Akcie

Posvadobná recesia - výstup na Rysy

Bolo niečo po štvrtej hodine rannej a svadobný DJ ohlásil koniec svadobnej veselky. (Ak by tak nespravil, zrejme by sme sa pretancovali až k nedeľnému obedu). Mladomanželom odohral poslednú pomalú pesničku na želanie a svadba Majky a Bendža oficiálne skončila. No my sme ešte dostatočnú chvíľku klábosili, popíjali, niektorí pomáhali pri upratovaní. Vonku už slniečko vychádzalo a vtáčikovci čvirikali. Pre nás sa však tento namáhavý, no veselý deň ani zďaleka nekončil. 

Príjemne unavení z celovečernonočného svadobného záťahu sme sa nasúkali niečo po piatej hodine do auta - smer Popradské pleso, kam sme dorazili okolo šiestej hodiny. Tu sme sa rozdelili na dve skupinky turistickú a lezeckú. Lezecká skupinka (Danca, Tomáš) zaliezla do postieľok na izbu k svojim kamarátom a po krátkom spánku sa vybrali vyliezť Voliu vežu. My, turistická sekcia - Bea, Martin, Majo a ja - sme sa prezliekli do turistického (resp. do staršieho obleku), nabalili svadobné koláčiky a vybrali sme sa bez spánku smerom na Rysy.

Asi sme mali ešte excitovanú náladu, plnú nekontroľovateľných rozhodnutí, keď sme sa pri prvom rázcestníku rozhodli zobrať krosnu s 30 kg zemiakmi a navyše jedno drevené polienko a pomôcť tak vysokohorským nosičom. Bea s Martinom šli popredu, pokiaľ sme si my s Majom ťažkali pripravený náklad. Začali sme šľapať svižne, cesta ubiehala rýchlo, počasie bolo perfektné. Pri rázcestníku, kde sa cesta delí smer Rysy alebo Kôprovský štít, sme si krosnu vymenili.

Serpentínovým stúpaním smerom k Žabím plesám sme začali stretať prvých zostupujúcich ranných turistov, ktorí neodolali lákavej mlske v podobe čerstvých svadobných koláčikov. Všetci sa vypytovali na ženícha a nevestu, tak sme museli vysvetľovať, že si musia plniť manželské povinnosti a my sme len ich hôrni vyslanci. Onedlho sme stretli aj pána chatára Viktora Beránka, ktorý nás poprosil, aby sme aj personálu chaty nechali niečo z výslužky. Ako sme sľúbili, tak sme aj splnili. Na Žabích plesách sa trošička ochladilo, opäť sme si vymenili krosnu no tesne pred reťazovou pasážou si ju Majko opäť vypýtal, že vraj sa mu to lepšie nesie ako batoh s polienkom, hmmm...čo s ním.

{mosimage}Na chatu sme došli, vzhľadom na žiadny spánok a dostatočnú záťaž, vo veľmi dobrom čase. Bea s Martinom už boli najedení a silno ich bralo do spánku. Po odovzdaní koláčikov dievčenskému personálu na chate a zaslúženom čajíčku za vynášku aj nás začal premáhať spánok - tak som zavelil na odchod. Na Rysy sme vybehli ako srnky za necelých 45 minút, tu sme sa niektorí „hodili do gala“ a začali sme pózovať. Práve takto sme chceli vyjadriť hold nášmu kamarátovi - ženáčovi, marmoťákovi Bendžovi, jeho manželke Majke a samozrejme samotným horám, ku ktorým máme všetci tak blízko.

Po polhodinke sme začali zostupovať k chate, kde som si musel vybaviť na novopostavenom vyhliadkovom záchodíku neodkladné záležitosti. Ten výhľad do doliny stojí za to, vrele doporučujem. Majko si medzitým zobral na chate ešte prázdnu krosnu (zrejme z neho ten excitovaný stav nevyprchal) a pobrali sme sa všetci dole. Kedže sme si ani neuvedomili, že je tesne po 16.6., kedy sú už sprístupnené tatranské chodníky, nečakali sme až taký prílev nedeľných turistov. Húfy sme ich stretávali cestou nadol a my v obleku a košielke sme sa začínali cítiť troška nesvoji. Ale nakoniec sme si povedali - recesia musí byť! A aj keď sme boli ľuďom tak trocha na smiech, zabávali sme sa aj my. A v takejto veselej nálade sme tesne pred 13. hodinou prišli na Popradské pleso.

Čo dodať na záver? Akcia to bola zaujímavá, so zábavným podtónom, mala aj svoj športový rozmer, ale hlavne mala vypovedaciu hodnotu o tom, že aj keď sa niekomu zmení stav zo slobodného na manželský, nemal by nikdy zabúdať na hory! Preto ešte raz dodatočne blahoželám novomanželom, nech im to v tých horách života vychádza a majú tam vždy veselo a slnečno.

Miňo