Akcie

Gran Paradiso 2004

Skúsenosti pribúdali, ciele boli čoraz vyššie. V roku 2004 sme sa konečne rozhodli pre výstup na vrchol štvortisícovky. Za cieľ sme si vybrali nádherný kopec v oblasti Grajských Álp - Gran Paradiso (4061 m). Po obligátnych prípravách sme sa v sobotu 24.júla 2004 približne o druhej hodine v noci vydali na viac ako 1000 km dlhú cestu z Bratislavy do údolia Val Savarenche. Tu, v malom kempe v rovnomennej dedinke sme mali v pláne rozložiť si svoj prvý basecamp. O priebehu výpravy pojednáva štvrtá časť seriálu "Marmoťácke návraty", ktorú sme nazvali Gran Paradiso 2004.

Cesta pod Gran Paradiso bola neskutočne dlhá a poriadne namáhavá. Zostava sa oproti minulému roku nezmenila, opäť sme boli deviati a opäť rozdelení do troch áut. Fronteru obsadili Martin, Miňo a Mika, do Oktávky sa nasáčkovali okrem šoférky Danci Bendžo s Dedom a trojica Tomáš, Majo a Alenka (od tejto expedície vystupujúca aj pod skratkou TMA) využili služby Tomášovho VW Passat. Napriek tomu, že sme zo Slovenska odchádzali skoro ráno, lepšie povedané o druhej v noci, do cieľa sme dorazili až za súmraku. Cestou nás totiž postihli rôzne viac či menej očakávané skutočnosti. Najskôr to bola veľká zápcha na diaľnici v okolí Benátok, potom to bola prietrž mračien na Lago di Garda. Medzitým sme stáli asi na šiestich čerpacích staniciach a zháňali olej do Dancinej Oktávky. A aby toho nebolo málo, na záver sme aj poriadne zablúdili, keď sme sa asi dve hodiny motali v okolí Aosty a pátrali po správnej odbočke do doliny Val Savaranche ... 

{mosimage}Po únavnej sobotňajšej ceste sa nám v nedeľu ráno vôbec nechcelo vyliezť zo spacákov. Bolo už hádam desať, keď sme sa všetci ako tak rozhýbali. V pláne sme mali aklimatizačnú túru na 3414 m vysokú Punta Bioulu, ktorá sa týčila priamo nad našim kempom. A keďže kemp Val Savaranche sa nachádzal vo výške len 1600 m, bol naozaj najvyšší čas vyraziť na cestu v ústrety 1800 výškovým metrom. Prvá hodinka túry bola dosť nezáživná, lesný chodník bez výhľadov, okrem toho bolo neskutočne teplo. No vo výške približne 2000 metrov les ustúpil a nám sa začali postupne ukazovať okolité štvortisícovky. Ako prvý sa objavil rozložitý masív Gran Combin (4314 m) a po chvíľke sme uvideli aj náš najbližší cieľ Gran Paradiso (4061 m). Čím vyššie sme šlapali, tým terén nadobúdal viac a viac vysokohorský charakter. Niekde vo výške 3200 metrov sme narazili aj na snehové polia, ktoré nás príjemne schladili. Vrchol PUNTA BIOULA (3414 m) sme napokon dosiahli až okolo šiestej hodiny večer. Naša námaha však bola kráľovsky odmenená. Ten výhľad - to bol skutočný pohľad pre bohov. A v nemom úžase sme po prvýkrát uvideli strechu Európy - najvyšší vrch Álp - Mont Blanc (4810 m).

Po aklimatizačke sme sa v pondelok doobeda presunuli až na koniec doliny, kde sme na veľkom parkovisku (2050 m) odstavili autá. Bol pred nami len krátky - asi dvojhodinový výstup na chatu Vittorio Emanuele II. (2775 m), odkiaľ sme plánovali zaútočiť na vrchol Gran Paradisa. Pohodovým tempom, poriadne naložení sme asi za dve a pol hodiny dorazili na chatu. Tá bola totálne preľudnená, ubytovanie sme dostali v prístavbe za chatou. Večer sme navštívili tunajšiu reštauráciu, kde pri fľaške vínka niekto po prvýkrát vyriekol myšlienku založiť si klub. Trvalo však ešte takmer rok, kým sa táto myšlienka stala skutočnosťou a vznikla naša Marmota.

