Akcie

Výstup na Swinicu

V prvú aprílovú sobotu sme sa pozbierali v početnejšom zastúpení piatich bohatierov z Marmoty a vyrazili sme na poľskú stranu Tatier. Traja sme vyrazili nadránom z Považskej Bystrice s drobným meškaním do ružova vyspatí. O pol siedmej sme v Nižnej pribrali Martina. Piaty člen mini výpravy Bendžo prišiel po vlastnej osi z Popradu. Prešli sme cez hraničný prechod Suchá Hora do Zakopaného, ktoré žije turizmom. Vidno veľký rozdiel v porovnaní s tatranskými mestami na slovenskej strane.

Tam sme sa už stretli všetci piati (Miňo , Majo , Martin, Tomáš a Bendžo) už po vlastných vybrali ku stanici lanovky na Kasprov vrch. Možnosť odviesť sa na konských povozoch ku lanovke sme nevyužili. Koníky sme nechali ďalej v pokoji raňajkovať. Po 15 minútach chôdze sme sa dozvedeli, že sa za lanovku nedá platiť našimi éčkami a ani kartou, ešteže mal Bendžo pri sebe zopár zlotých a zatiahol to za nás. Lanovku na Kasprov vrch za 32 zlotých na osobu sme využili, kvôli zrýchlenému presunu hore na hrebeň Červených vrchov.

Aprílové počasie z predchádzajúceho piatku sa našťastie nezopakovalo a na Kasprovom vrchu vo výške 1987 metrov vládlo slnečné počasie s výbornou viditeľnosťou. Na západ od lanovky je vidno poľský národný kopec Giewont s vysokým oceľovým krížom. Na juhozápad dlhú Tichú dolinu a na východe náš cieľ - 2301 metrov vysokú Svinicu. Spravili sme zopár fotiek a vyrazili smerom k dominante hrebeňa. Po krátkych technických prestávkach rôzneho tipu a zamerania sme dorazili do Svinického sedla vo výške 2050 metrov. Tam nasledovala dlhšia technická prestávka spôsobená netradične Tomášom, hlavne jeho neposlušnou mačkou (mačičkou).

Zo sedla na vrchol je to 250 metrov výškových a to na vzdialenosti 500 metrov. Takže to nie je easy a ani veruže ani nebolo... Dobre, že sme mali mačky a cepíny. Na predvrchol to ako tak išlo, ale horšie to už bolo ďalej na hlavný vrchol Svinice. Chodník bol neznámo kde a cesta neprešliapaná... nakoniec sme tam dorazili spolu s dvomi mladými Poliakmi. Krátke vrcholové foto a spoločné určovanie Tatranských vrcholov.

Z vrcholu sme sa podľa pôvodného plánu vybrali po hrebeni do sedla Závrat, ale nemohli sme nájsť červenú značku, nebolo po nej ani stopy. Po niekoľkých pokusoch nájsť chodník, ktoré boli niečo medzi PB (tj. prechádzkou a bojom o život), sme kúsok reťaze našli, ale chodník bol ďalej neschodný. Tak sme sa rozhodli vrátiť do Svinického sedla a odtiaľ žľabom na 1863 metrov vysoký Maly Koscielec. Následne prudko dolu k plesu Czarny staw Gaslenicowy. Odtiaľ sme si pozreli známu Orliu prť, najťažšiu turistickú cestu v Tatrách s najvyšším samostatne stojacim vrchom Poľska, Kozim Wierchom, 2291 metrov vysokým. Zrobili sme zopár fotiek a aj jeden portrét (Tomášov) a po modrej značke sme od plesa vyrazili ku chate Murowaniec vo výške 1500 metrov.

Pred chatou sme sa občerstvovali orosenou odmenou a dobrá nálada gradovala. Keď zapadlo slnko a sa trošku ochladilo, vyrazili sme do doliny. Cestu sme si spríjemňovali krasokorčuliarskymi vložkami na zľadovatenom chodníku. Martin túto techniku vylepšil do dokonalosti...:) Po necelých dvoch hodinách presunu po modrej značke sme stáli dole na parkovisku pri autách. Naložili sme sa do áut a opäť po malom blúdení v Zakopanom sme vyrazili domov, smer Slovensko. Bola to dobrá aprílová akcia, s dobrou náladou, v slnečnom počasí a na krásnej poľskej strane Tatier. "zostawiliśmy tam wiszące plecaki, napewno tam wrócimy"... Do Zakopaného to nie je až tak ďaleko.

