21.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
22.06.2004 - 23.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
24.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
25.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
26.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
27.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Pastuchovove skaly
Pastuchovove skaly (v ruštine Скалы Пастухова, v angličtine Pastukhov Rocks) sú strategický skalnatý hrebeň a kľúčový orientačný bod na južnom svahu Elbrusu, ktorý sa tiahne v nadmorskej výške od 4 550 do 4 700 metrov nad morom. Skaly sú pomenované po Alexandrovi Pastuchovovi, slávnom ruskom vojenskom kartografovi, geodetovi a horolezcovi. Pastuchov bol vôbec prvým človekom, ktorému sa podarilo úspešne vystúpiť na oba vrcholy Elbrusu (na západný v roku 1890 a na východný v roku 1896). Počas svojich expedícií robil pod týmito skalami geodetické merania. Svah smerom k Pastuchovovým skalám začína mať výrazne strmší charakter (sklon okolo 20 až 25 stupňov).
22.06.2004 - 23.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
24.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
26.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Terskol
Terskol (rus. Терскол) je hlavná vysokohorská osada a turistické srdce celého regiónu Prielbrusie. Leží v nadmorskej výške približne 2 200 metrov v Baksanskom údolí, priamo na úpätí vyhasnutej sopky Elbrus.Kľúčové informácie o Tersgole:Základňa pre Elbrus: Obec slúži ako hlavný záchytný bod a aklimatizačná základňa pre horolezcov z celého sveta, ktorí sa chystajú na výstup na Elbrus. Ponúka horské chaty, hotely, reštaurácie a požičovne profesionálneho horolezeckého výstroja.Poloha a doprava: Nachádza sa len pár kilometrov od dvoch kľúčových lyžiarskych svahov – južne leží vrch Čeget a západne na konci údolia Poľana Azau, odkiaľ štartujú hlavné lanovky na Elbrus.
19.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
20.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
21.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
24.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
25.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
27.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
28.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Sedlovina
Sedlovina (v horolezeckej komunite známe ako „Saddle“ alebo po rusky Седловина Эльбруса) je známe sedlo, ktoré od seba oddeľuje dva vrcholy Elbrusu. Nachádza sa v nadmorskej výške 5 373 m n. m. Ide o jedno z najdôležitejších, no zároveň najnebezpečnejších miest celého výstupu. Sedlo nie je úzky horský zárez, ale pomerne široká, rovinatá a snehom pokrytá plošina. Vzdialenosť medzi oboma vrcholmi cez toto sedlo je približne 1,5 kilometra.
26.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Elbrus
Elbrus alebo Eľbrus je najvyšší vrch Kaukazu, Ruska (5 642 m n. m.). Podľa niektorých názorov na vedenie hranice medzi Európou a Áziou, sa nachádza ešte v Európe, čo by z neho robilo aj najvyšší vrch Európy. Vrchol sa nachádza asi 40 km juhozápadne od mesta Kislovodsk blízko hraníc s Gruzínskom. V staroveku ho ľudia poznali pod názvom Strobilus.
Je to neaktívny stratovulkán s dvoma centrami (západný štít 5 642 m, východný 5 621 m) pokrytý ľadovcami a trvalým snehom. Na bokoch hory sa však nachádzajú termálne pramene a aktívne solfatáry.
26.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Vodopád Terskol
Vodopád Terskol je nádherný 25-metrový vodopád v pohorí Kaukaz (Rusko), nachádzajúci sa v národnom parku Prielbrusye v nadmorskej výške približne 2 820 m n. m. Je to vyhľadávaný turistický cieľ s výhľadom na unikátne lávové formácie a výstupom, ktorý slúži aj na aklimatizáciu pred výstupom na Elbrus.
28.06.2004
Miňo, Tomáš, Alenka
Miňo, Tomáš, Alenka
Trasy
2004.06.20 Aklimatizačná túrička z Terskolu na Cheget
Ako sme sa vybrali na Cheget z Terskolu.
Načítavam údaje ...
2004.06.21. Z MIR 3500 na Prijut 11 na ťažko
Pobalení naťažko so všetkým harampádím na cca 4dni sme takmer 600m vystúpali a kamaráta na Bočkách ešte pozdravili
Načítavam údaje ...
2004.06.24. Zostup z Pastuchovových skál až do Terskolu
Po štyroch dňoch sa Prijut 11 a neúspešných pokusoch o vchol Elbrusu sme sa šli nadýchať hustejšieho vzduchu a zobrať nejaké zásoby potravín do Terskolu. Zostup pešo vyše 2500m :-(
Načítavam údaje ...
2004.06.26. Výstupový deň na Elbrus
Z Prijutu 11 cez Pastuchove skaly a Sedlovinu až na vrchol Elbrusu a to celé aj naspäť.
Načítavam údaje ...
2004.06.27. Dolinou Terskol k vodopádu Terskol z dedinky Terskol
Po zostupe z vršku, sme si dopriali prechádzku údolím Terskol k rovnomennému vodopádu.
Načítavam údaje ...