{mosimage}Budíček pred výstupom na Gran Paradiso sme mali o 3:00. Keďže väčšina z nás nemala čelovky, úvodná časť bola pre nás dosť komplikovaná. Ranný svit nás zastihol práve na začiatku ľadovca približne vo výške 3100 metrov, kde sme si obuli mačky, vytiahli cepíny a vydali sa v ústrety našej prvej štvortisícovke. Cestou sme predbiehali davy turistov, prípadne oni predbiehali nás. Niet divu, veď Gran Paradiso je najnavštevovanejším zo všetkých 82 vrcholov presahujúcich výšku 4000 m. Asi v nadmorskej výške 3500 metrov, kde sme prekonali prvý ľadovcový prah, sme uvideli vrchol. Bol takmer na dosah, no trvalo nám ešte viac ako dve hodiny, kým sme naň vyliezli. Napokon sa nám podarilo všetkým deviatim zdolať vrchol GRAN PARADISA (4061 m), čím sme už v tretí deň expedície splnili náš hlavný cieľ. Kochaniu sa výhľadmi nebolo konca kraja. Vďaka skvelej viditeľnosti sme mohli obdivovať takmer celé západné Alpy, od Berniny a Walliských Álp až po Vanoise a Écrins. A takmer počas celého zostupu sme mali pred sebou (a nemohli sme ani na chvíľku z neho oči odtrhnúť) najvyšší vrch Álp - Mont Blanc. 

Po skvelom výkone nasledoval zaslúžený odpočinok. V stredu sme sa teda vybrali na malú prechádzku do mestečka Cervinia, priamo pod najpopulárnejší a asi aj najkrajší vrchol Álp - Matterhorn (4478 m). Poprechádzali sme sa po pekných alpských lúkach, poobdivovali aj ďalšie štvortisícovky Dent d'Herrens (4171 m) a Breithorn (4164 m). No hlavne sme plánovali program na ďalšie dva dni. Úspech na Gran Paradise v nás prebudil neskonalú túžbu ísť ešte vyššie.

{mosimage}A tak sme si to vo štvrtok ráno namierili do dedinky Gressoney (1818 m). Za výdatnej pomoci najskôr kabínkovej a neskôr sedačkovej lanovky sme sa vyviezli takmer o 1000 metrov vyššie až do sedla Colle Betaforca (2727 m). Odtiaľto nás čakal namáhavý 900 metrový výstup a to poriadne naťažko. Počasie bolo stále perfektné, čo sa prejavilo nie len na nálade, ale aj na fyzickej kondícii celého družstva. Bez väčších problémov sme výstup zvládli a tak sme sa mohli na noc zložiť v prístavbe chaty Quentino Sella (3585 m). Po doteraz najvyššie strávenej noci (či už prespanej alebo prebdenej) sme v piatok skoro ráno vyrazili do sedla Felikjoch. Naviazaní v troch trojčlenných skupinách sme postupovali relatívne rýchlo, sedlo sme dosiahli ani nie za dve hodinky. Potom nasledoval už len exponovaný úsek po ostrom hrebeni, cez dva menšie kopčeky a ocitli sme sa na vrchole CASTOR (4226 m). Opäť sa teda posúvali výškové rekordy. Dominantami výhľadu z Castora boli dve nádherné skalné pyramídy - Matterhorn (4478 m) a Weisshorn (4505 m). Po návrate do sedla Felikjoch sa štvorica Miňo, Danca, Tomáš a Alenka rozhodla, že ešte nebolo dosť. Západný vrchol Lyskammu sa týčil priamo nad sedlom, bol by hriech nepokúsiť sa oň. A tak si v ťažkých podmienkach, v úmornej horúčave do svojich štatistík zapísali ešte jednu štvortisícovku, doteraz najvyššiu - LYSKAMM OCCIDENTALE (4477 m). Zostup z neho bol mierne adrenalínový, keďže poludňajšie slnko premenilo strmý ľadovcový svah doslova na sklo. Za pomoci všetkých ľadovcových zbraní sa však podaril a tak sme sa poobede všetci stretli opäť na chate Quentino Sella. Nasledoval už len takmer dvojtisícový zostup do Gressoney a aj štvrtá alpská expedícia sa stala minulosťou. A aj naša fotogaléria svedčí o tom, že to bola doteraz najúspešnejšia výprava.

