Akcie

Cavo je dedina v Toskánsku v strednom Taliansku, administratívne frazione obce Rio, provincia Livorno. Leží v severnom cípe ostrova Elba a začína tu turistická trasa GTE, prechádzajúca celým ostrovom.

Toniettiho mauzóleum; je jedinečná budova v štýle slobody, ktorá vyčnieva nad divokou vegetáciou na ostrove a bola navrhnutá v roku 1900 architektom Adolfom Coppedèom (Florencia 1871 - Montemurlo 1951) pre rodinu Tonietti, ktorá chcela hrobovú kaplnku. Toniettiovci boli prvými koncesionármi železných baní na východnej strane Elby po zjednotení Talianska.

Semafor Montegrosso je nepoužívaný námorný semafor na ostrove Elba, ktorý sa nachádza na rovnomennom výbežku, ktorý sa týči na severnom konci ostrova, v mestskej časti Rio. Semafor bol aktivovaný Regia Marina na monitorovanie námornej dopravy v úseku medzi Ligúrskym morom a kanálom Piombino, v blízkosti severného a východného pobrežia ostrova Elba, aj na nočné osvetlenie severovýchodného konca ostrova pre plavidlá prechádzajúce rovnakými úsekmi mora. V roku 1917 bolo ustanovené aj meteorologické observatórium, ktoré zaznamenávalo údaje až do roku 1960, kedy sa pravdepodobne rozhodlo o definitívnom vyradení infraštruktúry, ktorá v druhej polovici 20. storočia už nefungovala. Počas druhej svetovej vojny bola infraštruktúra využívaná ako protilietadlový vyhliadkový bod.

Aia di Cacio je sedlo a križovatka viacerých turistických ciest a cesty pre motorové vozidlá na ostrove Elba vo výške 302 m n. m.

Monte Strega je významný vrchol na ostrove Elba. Nachádza sa vo východnej časti ostrova a dosahuje výšku 427 m n. m. Monte Strega je prístupný turistickým chodníkom po trase Grande Traversata Elbana /GTE/.

Passo del Croce je sedlo a križovatka turistickej cesty /GTE/ a cyklocesty na ostrove Elba vo výške 342 m n. m.

Monte Capannello je vrch na ostrove Elba. Nachádza sa vo východnej časti ostrova a dosahuje výšku 408 metrov nad morom. Na jeho úpätí sa nachádza starobylá dedina Rio nell'Elba. Vrchol je známym pozorovacím miestom pre dravé vtáky, najmä poštolky.

Le Panche je cestné aj horské sedlo turistickej cesty /GTE/ na ostrove Elba vo výške 325 m n. m.

Cima del Monte je vrch na Elbe, ktorý dominuje celej východnej časti ostrova. Nachádza sa na hraniciach obcí Portoferraio, Rio a Porto Azzurro a dosahuje výšku 516 m n. m. Je súčasťou národného parku Toskánske súostrovie.

Monte Mar di Capanna je vrch na Elbe, na ktorého vrchole je niekoľkometrový kovový kríž. Týči sa nad mestom Porto Azzurro a je tak aj jeho výraznou dominantou.

Porto Azzurro je obec v provincii Livorno v talianskom regióne Toskánsko; leží na ostrove Elba. Predtým sa nazývala Porto Longone /do roku 1947/. Je to malebné rybárske mestečko s príjemnou atmosférou, ktorého obmývajú azúrové vody Tyrhénskeho mora, podľa ktorých dostala dediinka aj nové pomenovanie.

Santuario della Madonna di Monserrato je je sarálna stavba nachádzajúca sa na ostrove Elba v lokalite Monserrato neďaleko Porto Azzurro. Svätyňa bola postavená v roku 1606 na príkaz prvého španielskeho guvernéra Longone, don José Pons y León, ktorý tiež objednal kópiu obrazu Madony (Nuestra Señora Morena) od neznámeho autora napodobňujúceho obraz kláštora Montserrat pri Barcelone. Budova je postavená vo veľmi podobnom krajinnom kontexte.

Poggio del Molino a Vento je vrch na Elbe, ktorým prechádza turistická cesta GTE a vedie naň relatívne prudký výstup.

Colle di Procchio je cestné aj sedlo turistickej cesty /GTE/ na ostrove Elba vo výške cca 50 m n. m. no zároveň je to aj menšia dedinka nad mestečkom Procchio.

Procchio je obec resp. mestečko v provincii Livorno v talianskom regióne Toskánsko; leží na ostrove Elba, v mestskej časti Marciana. Toponymum Procchio je doložené od 16. storočia. Jeho pôvod sa tradične odvodzuje od latinského osobného mena Proculus, no nedávne hypotézy predpokladajú, že pochádza z latinského prídavného mena prociduus („nízke, ploché“).

Monte Castello je vrch na Elbe, ktorým prechádza turistická cesta GTE a leží neďaleko mesta Procchio, v minulosti na mieste opevneného sídliska z etruského obdobia. Toto oppidum, ktoré podobne ako ostatné etruské osady na ostrove ovládalo staré obchody so železom a oceľou, sa nachádzalo na strategickej polohe na kopci medzi Ligúrskym morom na severe a Tyrhénskym morom na juhu.

