Akcie
Na najvyššej hore Slovinska

Túlavé marmoťácke vibramy nás tentokrát zaviedli do Slovinska - do oblasti Julských Álp. A za cieľ sme si vybrali hneď tú najvyššiu horu pohoria, ale aj celej krajiny - majestátny trojvrchol Triglavu. Za 24 hodín sme vystúpili z doliny Rudno Polje (1345 m) na chatu Dom Planika (2401 m), kde sme prenocovali. Odtiaľ exponovanou zaistenou cestou na samotný vrchol Triglavu (2864 m) a opäť sme zostúpili späť na Rudno Polje. Bol to teda taký "rýchlovýstup", no zo všetkým, čo k poriadnej vysokohorskej túre patrí.
V sobotu 18.8. sme presne podľa plánu zaparkovali o 14.00 hod. v malom horskom stredisku Rudno Polje (1345 m). Z tohto útulného údolia, kde na nás tak trochu dýchla socialistická minulosť, sme sa vydali na prvú časť výstupu. Cez Studorski preval (1892 m) sme sa pekným traverzom dostali na chatu Vodnikov dom (1817 m). Chvíľku sme posedeli na terase a pokračovali sme v hmle ďalej. V sedle Konjski preval (2020 m) sa chodník prudko zdvihol. Serpentínovite sme začali stúpať do cieľa prvej etapy. Ešte že sme ho kvôli hustej hmle nevideli. Chata Dom Planika (2401 m) totiž stojí na veľmi dobre viditeľnom mieste a za pekného počasia vyzerá takmer nedobytne. Asi 50 výškových metrov pod chatou však prišla zaslúžená odmena. Vystúpili sme nad oblaky a stali sme sa svedkami nádhernej inverzie. Pred nami sa k oblohe dvíhal masív Triglavu a pod nami bolo obrovské "mliečne more". Zvykne sa tomu hovoriť - pohľad pre bohov.
Takto povzbudení, plní odhodlania a optimizmu sme sa teda zložili v chate Dom Planika, konkrétne 29 ľudí v 22-posteľovej izbe. Piati z nás sa okolo 21.30 vydali na prieskum terénu nad chatou. Skončilo sa to napokon nočným výstupom na najvyšší vrch Slovinska :-) Čo k tomu dodať? Pekný zážitok.
Ranný výstup sme zahájili o 7.00, rozdelení do štyroch 6-členných skupín. Výstup na vrchol je dosť exponovaný, na viacerých miestach zaistený fixnými lanami, stupmi, kramľami a oceľovými tyčami. No najväčšou prekážkou pri výstupe prekvapujúco nebol náročný terén, ale asi 1000 ďalších turistov, ktorí sa rozhodli, že na Triglav vystúpia práve 18. augusta. Na strmších miestach tak vznikali doslova "zápchy". Napriek tomu o 9.00 stálo 23 účastníkov zájazdu na vrchole Triglavu (2864 m). Cieľ bol splnený, no boli sme iba na pol ceste. Nasledoval 1500 metrový zostup. Ufff, radšej na to nemyslieť.
Bohužiaľ, zákon vysokohorskej turistiky hovorí: Kto si kam vylezie, musí odtiaľ aj zliezť. A tak aj bolo. Z Triglavu na Dom Planika, odtiaľ cez Konjski preval na Vodnikov dom. Traverzom do sedla Studorski preval a potom už len dole na Rudno Polje. Presne o 15.00 padla. Za 24 hodín sme zdolali najvyšší vrch Slovinska - cieľ bol splnený - a my sme sa spokojne vydali na cestu domov.
Na najvyššej hore Slovinska
Túlavé marmoťácke vibramy nás tentokrát zaviedli do Slovinska - do oblasti Julských Álp. A za cieľ sme si vybrali hneď tú najvyššiu horu pohoria, ale aj celej krajiny - majestátny trojvrchol Triglavu. Za 24 hodín sme vystúpili z doliny Rudno Polje (1345 m) na chatu Dom Planika (2401 m), kde sme prenocovali. Odtiaľ exponovanou zaistenou cestou na samotný vrchol Triglavu (2864 m) a opäť sme zostúpili späť na Rudno Polje. Bol to teda taký "rýchlovýstup", no zo všetkým, čo k poriadnej vysokohorskej túre patrí.
V sobotu 18.8. sme presne podľa plánu zaparkovali o 14.00 hod. v malom horskom stredisku Rudno Polje (1345 m). Z tohto útulného údolia, kde na nás tak trochu dýchla socialistická minulosť, sme sa vydali na prvú časť výstupu. Cez Studorski preval (1892 m) sme sa pekným traverzom dostali na chatu Vodnikov dom (1817 m). Chvíľku sme posedeli na terase a pokračovali sme v hmle ďalej. V sedle Konjski preval (2020 m) sa chodník prudko zdvihol. Serpentínovite sme začali stúpať do cieľa prvej etapy. Ešte že sme ho kvôli hustej hmle nevideli. Chata Dom Planika (2401 m) totiž stojí na veľmi dobre viditeľnom mieste a za pekného počasia vyzerá takmer nedobytne. Asi 50 výškových metrov pod chatou však prišla zaslúžená odmena. Vystúpili sme nad oblaky a stali sme sa svedkami nádhernej inverzie. Pred nami sa k oblohe dvíhal masív Triglavu a pod nami bolo obrovské "mliečne more". Zvykne sa tomu hovoriť - pohľad pre bohov.
Takto povzbudení, plní odhodlania a optimizmu sme sa teda zložili v chate Dom Planika, konkrétne 29 ľudí v 22-posteľovej izbe. Piati z nás sa okolo 21.30 vydali na prieskum terénu nad chatou. Skončilo sa to napokon nočným výstupom na najvyšší vrch Slovinska :-) Čo k tomu dodať? Pekný zážitok.
Ranný výstup sme zahájili o 7.00, rozdelení do štyroch 6-členných skupín. Výstup na vrchol je dosť exponovaný, na viacerých miestach zaistený fixnými lanami, stupmi, kramľami a oceľovými tyčami. No najväčšou prekážkou pri výstupe prekvapujúco nebol náročný terén, ale asi 1000 ďalších turistov, ktorí sa rozhodli, že na Triglav vystúpia práve 18. augusta. Na strmších miestach tak vznikali doslova "zápchy". Napriek tomu o 9.00 stálo 23 účastníkov zájazdu na vrchole Triglavu (2864 m). Cieľ bol splnený, no boli sme iba na pol ceste. Nasledoval 1500 metrový zostup. Ufff, radšej na to nemyslieť.
Bohužiaľ, zákon vysokohorskej turistiky hovorí: Kto si kam vylezie, musí odtiaľ aj zliezť. A tak aj bolo. Z Triglavu na Dom Planika, odtiaľ cez Konjski preval na Vodnikov dom. Traverzom do sedla Studorski preval a potom už len dole na Rudno Polje. Presne o 15.00 padla. Za 24 hodín sme zdolali najvyšší vrch Slovinska - cieľ bol splnený - a my sme sa spokojne vydali na cestu domov.


Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo
Bendžo