Napísané 20.8.2006   Bendžom

Články
Marmoťácke návraty IV. - Gran Paradiso 2004

Marmoťácke návraty IV. - Gran Paradiso 2004

Skúsenosti pribúdali, ciele boli čoraz vyššie. V roku 2004 sme sa konečne rozhodli pre výstup na vrchol štvortisícovky. Za cieľ sme si vybrali nádherný kopec v oblasti Grajských Álp - Gran Paradiso (4061 m). Po obligátnych prípravách sme sa v sobotu 24.júla 2004 približne o druhej hodine v noci vydali na viac ako 1000 km dlhú cestu z Bratislavy do údolia Val Savarenche. Tu, v malom kempe v rovnomennej dedinke sme mali v pláne rozložiť si svoj prvý basecamp. O priebehu výpravy pojednáva štvrtá časť seriálu "Marmoťácke návraty", ktorú sme nazvali Gran Paradiso 2004.

Cesta pod Gran Paradiso bola neskutočne dlhá a poriadne namáhavá. Zostava sa oproti minulému roku nezmenila, opäť sme boli deviati a opäť rozdelení do troch áut. Fronteru obsadili Martin, Miňo a Mika, do Oktávky sa nasáčkovali okrem šoférky Danci Bendžo s Dedom a trojica Tomáš, Majo a Alenka (od tejto expedície vystupujúca aj pod skratkou TMA) využili služby Tomášovho VW Passat. Napriek tomu, že sme zo Slovenska odchádzali skoro ráno, lepšie povedané o druhej v noci, do cieľa sme dorazili až za súmraku. Cestou nás totiž postihli rôzne viac či menej očakávané skutočnosti. Najskôr to bola veľká zápcha na diaľnici v okolí Benátok, potom to bola prietrž mračien na Lago di Garda. Medzitým sme stáli asi na šiestich čerpacích staniciach a zháňali olej do Dancinej Oktávky. A aby toho nebolo málo, na záver sme aj poriadne zablúdili, keď sme sa asi dve hodiny motali v okolí Aosty a pátrali po správnej odbočke do doliny Val Savaranche ... 

{mosimage}Po únavnej sobotňajšej ceste sa nám v nedeľu ráno vôbec nechcelo vyliezť zo spacákov. Bolo už hádam desať, keď sme sa všetci ako tak rozhýbali. V pláne sme mali aklimatizačnú túru na 3414 m vysokú Punta Bioulu, ktorá sa týčila priamo nad našim kempom. A keďže kemp Val Savaranche sa nachádzal vo výške len 1600 m, bol naozaj najvyšší čas vyraziť na cestu v ústrety 1800 výškovým metrom. Prvá hodinka túry bola dosť nezáživná, lesný chodník bez výhľadov, okrem toho bolo neskutočne teplo. No vo výške približne 2000 metrov les ustúpil a nám sa začali postupne ukazovať okolité štvortisícovky. Ako prvý sa objavil rozložitý masív Gran Combin (4314 m) a po chvíľke sme uvideli aj náš najbližší cieľ Gran Paradiso (4061 m). Čím vyššie sme šlapali, tým terén nadobúdal viac a viac vysokohorský charakter. Niekde vo výške 3200 metrov sme narazili aj na snehové polia, ktoré nás príjemne schladili. Vrchol PUNTA BIOULA (3414 m) sme napokon dosiahli až okolo šiestej hodiny večer. Naša námaha však bola kráľovsky odmenená. Ten výhľad - to bol skutočný pohľad pre bohov. A v nemom úžase sme po prvýkrát uvideli strechu Európy - najvyšší vrch Álp - Mont Blanc (4810 m).

Po aklimatizačke sme sa v pondelok doobeda presunuli až na koniec doliny, kde sme na veľkom parkovisku (2050 m) odstavili autá. Bol pred nami len krátky - asi dvojhodinový výstup na chatu Vittorio Emanuele II. (2775 m), odkiaľ sme plánovali zaútočiť na vrchol Gran Paradisa. Pohodovým tempom, poriadne naložení sme asi za dve a pol hodiny dorazili na chatu. Tá bola totálne preľudnená, ubytovanie sme dostali v prístavbe za chatou. Večer sme navštívili tunajšiu reštauráciu, kde pri fľaške vínka niekto po prvýkrát vyriekol myšlienku založiť si klub. Trvalo však ešte takmer rok, kým sa táto myšlienka stala skutočnosťou a vznikla naša Marmota.

