Akcie

Mont Blanc 2005 - krátke resumé

Štvrtok 31. augusta 2005 sa nezmazateľným písmom zapísal do histórie nášho klubu. Najvyššiu horu Álp, 4810 metrov vysoký Mont Blanc vtedy pokorili všetci desiati členovia. Stalo sa tak približne o deviatej hodine stredoeurópskeho letného času, za krásneho slnečného počasia a nádhernej viditeľnosti. Samotnému výstupu na Mont Blanc však predchádzala takmer týždňová príprava, počas ktorej sme zdolali ďalšie dve štvortisícovky. Najskôr sme na tri dni zakotvili vo švajčiarskom Saas Fee, odkiaľ sme vystúpili na veľmi pekný vrchol Allalinhornu (4027 m) a deň pred zahájením útoku na hlavný cieľ výpravy sme si ešte "odskočili" na 4248 metrov vysoký Mt.Blanc du Tacul. Výstup na Mt.Blanc sme uskutočnili klasickou cestou z Nid d'Aigle cez Tete Rouse a Grand Culoire s prenocovaním v stanovom tábore v sedle Col du Gouter vo výške približne 3850 m nad morom. Všetky zážitky z nášho deväťdňového pobytu v zajatí (alebo skôr v objatí?) alpských velikánov zachytáva podrobný denník expedície. Fotografie, ktorých v alpách vzniklo niekoľko stovák sú uložené vo fotogalérii. Dúfame, že podobne úspešne sa skončia aj ďalšie marmoťácke výpravy do vysokých hôr.

Mt.Blanc 1.deň akcie ŠTVRTOK - 25.8.2005

{mosimage}10:00   Na čerpacej stanici ÖMV pred bratislavským Auparkom sa začína doposiaľ najväčšia expedícia v histórii VTK Marmota. Všetci členovia doplnení hosťom expedície Beatou Hazuchovou sme pripravení vydať sa na cestu plnú zážitkov, dobrodružstiev, napätia a extrémnej fyzickej námahy, na cestu, ktorej vrcholom by mal byť výstup na najvyšší alpský končiar MONT BLANC. Už len tradičný prípitok kopaničiarskou slivovicou (s výnimkou vodičov) a jednotlivé posádky nastupujú do áut. Osadenstvo FRONTERY tvoria Martin, Mika a Bea, OCTAVIU tradične okupujú Danca Dedo a ja a do RAV4 nastupujú Alenka, Tomáš, Miňo a Majo. Každá posádka je vyzbrojená krátkovlnnou vysielačkou, takže s komunikáciou by nemal byť žiaden problém. "Veľa šťastia, Marmoťáci !!! "

10:30   V Jarovciach prechádzame slovensko-rakúske štátne hranice. Prvé menšie zaváhanie spôsobuje Dedo, ktorý nemôže nájsť svoj cestovný pas. Nesympatická rakúska colníčka nás odstavuje do vedľajšieho pruhu. Nakoniec sa však Dedov pas našiel  … Hurá, pokračujeme smerom na Viedeň.

11:10   Vo Viedni sme sa zaplietli do menšej zápchy. Niekoľkokrát meníme poradie áut v kolóne (aby nebola nuda). Komunikácia cez vysielačky nemá chybu … resp. má iba jednu chybičku - príjimač vo FRONTERE neprijíma, iba vysiela. Nevadí, nejak to zvládneme. Veď Mika je inžinier - spojár.

11:40 - 13:00   Prechádzame severnou A1-kou. Relatívne dobrá viditeľnosť nám umožňuje pozrieť si rakúske "kopčeky", na ktoré sme v minulosti vystúpili. Postupne sa nám predstavuje Schneeberg, Ötscher, Hohe Veitsch a Göller.

13:10   Blížime sa k mestu Linz. Zvyčajne tu býva dosť husto a tvoria sa dlhé zápchy, my však máme šťastie a Linz míňame bez akéhokoľvek zdržania.

13:10 - 14:20   Pokračujeme po diaľnici A1, míňame jazerá Attersee a Mondsee. V diaľke sa začínajú objavovať prvé zasnežené vrchlky Kitzbühelských Álp a predhoria Dachsteinu.

{mosimage}14:30   RAV4 sa dostala mimo dosah vysielačiek FRONTERY a OCTAVIE. Hľadáme teda najbližšiu pumpu, kde by sme sa počkali. Zhodou okolnosti sa nám do cesty postavila pumpa BP pri Salzburgu, ktorú poznáme z našej cesty na expedíciu Ortler pred dvoma rokmi. Vtedy sme tu tiež oddychovali.

15:00   Prechádzame rakúsko-nemecké hranice v Bad Reichenhalle. Počasie je zatiaľ premenlivé, chvíľku svieti slnko, chvíľku to vyzerá na poriadny leják.