Články
Polska droga (očami Majka Rigociho)

Polska droga (očami Majka Rigociho)

V prvú aprílovú sobotu sme sa pozbierali v početnejšom zastúpení piatich bohatierov z Marmoty a vyrazili sme na poľskú stranu Tatier. Traja sme vyrazili nadránom z Považskej Bystrice s drobným meškaním do ružova vyspatí. O pol siedmej sme v Nižnej pribrali Martina. Piaty člen mini výpravy Bendžo prišiel po vlastnej osi z Popradu. Prešli sme cez hraničný prechod Suchá Hora do Zakopaného, ktoré žije turizmom. Vidno veľký rozdiel v porovnaní s tatranskými mestami na slovenskej strane.

Tam sme sa už stretli všetci piati (Miňo , Majo , Martin, Tomáš a Bendžo) už po vlastných vybrali ku stanici lanovky na Kasprov vrch. Možnosť odviesť sa na konských povozoch ku lanovke sme nevyužili. Koníky sme nechali ďalej v pokoji raňajkovať. Po 15 minútach chôdze sme sa dozvedeli, že sa za lanovku nedá platiť našimi éčkami a ani kartou, ešteže mal Bendžo pri sebe zopár zlotých a zatiahol to za nás. Lanovku na Kasprov vrch za 32 zlotých na osobu sme využili, kvôli zrýchlenému presunu hore na hrebeň Červených vrchov.

Aprílové počasie z predchádzajúceho piatku sa našťastie nezopakovalo a na Kasprovom vrchu vo výške 1987 metrov vládlo slnečné počasie s výbornou viditeľnosťou. Na západ od lanovky je vidno poľský národný kopec Giewont s vysokým oceľovým krížom. Na juhozápad dlhú Tichú dolinu a na východe náš cieľ - 2301 metrov vysokú Svinicu. Spravili sme zopár fotiek a vyrazili smerom k dominante hrebeňa. Po krátkych technických prestávkach rôzneho tipu a zamerania sme dorazili do Svinického sedla vo výške 2050 metrov. Tam nasledovala dlhšia technická prestávka spôsobená netradične Tomášom, hlavne jeho neposlušnou mačkou (mačičkou).

Zo sedla na vrchol je to 250 metrov výškových a to na vzdialenosti 500 metrov. Takže to nie je easy a ani veruže ani nebolo... Dobre, že sme mali mačky a cepíny. Na predvrchol to ako tak išlo, ale horšie to už bolo ďalej na hlavný vrchol Svinice. Chodník bol neznámo kde a cesta neprešliapaná... nakoniec sme tam dorazili spolu s dvomi mladými Poliakmi. Krátke vrcholové foto a spoločné určovanie Tatranských vrcholov.

Z vrcholu sme sa podľa pôvodného plánu vybrali po hrebeni do sedla Závrat, ale nemohli sme nájsť červenú značku, nebolo po nej ani stopy. Po niekoľkých pokusoch nájsť chodník, ktoré boli niečo medzi PB (tj. prechádzkou a bojom o život), sme kúsok reťaze našli, ale chodník bol ďalej neschodný. Tak sme sa rozhodli vrátiť do Svinického sedla a odtiaľ žľabom na 1863 metrov vysoký Maly Koscielec. Následne prudko dolu k plesu Czarny staw Gaslenicowy. Odtiaľ sme si pozreli známu Orliu prť, najťažšiu turistickú cestu v Tatrách s najvyšším samostatne stojacim vrchom Poľska, Kozim Wierchom, 2291 metrov vysokým. Zrobili sme zopár fotiek a aj jeden portrét (Tomášov) a po modrej značke sme od plesa vyrazili ku chate Murowaniec vo výške 1500 metrov.

Pred chatou sme sa občerstvovali orosenou odmenou a dobrá nálada gradovala. Keď zapadlo slnko a sa trošku ochladilo, vyrazili sme do doliny. Cestu sme si spríjemňovali krasokorčuliarskymi vložkami na zľadovatenom chodníku. Martin túto techniku vylepšil do dokonalosti...:) Po necelých dvoch hodinách presunu po modrej značke sme stáli dole na parkovisku pri autách. Naložili sme sa do áut a opäť po malom blúdení v Zakopanom sme vyrazili domov, smer Slovensko. Bola to dobrá aprílová akcia, s dobrou náladou, v slnečnom počasí a na krásnej poľskej strane Tatier. "zostawiliśmy tam wiszące plecaki, napewno tam wrócimy"... Do Zakopaného to nie je až tak ďaleko.