{mosimage}Budíček pred výstupom na Gran Paradiso sme mali o 3:00. Keďže väčšina z nás nemala čelovky, úvodná časť bola pre nás dosť komplikovaná. Ranný svit nás zastihol práve na začiatku ľadovca približne vo výške 3100 metrov, kde sme si obuli mačky, vytiahli cepíny a vydali sa v ústrety našej prvej štvortisícovke. Cestou sme predbiehali davy turistov, prípadne oni predbiehali nás. Niet divu, veď Gran Paradiso je najnavštevovanejším zo všetkých 82 vrcholov presahujúcich výšku 4000 m. Asi v nadmorskej výške 3500 metrov, kde sme prekonali prvý ľadovcový prah, sme uvideli vrchol. Bol takmer na dosah, no trvalo nám ešte viac ako dve hodiny, kým sme naň vyliezli. Napokon sa nám podarilo všetkým deviatim zdolať vrchol GRAN PARADISA (4061 m), čím sme už v tretí deň expedície splnili náš hlavný cieľ. Kochaniu sa výhľadmi nebolo konca kraja. Vďaka skvelej viditeľnosti sme mohli obdivovať takmer celé západné Alpy, od Berniny a Walliských Álp až po Vanoise a Écrins. A takmer počas celého zostupu sme mali pred sebou (a nemohli sme ani na chvíľku z neho oči odtrhnúť) najvyšší vrch Álp - Mont Blanc. 

Po skvelom výkone nasledoval zaslúžený odpočinok. V stredu sme sa teda vybrali na malú prechádzku do mestečka Cervinia, priamo pod najpopulárnejší a asi aj najkrajší vrchol Álp - Matterhorn (4478 m). Poprechádzali sme sa po pekných alpských lúkach, poobdivovali aj ďalšie štvortisícovky Dent d'Herrens (4171 m) a Breithorn (4164 m). No hlavne sme plánovali program na ďalšie dva dni. Úspech na Gran Paradise v nás prebudil neskonalú túžbu ísť ešte vyššie.

{mosimage}A tak sme si to vo štvrtok ráno namierili do dedinky Gressoney (1818 m). Za výdatnej pomoci najskôr kabínkovej a neskôr sedačkovej lanovky sme sa vyviezli takmer o 1000 metrov vyššie až do sedla Colle Betaforca (2727 m). Odtiaľto nás čakal namáhavý 900 metrový výstup a to poriadne naťažko. Počasie bolo stále perfektné, čo sa prejavilo nie len na nálade, ale aj na fyzickej kondícii celého družstva. Bez väčších problémov sme výstup zvládli a tak sme sa mohli na noc zložiť v prístavbe chaty Quentino Sella (3585 m). Po doteraz najvyššie strávenej noci (či už prespanej alebo prebdenej) sme v piatok skoro ráno vyrazili do sedla Felikjoch. Naviazaní v troch trojčlenných skupinách sme postupovali relatívne rýchlo, sedlo sme dosiahli ani nie za dve hodinky. Potom nasledoval už len exponovaný úsek po ostrom hrebeni, cez dva menšie kopčeky a ocitli sme sa na vrchole CASTOR (4226 m). Opäť sa teda posúvali výškové rekordy. Dominantami výhľadu z Castora boli dve nádherné skalné pyramídy - Matterhorn (4478 m) a Weisshorn (4505 m). Po návrate do sedla Felikjoch sa štvorica Miňo, Danca, Tomáš a Alenka rozhodla, že ešte nebolo dosť. Západný vrchol Lyskammu sa týčil priamo nad sedlom, bol by hriech nepokúsiť sa oň. A tak si v ťažkých podmienkach, v úmornej horúčave do svojich štatistík zapísali ešte jednu štvortisícovku, doteraz najvyššiu - LYSKAMM OCCIDENTALE (4477 m). Zostup z neho bol mierne adrenalínový, keďže poludňajšie slnko premenilo strmý ľadovcový svah doslova na sklo. Za pomoci všetkých ľadovcových zbraní sa však podaril a tak sme sa poobede všetci stretli opäť na chate Quentino Sella. Nasledoval už len takmer dvojtisícový zostup do Gressoney a aj štvrtá alpská expedícia sa stala minulosťou. A aj naša fotogaléria svedčí o tom, že to bola doteraz najúspešnejšia výprava.