15:35   Pri Rosenheime schádzame z diaľnice A1 na diaľnicu A12 - smer Inntal. Zdá sa, že slnko postupne víťazí nad oblačnosťou a to nás veľmi teší.

15:55   Po prvýkrát sa stretáme s následkami katastrofických povodní, ktoré postihli západne Rakúsko a Švajčiarsko len niekoľko dní pred našou cestou. Diaľnicu A12 neďaleko nemecko-rakúskych hraníc podmyla rozvodnená rieka Inn natoľko, že jeden jej profil sa prepadol a doprava musela byť odklonená na inú cestu. Našťastie v smere oproti nám. Je tam zápcha dlhá asi 5 km. My však prechádzame týmto úsekom plynule.

16:30 - 16:50   Prestávka na čerpacej stanici pred Innsbruckom - prvýkrát tankujeme. Počasie sa opäť trochu kazí, dokonca aj trochu spŕchlo. Nám to však neuberá na optimizme, sme presvedčení, že ak sa nič výnimočné nestane, na "miesto činu" dorazíme ešte pred polnocou.

17:00   Prechádzame okolo Innsbrucku. Ako vždy, obdivujeme toto krásne mesto, ktoré leží v hlbokej doline medzi alpskými trojtisícovkami.

17:40   Minuli sme odbočky do známych rakúskych lyžiarskych stredísk Hintertux, Stubai, Ötztal a Pitztal. Cez vysielačky sa dohadujeme na našom ďalšom smere. Tomáš navrhuje cestu cez Reschenpass a Davos, ja som skôr za smer na Landeck a Lichtenštajnsko. Po krátkej debate a zvážení všetkých PRE a PROTI sme sa rozhodli pre Tomášovu variantu.

{mosimage}18:00   STOP POVODEŇ (prvá časť) … Rozvodnená rieka Inn zobrala cestu pod Reschenpassom. Mladá, sympatická policajtka sa nám snaží vysvetliť, že sa musíme vrátiť a zvoliť inú cestu do Švajčiarska. Síce neradi, ale musíme poslúchnuť jej príkaz (lepšie povedané zákaz) a vrátiť sa približne 30 km späť.

18:30   Sme opäť na diaľnici A12 a smerujeme na Bludenz a Lichtenštajnsko. 50 minútové zdržanie nás nijako nerozhádzalo, takže v pohodičke pokračujeme v našej ceste. Stále veríme, že do polnoci budeme v Saas Fee.

18:50   STOP POVODEŇ (druhá časť) … Opäť nás zastavila policajná hliadka (aj tentokrát celkom sympatická policajtka). Cesta na Lichtenštajnsko je úplne zničená, hovorí sa tu o storočnej katastrofe. Takže sa zas musíme vrátiť. Tentokrát to však nie je také jednoduché. Jediná prejazdná cesta je cez Fernpass a je to zachádzka viac ako 100 km. Nemáme však na výber.

19:30   Sme tam, kde sme boli o 17:15. Stratili sme teda viac ako dve hodiny a ďalšie dve stratíme tým, že to celé musíme obchádzať cez Fernpass a Lindau. Už je viac ako jasné, že našu cestu do Švajčiarska dnes neukončíme a budeme musieť prespať niekde za rakúsko-švajčiarskymi hranicami.

19:55   Fernpass (1207 m) - zavládlo v nás aké-také uspokojenie. Cesta je v poriadku, nie je rozbitá, podmytá, zničená ani nijak inak povodňami poškodená. Zato je však totálne prepchatá. Je to logické, keďže to je momentálne jediný možný prístup do Švajčiarska. Znepokojuje nás však iná skutočnosť a to, že začína pršať.

20:30   "Cikpauza" na rakúsko-nemeckých hraniciach. Stojíme na malom odpočívadle a začíname plánovať nocľah. Rozhodli sme sa, že pôjdeme asi do polnoci a potom si nájdeme nejaké útulné miestečko na prenocovanie.

21:10   Sme v Nemecku na diaľnici v smere na Bodamské jazero. Trošku strácame prehľad, kde sa vlastne presne nachádzame a ako ďaleko je ešte do Švajčiarska. Stále prší, no smerom od západu sa obloha začína vyjasňovať. Pozitívne zistenie.

22:00 - 22:20   Opäť sme prešli nemecko-rakúske hranice (dnes už po štvrtýkrát) a stojíme na pumpe pri meste Lindau na Bodamskom jazere. Tankujeme, niečo zjeme, vypijeme a fičíme ďalej.

23:15   Sme v Lichtenštajnsku, presnejšie v jeho hlavnom meste Vaduze. Všetci desiati členovia expedície sme v tejto malej, no zdá sa že mimoriadne bohatej alpskej krajine po prvýkrát. Únava už začína pôsobiť a tak sa pomaličky začíname obzerať po nejakom peknom fleku na nocľah.