Monte Perone je vrch na Elbe, ktorým prechádza turistická cesta GTE a najvýchodnejší vrchol reťazca Monte Capanne na ostrove Elba. Vrch vyzerá ako hrebeň s plochým vrcholom, na ktorom sa dnes nachádza najväčší borovicový les Pinus pinaster na ostrove, vysadený v roku 1935. Pred týmto dátumom sa hrebeň vyznačoval rozsiahlymi lúkami, na ktorých sa nachádzali kone, somáre a mulice;

Monte Maòlo je vrch, ktorým prechádza turistická cesta GTE a je jedným z vrcholov, ktoré tvoria reťazec Monte Capanne, v západnom sektore ostrova Elba. Názov bol prvýkrát spomenutý v roku 1738 ako Monte Maiólo a následne Maióro, miestne bol známy v podobe Maùlo a Montimàolo. Etymológiu toponyma možno hľadať v latinskom prídavnom mene maior („väčší“, „rozľahlý“) s pravdepodobným odkazom na šírku jeho vrcholu.

Le Calanche je vrch ležiaci na ostrove Elba. Nachádzala sa tu osada z doby bronzovej, najvyššie položená na ostrove. Od Calanche začína Via ferrata Monte Capanne. Toponymum Calanche, známa od roku 1738, pochádza z úzkych roklín, ktoré najmä na južnom svahu rozdeľujú viaceré skalnaté vrcholy pohoria.

Le Filicaie horské sedlo na ostrove Elba. Nachádza sa v západnej časti ostrova, je súčasťou reťazca Monte Capanne a dosahue výšku 870 m n. m. Sedlo sa nachádza kúsok od hrebeňa Calanche. Toponymum Filicaie pochádza z latinského filicarium kvôli početnej prítomnosti paprade Pteridium aquilinum.

Monte Capanne (1019 m nm) je najvyšší vrch ostrova Elba v Stredozemnom mori. Je súčasťou Talianska, provincie Livorno. Cez vrchol prechádza hranica Tyrhénskeho mora a Ligúrskeho mora. Na severných svahoch rastú lesy jedlých gaštanov a nad nimi krovinaté porasty, tu zvané macchie. Južná strana je skalnatá a takmer bez vegetácie. Na vrchol vedie šesť turistických značených ciest z mestečiek na úpätí hory. Najťažšia je lVia ferrata Monte Capanne, tiež zvaná La Galera alebo Sentiero 00. Lanovka pod vrchol jazdí z mesta Marciana. Funguje od roku 1963. V roku 2005 bola rekonštruovaná. Má dĺžku 1635 metrov a 55 košov pre dve stojace osoby. Dolná stanica Pozzatello sa nachádza vo výške 346 m n.m., horná stanica Torretta vo výške 963 m n.m. Jazda trvá zhruba 18 minút. Na hornej stanici lanovky je v prevádzke reštaurácia a bar. Ani jeden z objektov neubytováva turistov.

La Galera je vrch na ostrove Elba, ktorý sa nachádza v západnej časti ostrova a je súčasťou reťazca Monte Capanne. Toponymum, doložené po prvýkrát v kartografii z roku 1780 ako Monte della Galera, mohlo pochádzať z pastierskych ohrád prítomných v tejto oblasti.

La Tavola je vrchol na ostrove Elba. Nachádza sa v západnej časti ostrova, je súčasťou reťazca Monte Capanne a dosahuje výšku 936 m n. m. Nachádza sa na hrebeni medzi Monte di Cote a La Galera. Neďaleko sa nachádza pastoračná štvrť Caprile della Tavola.

Monte Giove je vrch na ostrove Elba. Vrch je vysoký 855 m n. m. a nachádza sa v západnom sektore ostrova Elba, v masíve Monte Capanne a v mestskej časti Marciana. Na východných svahoch pozdĺž toku Uviale di Capepe sa nachádzajú dve vzácne botanické stanice Alnus cordata a Salix atrocinerea.

Grotta della Madoninna sa nachádza kúsok nad kostolom Santuario della Madonna del Monte, je to prírodný skalný prístrešok kde je uctievaná a umiestnená socha Panny Márie začiatkom 60. rokov 20. storočia. Pozdĺž dláždenej cesty, ktorá vedie k svätyni, je zvláštny monzogranitový balvan, ktorý sa podľa legendy kvôli kruhovej priehlbine, keď si unavená Panna sadla, ľudovo nazýva Culata della Madonna.

Madonna del Monte je najznámejšia a najstaršia svätyňa na ostrove Elba. Miesto, na ktorom stojí vo výške 627 metrov nad morom, bolo predmetom uctievania už od roku 1300. Stavba s tromi loďami bola postavená v dvoch etapách, najskôr sa stavba tiahla od múru, kde je murovaná žula, až do polovice r. loď, ktorá bola rozšírená až v druhej polovici 16. storočia. (1595). Uctieva sa tu obraz „Nanebovzatej Panny Márie“, namaľovaný na žulovom bloku zamurovanom do steny, ktorého pôvod sa datuje do 17. storočia, mramorový hlavný oltár je z roku 1661. Zariadenie pochádza zo 17. storočia. V nasledujúcich storočiach prešla niekoľkými rekonštrukciami, až sa dostala do súčasného stavu z roku 1799. Zvonicu postavili až v roku 1921. V roku 1995 sa počas reštaurátorských prác na stene za oltárom našli fresky zo 16. storočia pripisované Sodome.

Il Mortaio je malá dedinka v provincii Livorno v talianskom regióne Toskánsko; leží na ostrove Elba, v mestskej časti Marciana na západnom pobreží ostrova. Tu sme ukončili našu trasu GTE po ostrove Elba.