Napísané 20.8.2006   Bendžom

Dátum
24.07.2004 - 31.07.2004
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Alpy
Krajina
Body záujmu
Camping Grivola
Camp v dedinke Valsavaranche, kde sme onehdá boli sa volal inak ale aspoň miesto som zaznamenal, je v nadmorskej výške 1600 m n. m.
25.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Punta di Bioula
Punta di Bioula je najvyšší vrch na severnej strane hrebeňa oddeľujúceho Valsavarenche od priľahlého Val di Rhêmes. Vďaka tejto strategickej polohe sa ponúkajú veľmi pekné výhľady na všetky hlavné pohoria Val d\'Aosta (M. Blanc, Gr. Combin, Matterhorn, Rosa, Grivola a Gran Paradiso ... a mnoho ďalších). Tento divoký vrchol sa nachádza v srdci národného parku Gran Paradiso. Vylezie naň veľmi málo ľudí, pretože výstup trvá asi 6 hodín (aspoň pre jednoduchých turistov) a 4 hodiny a pol zostup. Ďalším problémom je chodník, niekedy skrytý vo veľkom kamennom poli alebo pokrytý trávou. Len pre skúsených a dobre trénovaných turistov. Veľmi dlhá trasa!
25.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Rifugio Vittorio Emanuele II
Chata Vittorio Emanuele II je vysokohorská chata na brehu jazera Moncorvé, ktoré sa nachádza v obci Valsavarenche (AO) vo Valsavarenche v Graianských Alpách, v srdci národného parku Gran Paradiso, v nadmorskej výške 2 732 m, niekde sa udáva výška aj 2775m.(má viac prístavb). Stará chata, postavená v roku 1884 inak stále používaná, je lemovaná súčasnou budovou s parabolickou strechou, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1961. Obe sú zasvätené prvému talianskemu kráľovi Vittoriovi Emanuelovi II. Savojskému, veľkému návštevníkovi tejto oblasti ako kráľovskej poľovníckej rezervácie
27.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Gran Paradiso
Gran Paradiso je najvyšší vrch pohoria Grajské Alpy, ležiaceho v Taliansku v provincii Aosta. Nachádza sa v južnej časti pohoria, kde sa nachádzajú najvyššie štíty pohoria. Vrch je obklopený tromi ľadovcami (Tribolazzione, Laveciau a Gran Paradiso). Vrchol patrí medzi ľahko dostupné štvortisícovky Álp.
27.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Cervinia-Breuil
Cervinia-Breuil je alpské lyžiarske stredisko v údolí Valle d\'Aosta v severozápadnom Taliansku. Cervinia leží v nadmorskej výške 2006 m n. m. na úpätí vrchu Matterhorn v širokom údolí obkolesenom najvyššími alpskými vrcholmi, ktoré sú pokryté ľadovcom. Lyžiarske stredisko v Cervinii je spojené so švajčiarskym lyžiarskym strediskom Zermatt.
28.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Gressoney-La-Trinité
Gressoney-La-Trinité je mesto alebo obec a známe alpské stredisko na úpätí Monte Rosa v údolí Val de Gressoney, ktoré je súčasťou regiónu údolia Aosta v severozápadnom Taliansku. Nachádza sa tu jedno z najkrajších alpských lyžiarskych stredísk v údolí Aosta.
29.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Colle Bettaforca
Colle Bettaforca je sedlo v Penninských alpách bo výške 2672 m n. m. nad dedinou Gressoney, odkiaľ vedie turistická cesta na chatu Quentino Sella.
29.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Rifugio Quintino Sella al Felik
Rifugio Quintino Sella al Felik je vysokohorská chata v Alpách,vo výške 3585 m n. m. v obci Gressoney-La-Trinité v údolí Aosta v Taliansku. Nemala by sa zamieňať s podobne pomenovanými chatami Quintino Sella v masíve Mont Blanc alebo Rifugio Quintino Sella al Monviso v obci Crissolo, Piemont.
29.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Felikjoch
Felikjoch alebo Colle del Felik je sedlo vo Walliských (resp. Penninských) alpách vo výške 4061 m n. m.
30.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Castor
Castor je vrchol vo Walliských Alpách s výškou 4226 m n. m. Leží na hranici medzi Švajčiarskoim a Talianskom. Náleží do masívu Monte Rosa. Leží západne od Dufourspitze a prináleží k Breithornu a Polluxu. Castor a Pollux sa nazývajú \\\"Dvojičky\\\". Na vrchol je možné vystúpiť z Monte Rosa Hut a Gandegg Hütte na švajčiarskej strane a z Rifugio Quintino Sella a Rifugio Ottorino Mezzalama na strane talianskej.
30.07.2004
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Dedo, Majo, Tomáš, Alenka, Martin
Lyskamm Occidentale
Lyskamm Occidentale alebo tiež Western Lyskamm je jedným z vrcholov masívu Lyskamm. Má výšku 4479 m n. m. Leží na švajčiarko -talianskej hranici.
30.07.2004
Miňo, Danca, Tomáš, Alenka
Trasy