23:30   Konečne sme vo Švajčiarsku, presnejšie v dedinke Maienfeld. Začíname intenzívne hľadať miesto na nocľah. Prešli sme niekoľko bočných uličiek, no napokon nás zaujalo kukuričné pole za dedinou. Rozhodli sme sa hneď vedľa neho postaviť si stanový tábor.

00:30   Stany sú postavené, môžme zaľahnúť. Samozrejme, že ešte pred spánkom si treba pripiť na doterajší priebeh expedície ako aj na jej úspech. A neradno zabudnúť ani na nedávnych oslávencov - Martina a Dancu. Najmä Danca, ktorá predvčerom oslávila svoje vôbec prvé meniny v živote obdržala dosť šokujúci darček. Miňo ho nazval JOZEF … Tak na zdravie a dobrú noc !!!

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo

Mt.Blanc 2.deň akcie PIATOK - 26.8.2005

{mosimage}06:30   Budíček !!! ... V noci nám tu poriadne spŕchlo, takže stany máme úplne mokré. Na sušenie však času nemáme, musíme sa čo najrýchlejšie zbaliť, aby nás v tejto kukurici nenašiel pán domáci. Napriek tomu nám to trvá skoro 3/4 hodiny. Darmo - čím sme starší, tým sme šuchtavejší.

07:45   Prechádzame mesto Chur a hľadáme cestu na horské sedlá Oberalppass a Furkapass. Značenie je tu dosť úsporné, no Tomáš sa nakoniec prejaví ako celkom dobrý "pathfinder".

09:15 - 09:45   Po prvýkrát sa dostávame do výšky nad 2000 metrov nad morom - stojíme na Oberalppasse. Vyšli sme až nad oblaky a užívame si alpské slniečko. Baby sa starajú o raňajky, my chlapi zatiaľ preventívne popíjame.

10:20 - 10:40   Najvyšší bod našej cesty - sedlo Furkapass 2431 metrov nad morom, 8 stupňov Celzia, krásne slnečno. Stretáme bielu felíciu s piešťanskou ŠPZ-kou. Dosť veľká zhoda náhod - celou cestou totiž počúvame piešťanskú kapelu Kontrafakt. Tomáš sa niekam zatúlal a tak si z neho urobíme srandu. Odídeme bez neho a počkáme ho za najbližšou zákrutou.

12:00   Dorazili sme do Vispu. Tu už odbočujeme do doliny Saastal, na konci ktorej nás isto čakajú veľké zážitky. Volajú sa Allalinhorn, Strahlhon, Alphubel a Weissmies. Netrpezlivo pozeráme pred seba, kedy sa konečne zjavia v plnej svojej kráse. 

{mosimage}12:55 - 15:40   Saas Almagel - parkovisko Zer Meiggern (1670 m). Náš prvý "base camp". Odparkovali sme mašiny, sušíme stany a všetky ostatné spacie toolsy. Varíme si obed. Niektorí sú však natoľko leniví, že si davajú len studený trenčiansky párok s fazuľou. Veľmi rýchlo to však oľutujú. (Týka sa to hlavne mňa) 

15:40   Plne naložení vyrážame na cestu. Je pred nami 1360 výškových metrov. Rekordérmi v hmotnosti ruksakov sú určite Miňo s Majom. Okrem toho niektorí skialpinisti si hore nesú aj lyže. Napriek všetkému nasadzujeme celkom slušné tempo a šlape sa nám úplne v pohode. 

16:00 - 17:30   Prichádzajú prvé krízy: Martin (dych), Majo (ťažký batoh) a ja (trenčianský párok). "Pelotón" sa teda pomaly začína trhať, každý šlape sám za seba.

{mosimage}18:45   Prvá päťčlenná skupinka v zložení Danca, Bea, Dedo, Tomáš a Alenka dorazila na chatu Britannia Hutte. O trištvrte hodinu neskôr som dorazil ja spolu s  Miňom a s Mikou a o ďalšiu trištvrte hodinu po nás sa objavili Martin s Majom. Práve sa zotmelo, stihli to teda len tak-tak, ale stihli ... 

20:45   Ubytovávame sa na jednej z izieb. Je tu už zložený nejaký Francúz, no keď zbadal našu desťčlennú tlupu, ktorá vrazila do izby, zbalil sa a oznámil nám, že si ide nájsť na nocľah nejaké iné miesto. 

21:00 - 22:00   Krátka príprava na zajtrajšiu túru, viazanie a opaľovanie prúsikov, balenie ruksakov, večera a nasleduje nočný kľud. Budík si nastavujeme na tretiu hodinu ráno. 