Dátum
03.04.2010
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Vysoké Tatry
Západne Tatry
Krajina
Body záujmu
Zakopane
Zakopané (poľ. Zakopane) je mesto v južnom Poľsku. Má rozlohu 84 km² a približne 28 tisíc obyvateľov, nachádza sa v Malopoľskom vojvodstve. Je známe ako zimné hlavné mesto Poľska, pretože sa nachádza na úpätí Tatier. Je to najvyššie poľské mesto.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Kuźnice
Kuźnice sú časť mesta Zakopané, konkrétne jehio najjužnejšia čassť, Z Kuźnic vedú lanovky na Kasprov vrch a tým aj na PL-SK hraničný hrebeň Západných potažmo Vysokých Tatier. A taktiež turistické značky na spomínaný vrch a vrch Giewont.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Kasprov vrch
Je známy vrch v hlavnom hrebeni Západných tatier, ležiací v skupine Červených vrchov. Vedie naň z polskej strany niekoľko lanoviek a taktiež sa tam nachádza meteorologická stanica. Poľsky
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Suché sedlo
Ploché a široké Suché sedlo leží pod Kasprovým vrchom na hranici medzi Slovenskom a Poľskom, v hlavnom hrebeni Západných tatier. Východiskom výletov do tohto sedla zo slovenskej strany je zväčša Podbanské. Túra z Podbanského vedie značkovaným chodníkom, z ktorého možno obdivovať množstvo prírodných krás, napríklad známy Tomanovský vodopád či červenkasto sfarbené Červené vrchy. Zo samotného sedla sa návštevníkovi otvorí úžasný výhľad na Vysoké Tatry, Tichú dolinu či Liptovské kopy.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Beskyd
Posledný východný vrchol Západných Tatier, sa nachádza medzi Suchým sedlom a Ľaliovým sedlom. Je na SK PL hranici.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Ľaliové sedlo
Ľaliové sedlo, je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Oddeľuje Západné a Vysoké Tatry. Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú, ľaľujku neskorú, prvosienku najmenšiu i upolín sedmohradský Je to najvýchodnejší bod Západných tatier.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Krajná Kopa
Krajná Kopa (poľsky Skrajná Túreň) je prvá vyvýšenia v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier od Ľaliového sedla. Z juhu, teda zo slovenskej strany má mierny trávnatý svah a je tade vedená červeno značená hrebeňovka. Na sever, do Poľska, spadá až 270 metrovými zrázmi. Na najvyšší bod možno ľahko vystúpiť z chodníka, asi 25 metrov mimo značky doľava, odbočiť treba kúsok pod vrcholom, keď ho značkovaný chodník začne traverzovať.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Krajné sedlo
Krajné sedlo (poľsky Skrajna Przełęcz) je sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Nachádza sa medzi Krajnou kopou a Prostrednou kopou a prechádza ním slovensko-poľská štátna hranica. Aj keď sú obe spomenuté kopy relatívne blízko seba,, je sedlo výrazné a hlboké. Na poľskej strane spadá od sedla do Gąsienicovej doliny strmá roklina .
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Svinické sedlo
Svinické sedlo (poľsky Świnicka Przełęcz) je sedlo v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Leží vv nadmorskej výške 2051 m n. m. Nachádza sa medzi Prostrednou kopou a Svinicou a prechádza ním slovensko-poľská štátna hranica. Názov pochádza od vrchu Svinica (2301 m). Na severnej strane sa pod sedlom nachádza Svinická kotlinka – horná časť Gąsienicovej doliny. V žľabe na dne kotlinky zostáva dlho sneh, v niektorých rokoch až do polovice augusta.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Svinica
Svinica (poľ. Świnica) je vrch vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Má dva vrcholy – severozápadný a juhovýchodný. Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi Beskyd a Valentková. K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynova Turnia a dalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Karb
Karb je sedlo v poľskej časti Vysokých Tatier medzi vrcholmi Mały Kościelec (1866 m) a Kościelec (2155 m) vo výške 1853 m n. m.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Mały Kościelec
Maly Kościelec - je skalnato kosodrewinoy hrebeň s troma hrbmi, z ktorých tretí zárez od priesmyku je najvyšší a meria 1866 m n. m. Z hrebeňa Malého Koscielca padla v roku 1909 pamätná snehová lavína, pod ktorou zahynul vynikajúci skladateľ a horolezec Karlowicz.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Czarny Staw Gąsienicowy
Je jedno z ľadovcových plies, zo skupiny Gąsienicových plies vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej výške 1624 m n. m. a je štvrté najhlbšie jazero v Tatrách.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Murowaniec
Chata "Murowaniec" /slov. Murovanec / je horská chata v Tatrách, v Poľskej časti Tatier v doline Gąsienicowa nad mestom Zakopane. Nachádza sa v nadmorskej výške 1500 m nad morom, a je najlepším východiskom na Orliu Perč. V súčasnej dobe má 120 lôžok v 3 -, 4 -, 5 -, 8 - a 10- miestnych izbách.
03.04.2010
Bendžo, Miňo, Majo, Tomáš, Martin
Trasy