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo   autor Martin   autor Tomáš

Mt.Blanc 3.deň akcie SOBOTA - 27.8.2005

{mosimage}03:00   Budíček ... Nepríjemne príjemná melódia z Perinbaby (Majov mobil) nás prebudila do prvého 4000-kového dňa. Rozhodli sme sa pre 4027 m vysoký Allalinhorn. Podľa predpovedí má byť doobeda pekne, no okolo poludnia má prísť silná búrka. Treba si teda švihnúť. Martin a ja sme sa po včerajšich nepríjemnostiach rozhodli zostať na chate a trošku sa zotaviť. Neskôr sme skonštatovali, že to bol výborný nápad.

05:30   Napriek tomu, že sme sa ponáhľali, nám prípravy trvali dve a pol hodiny. Rannú kávu uvarili Majo s Mikou, nasledovali raňajky, balenie, viazanie uzlov ...

05:30 - 10:00   Výstup na Allalinhorn. Tomáš, Alenka a Miňo šlapú na lyžiach asi do tretiny stúpania. Tam si ich odložia a pokračujú hore s ostatnými. Mika má problémy so žalúdkom a tak to vzdáva. Tesne pod vrcholom sa obracajú aj Dedo a Miňo. A tak na vrchole, približne o 10.00 stoja Alenka, Danca, Majo, Tomáš a Bea, pre ktorú je to prvá štvortisícovka v živote. V záverečnom úseku bolo dosť náročné lezenie, pomohli sme si však lanom. Tomáš pri výstupe utrpel úraz. šad bol na jednom mieste taký tvrdý, že sa mu cepín od neho odrazil do hlavy. No a keďže nemal prilbu, skončilo to dosť bolestivo a krvavo.

{mosimage}10:30 - 13:30   Zostup, resp. čiastočné zlyžovanie z Allalinhornu na chatu Britannia Hutte. Počas cesty dolu Dancu brutálne otlačia topánky. Citujem: "Moje topánky sú výborné, sú drahé, sú kvalitné, vôbec ich nemôžem nenávidieť. Akurát mi totálne dokrvavili nohy." Ďalší zostup, podotýkam, že čiastočne viedol aj cez ľadovec, absolvuje v sandálkach.

15:20 - 18.00   Počasie sa začína kaziť a my nemáme na výber. Ďalšiu noc tu už ostať nemôžme, musíme zostúpiť. Berieme teda svoje obrovské, ťažké ruksaky a odchádzame. Spočiatku sneží, v nižších polohách drobne prší. Zvládame do však v pohode za dve a pol hodiny. Okrem Tomáša s Alenkou, ktorí sa niekde zatuľali a omeškali sa asi o hodinu.

{mosimage}19:00   Autocamping Domblick. Prihlasujeme sa na prenocovanie, u veľmi "milej" a  "sympatickej" gazdinej, no asi po 20 minútach zisťovania všetkých negatív tohto ubytovacieho zariadenia odchádzame hľadať nejaký normálny kemp.  

19:30   Našli sme ho asi o 200 metrov ďalej. Kemp Mischabel je úplne skvelý. Najmä obrovská borovica uprostred nám vytvorí dokonalú ochranu pred hustým dažďom. A tak pod jej konármi postupne pozrieme na dno fľaškám borovičky, ginu aj fernetu.  

19:30 - 23:00   Veselý večer v kempe Mischabel. Prestalo pršať a my sme sa konečne po troch dňoch poriadne uvoľnili. Vznikol tu aj pamätný Miňov výrok: "Mali by sme sa dohodnúť, kto bude variť a kto bude nosiť jedlo? Kto má najväčšie batohy? Kto má najmenšie batohy? Kto nemá žiadne batohy? A vôbec, načo sme tu?" A jeho nezabudnuteľná story o tom, ako si pokecal s chatárkou na Britannia Hutte. (Jej doslovný prepis najdete na konci dňa)

23:00   Unavení náročnou túrou a možno aj trochu pripitý z tých troch fľašiek, čo padli v priebehu asi dvoch hodín postupne odchádzame do svojich dočasných príbytkov. Počasie sa už celkom umúdrilo, čo nás veľmi potešilo.

AKO SI MIŇO S CHATÁRKOU NA BRITANNIA HUTTE POKECAL
Dneska sa ma pýtala chatárka na Britannia hutte, že "where you, where you ... a neviem ešte čo". Pochopil som to, že "kde som bol". A ja že "tam". Ona že "Allalinhorn?" No a ja že "hmmm, near by top" som povedal, alebo niečo také. A ona že "sky down?" Ja že "hmmmm". Či vlastne "ski down" nie "sky" ... (a obloha padla, a nebe se zahmžilo). A ona na to že "hmmmm, hmmm, hmmmmm" a opýtala sa "snow?" - akože "aký bol sneh?" A ja že "top very good" a "down ..." som chcel povedať že taký ... "heavy" som povedal, ale mokrý som chcel povedať. Ale nevedel som, jak sa povie mokrý. No a spomenul som si na pornostránky ... že WET WET. Takže tak sme sa porozprávali a ona že "hmmmm, hmmm".  

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo   autor Martin   autor Tomáš

Mt.Blanc 4.deň akcie NEDEĽA - 28.8.2005

{mosimage}09:00   Budíček v kempe Mischabel ... Po včerajšej schôdzi sa nám nejak ťažko vylieza so spacákov. Rokovanie sa poriadne predĺžilo a aj program bol dosť bohatý. Nasledujú raňajky, opäť v réžii Miky a Bejky.  

10:00 - 12:00   Varíme, jeme, nalievame, pijeme, mlsáme ... umývame, sprchujeme, perieme, čistíme, sušíme, upratujeme ... nabíjame ... a popri tom všetkom samozrejme plánujeme program na ďalšie dni.

12:00 - 14:30   Základný kurz zlaňovania pod vedením inštruktora Tomáša: Hneď vedľa kempu je asi 20 metrov vysoká skala, ideálna na výuku zlaňovania. Keďže väčšina z nás to robí prvýkrát, berieme si na pomoc aj povolený povzbudzujúci prostriedok - whisky Old Smuggler.

15:00   Pri pivečku plánujeme ďalší postup našej expedície. Tomáš predkladá plán aklimatizačnej túry číslo dva - zo Chamonix lanovkou na Aguille du Midi, chatu Cosmics a Mt.Blanc du Tacul (4248m). Skvelý nápad. Až na to, že nás to každého bude stáť 35 Euráčov, nemá chybu. Znamená to, že máme pred sebou len presun 150 km do Chamonix a vzhľadom na skorú poobedňajšiu hodinu relatívne dosť voľného času.

{mosimage}16:30   Opúšťame kemp Mischabel. Bol to zatiaľ jeden z najpríjemnejších kempov, ktoré sme na naších doterajších potulkách po Alpách navštívili. Vrele doporúčame každému, kto niekedy zavíta do týchto končín.

17:00 - 18:00   Majo objavil neďaleko kempu krásnu roklinu so zaistenou cestou. Rozhodli sme sa teda spestriť si poobedie malou ferratkou. Napokon však nebola až taká malá, ako sme si mysleli. Niektorí sme sa na ňu vybavili ako sa patrí, no našli sa aj odvážlivci v šľapkách, ktorí sa istili iba prúsikmi. Do rokliny bol zákaz vstupu bez sprievodcu (ktorý isto nebol lacný), no my sme to riskli. A oplatilo sa ... Na Klettergarten Feekin isto dlho nezabudneme.   

19:00   Ideme si pozrieť jazero Mattmark See, ktoré je súčasťou obrovskej sústavy vodných elektrární v doline Saastal. Rozdiel nadmorských výšok celého systému je takmer 2000 m. Od jazera je pekný pohľad na okolité 4000-ky Strahlhorn a Weissmies ako aj na celú dolinu Saastal.

{mosimage}20:00   Sme na ceste dolinou Saastal do Vispu. Po ľavej strane sa k oblohe vypínajú dva neskutočné monumenty Täschhornu a Domu. Ich vrcholy sú o viac ako 3000 metrov nad nami. A pred nami sa objavujú Bernské Alpy s ďalšou dominantou Aletschhornom. Ten vyzerá v červených lúčoch zapadajúceho slnka tiež úžasne.  

21:10   Prechádzame mestom Sion, po pravej strane na jednom z okolitých kopcov vidíme nejakú "medziplanetárnu stanicu" s obrovskými parabolami a anténami. Vyzerá to ako z nejakého sci-fi filmu.

21:30   Krátka prestávka v Ardone. Zaujímavý objekt asi nejakej bývalej vodnej elektrárne. Riečka, ktorá vyteká spomezi dvoch vysokých kolmých skál tu vytvára melé jazierko. Celé je to veľmi efektne osvietené.

22:00   Tankujeme v Martigny. Potrebujeme ísť na WC, no všetky záchody na pumpách sú zatvorené. A tak si niektorí odskočili do vinohradu vedľa cesty. Majo pri tom takmer utrpel úraz, pretože zakopol o obrubník a natiahol sa na chodník.

22:35   Prechádzame švajčiarsko-francúzske hranice, colník sa ani neunúva výjsť, alebo nám naznačiť, že môžme pokračovať. Čo by sme chceli o pol jedenástej, Tak teda ideme ďalej.

23:00   Dolná stanica lanovky zo Chamonix na Aguille du Midi. Zisťujeme, že odchod prvej rannej kabínky je o 7:10. Cena lístka je 35 Euro. Tieto informácie nám zatial stačia, už len nájsť nejaký kemp.

23:20   Dorazili sme do kempu v Chamonix. Rýchlo stavame stany, niečo vypijeme, poobzeráme hviezdy, ktoré napokon nie sú hviezdy ale horná stanica na Aguille du Midi. Hmmm, vyzerá to, že zajtra nás čaká niečo výnimočné. O polnoci teda zaľahneme, nech si pred zajtrajšou túrou aspoň trochu pospíme.

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo   autor Martin   autor Tomáš

Mt.Blanc 5.deň akcie PONDELOK - 29.8.2005

{mosimage}05:00   Budíček v kempe v Chamonix.Tento kemp sme vlastne za denného svetla ani nevideli, ale netrápi nás to. Nezapôsobil na nás totiž bohvieakým dojmom. Balíme sa asi hodinu, okolo pol siedmej odchádzame. 

07:10 - 07:40   Cesta lanovkou zo Chamonix na Aiguille du Midi. Za polhodinu prekonávame neuveriteľný výškový rozdiel 2800 metrov. Tu po prvýkrát oceňujeme aklimatizáciu z predchádzajúcich dvoch dní. Brutálny pokles tlaku behom cesty nahor zvládame bez akýchkoľvek problémov.

08:00 - 09:00   Postupne prechádzame všetky terasy na vrchole. Je skvelá viditeľnosť, odhadujeme ju na 150 km. V diaľke vidíme Gran Paradiso, Monte Rosu, Matterhorn, Gran Combain, Bernské Alpy. V tesnej blizkosti Grand Jorasses, Dent du Geant, Mt.Blanc du Tacul a Mont Maudit. No dominantou celej panorámy je velikán velikánov, obrovský, majestátny - Jeho Veličenstvo MONT BLANC. S rešpektom ho obdivujeme a odhodlanie zdolať ho je opäť o čosi väčšie.

{mosimage}09:30   Po krátkych raňajkách vyrážame na našu druhú aklimatizčnú túru. Cieľ - Mt.Blanc du Tacul 4248m. V malom ľadovcovom tuneli si obúvame mačky a naväzujeme sa. Prvé družstvo tvoria Miňo, Danca, Dedo a Bea, v druhom som ja s Martinom, Majom a Mikou. Alenka s Tomášom idú na lyžiach. 

10:00   Prvá časť túry je asi 250 metrový zostup na ľadovec Valle Blanche. Je to celkom príjemné začínať túru zostupom, no o to nepríjemnejšie bude končiť ju 250 metrovým stúpaním. Nasleduje asi polhodinka po obrovskej pláni Valle Blanche okolo chaty Cosmiques vo výške asi 3600 m a potom už nasleduje samotný výstup na Mt.Blanc du Tacul - 700 výškových metrov.

13:00 - 13:40   Postupne prichádzame na vrchol. Záverečný úsek je dosť exponovaný, je to asi pol lanovej dĺžky lezenia v skale a ľade. Tomáš však na tomto úseku natiahol lano, takže ho zdolávame bez väčších problémov.

{mosimage}14:15   Zahajujeme zostup. V praxi využívame skúsenosti nadobudnuté včera pri zlaňovaní v Saas Almageli. Musíme si ale švihnúť, lebo posledná lanovka do Chamonix odchádza z Aiguille du Midi o 17:35.  

14:30 - 17:30   Zostup zvládame vcelku v pohode, no záverečný úsek - obávané stúpanie z Valle Blanche na Aiguille du Midi je pekný "zabiják". Lanovku napokon stíhame len tak tak. No a potom už nasleduje cesta z "neba" do všednej reality - 2800 výškových metrov dole do Chamonix. 

18:00   Parkovisko v Chamonix. Ani sa nám veriť nechce, že pred pol hodinou sme boli v kráľovstve snehu a ľadu a teraz sa potíme v 30 stupňovej horúčave. Je to svet neskutočných kontrastov.  

18:30   Kemp v dedinke Les Houches - jednoduchý, no vcelku príjemný. Je tu zopár Slovákov, Čechov a Poliakov. Rozhodli sme sa intenzívne oddychovať celý večer a celé zajtrajšie dopoludnie.

19:00 - 00:00   Veselý večer v kempe. Oslavujeme 61.výročie SNP a 16.výročie Miňovho vodičáku. Relaxujeme pred dvoma náročnými dňami. Okrem nás je tu ešte niekoľko ďalších skupiniek, jedna z nich (tiež Slováci) je dosť hlučná. Dokonca tak hlučná, že jeden z obyvateľov kempu (myslím, že to bol Poliak) zavolal na nich poriadkovu políciu. Opäť sa prejavujú niektorí "ľudoví rozprávači": Napríklad Danca s potešením konštatuje, že na ľadovci sme sa dostatočne chránili slnečnými okuliarmi, lebo nikto z nás nedostal "snežnú chrípku". Miňo rozpráva o svojich prvých fajčiarskych skúsenostiach, ako s kamarátmi fajčili listy z jelše zabalené v novinovom papieri značky PRAVDA. Predloží tiež zaujímavú teóriu o tom, že keď je chladno, tak dievčatám pod tričko vlezú dve veľké mäsiarky. Okolo polnoci ideme spať. FOTOGALÉRIE DŇA:autor Miňoautor Majoautor Martinautor Tomáš

Mt.Blanc 6.deň akcie UTOROK - 30.8.2005

{mosimage}08:30 - 11:15   Budíček v kempe v Les Houches. Po večernom "mecheche" a menšej nočnej oslave výstupu na Mont Blanc du Tacul sa nám veru nevstáva najľahšie. A v podobnom "svižnom" duchu sa nesie aj celé dopoludnie. Poniektorí doháňame resty ohľadom osobnej hygieny, sušíme stany a spacáky a konečne si varíme výdatný teplý raňajkoobed pozostávajúci asi zo štyroch chodov. Teda varia ho baby - Mika, Bea a Alenka. Tomáš s Alenkou ešte pred tým skočili do dediny doplniť chýbajúce zásoby základných potravín a tekutín, teda najmä vody. Popri tom všetkom si precízne balime svoje ruksaky a optimalizujeme ich hmotnosť. O štvrť na dvanásť sme komplet zbalení, pripravení na odchod k vláčiku do La Fayet.

11:20 - 11:50   Pokročilá hodina nás prinútila zvoliť si z Les Houches do La Fayet skratku. Je to síce horšia cesta, ale za to dlhšia. A o čo dlhšia o to kľukatejšia. Alenka síce dupe na plyn ako Fitipaldi, ale márne. Keď mi vchádzame do La Fayet, Tramway du Mt.Blanc práve odhchádza. Stačili tri minúty a bol by náš.

{mosimage}11:50 - 13:30   Čakáme ... opaľujeme sa, vegetíme, obdivujeme peknú biletárku a všetky tri ulice centra La Fayet a napokon zakotvíme v jedinej krčme, kde čapujú pivo. V prepočte síce stojí 180 Sk, ale chutí nám. Hodina a pol čakania ubehne ako voda.

13:40 - 15:00   Cesta zubačkou Tramway du Mt.Blanc začína v La Fayet vo výške 580 m nad morom. Počas hodiny a štvť prekonáva výškový rozdiel 1800 metrov. Presne o tretej vystupujeme na konečnej Nin d'Aigle vo výške 2372 m. Tomáš s hrôzou zisťuje, že mu chýba z jediného páru ponožiek jeden kus. Musí sa rýchlo vrátiť do vláčika a dôkladne ho prešacovať. Akcia dopadla úspešne. Ponožka sa našla.

15:00   Elektrický pohon vláčika vymieňame za pohon vlastných svalov a ako bonus, 20 kíl na chrbte. Napriek tomu nasadzujeme obdivuhodne svižné tempo.

16:50   Prvých 800 výškových metrov sme zvládli za neuveriteľných 110 minút. Sme na okraji ľadovca pri chate Tete Rousse vo výške 3167 m. Tu nasadzujeme mačky, prilby a vyťahujeme cepíny.

{mosimage}17:00   Najobávanejšia časť výstupu - povestný Grand Culoir. Miesto, kde v kuse svištia kamene, miesto, ktoré treba čo najrýchlejšie prebehnúť. Zvládame ho všetci bez ujmy a šlapeme ďalej. Veď náš cieľ - chata Gouter je už na dohľad. Bohužiaľ ešte 700 výškových metrov nad nami (i keď sa to vôbec nezdá). Tie výškové metre však za nás nikto nevyšlape.

17:00 - 19:30   Nie ľahký výstup skalnato-ľadovo-snehovým (jedným slovom mixovým) terénom piliera. Chôdza sa strieda s ľahkým lezením, v hornej časti zaisteným oceľovými fixnými lanami. K chate sa približujeme, no veľmi veľmi pomaly.

19:30 - 20:00   Postupne prichádzame k chate Refuge Gouter. K chate, kde si treba ubytovanie rezervovať rok dopredu. Nerozumieme prečo, a nerozumieme ani tomu, že sa to volá chata. Oveľa výstižnejší by bol názov "najväčšia latrína v Alpách". Neskutočný zápach sa šíri do okolia niekoľko desiatok metrov. Rýchlo zdrháme a hľadáme si pekné miestečko v dostatočnej a bezpečnej vzdialenosti od "Latrine du Gouter".

{mosimage}20:15   Sedlo Col du Gouter - 3850 m. Končí namáhavý výstup a začína výstavba stanového tábora. Kopeme záhraby, vyrovnávame snehovo-ľadové podložie, staviame stany. Medzitým sa kocháme fantastickými pohľadmi do údolia hlbokého 3000 metrov, na dne ktorého leží mestečko Chamonix. Pomaly sa stmieva.

21:00   Stany stoja a my ležime v nich. Martin prichýlil Deda, Dancu a Beu, mojim a Mikinym hostiteľom je Miňo a v Majovom stane sklonili hlávky Tomáš s Alenkou. Zaspávame veľmi skoro - odhodlaní zajtra pokoriť obávanú "bielu horu".

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo   autor Martin   autor Tomáš

Mt.Blanc 7.deň akcie STREDA - 31.8.2005

03:00   Budíček. Noc bola bezsenná, moc sme si neoddýchli. Najmä keď už od pol jednej okolo nás prechádzajú rôzni turisti, alpinisti, horolezci a im podobné individuá.  

{mosimage}03:00 - 04:20   Prípravy na výstup. Rozhodli sme sa pre dva štvorčlenné útočné tímy. Vedúcou prvého družstva je Danca, za ňou sa viažu Bea, Dedo a Martin. Druhé družstvo vedie Majo, za ním Mika, ja a Miňo. Tomáš s Alenkou sa rozhodli pre sólo výstup bez naviazania.  

04:30   Za svitu čeloviek začíname zdolávať prvé výškové metre Dom du Gouter. Hneď na úvod je to dosť prudké stúpanie. Pred nami je už niekoľko lanových družstiev, v tme vyzerajú ako malé svetojánske mušky.

05:40   Zdolali sme Dom du Gouter (4304 m). Ani si neuvedomujeme, že väčšina z nás si opäť zlepšila svoje výškové maximum. Pomaly začína svitať, objavujú sa obrysy nášho vytúženého cieľa. Ešte predtým však musíme mierne zostúpiť do sedla Col du Dom. 

{mosimage}06:30   Refuge Vallot (4365 m) - najvyššie položená chata v oblasti Mt.Blancu. Teda chata ? ... Plechová búda zapáchajúca na hony ďaleko. Vedľa nej je meteorologická stanica, kde sa vraj niekoľkokrát objavil aj M.R.Štefánik. Pred nami je ešte 450 výškových metrov.

07:30   Danca rozpúšťa svoje lanové družsvto, všetci štyria začínajú šlapať individuálne. Naše družstvo aj vďaka vyrovnanejšiemu tempu členov vydrží na lane až na vrchol.

08:00 - 09:30   Postupne jeden po druhom zdolávame MONT BLANC !!! Sme na streche Álp. Fantastické, až gýčové počasie a krásna viditeľnosť nám umožňuje pokochať sa niečim, čo nám v tomto momente môže závidieť celý svet. Gratulujeme si navzájom a niektorí si dokonca utierame slzy z očí.

{mosimage}10:00 - 12:30   Zostup späť do nášho tábora do sedla Gouter. Je totálny úpek, chránime sa pred slnkom, ako sa len dá. Najmä Dedov najnovší model antislnečných doplnkov je veľmi originálny :-)   

12:30 - 13:30   Sedlo Gouter - balíme stany, opäť plníme ruksaky do maxima. Na Miňa prichádza zlá chvíľa. Na ľadovci rovnom a veľkom ako niekoľko futbalových ihrísk potrebuje ísť na "veľkú". No - hanba, nehanba - ľudskému telu nerozkážeš. A tak majú okoloidúci turisti celkom pekné divadlo ...  

13:30   Na chate Gouter ešte kupujeme nie veľmi lacnú minerálku (5 fliaš za 1000 Sk) a začína sa namáhavý zostup pilierom k chate Tete Rouse a k hornej stanici Tramway du Mont Blanc. Terén pod chatou je spočiatku dosť ľadový, musíme si teda nasadiť mačky.

13:30 - 14:30   Zostup sa poriadne naťahuje. Oproti nám totiž šplhajú davy turistov prevažne žltej pleti. Zdá sa, že Japonci sú asi najväčším zdrojom príjmov tunajších horských vodcov. Musíme sa im vyhýbať a dávať pri tom sakramenský pozor, aby nás tými ich neohrabanými a nevypočítateľnými pohybmi nezošupli do doliny. 

15:00 - 16:20   V dolnej časti zostupu zas stretáme prevážne Slovákov. Na Gouterku sa štverá zas autobus "alpinistov" z Varína pri Žiline. Spoznávame ich podľa výbavy, poväčšine značky Treksport a podľa Malokarpatskej salámy.

16:35   Odchádza posledný vláčik z Nid d'Aigle do La Fayet a nás je len deväť. Dedo nestihol zostúpiť. Skúšame mu volať, urgujeme ho, poháňane. On si však stojí za svojim, že vláčik odchádza až o 17:30 a nijak ho nevieme presvedčiť, že sa mýli. A tak odchádzame bez neho s nie veľmi dobrým pocitom.

16:35 - 17:30   Cesta vláčikom Tramway du Mont Blanc. Posledné pohľady na ľadovec a na nádhernú panorámu Aiguille du Bionassey. Tam niekde, v zajatí večného ľadu sme nechali nášho kamaráta Deda. Kto vie, kedy sa najbližšie uvidíme.

17:30 - 18:30   Strategická porada v krčme, kde sme sedeli aj včera pred výstupom. Vymýšľame plán na záchranu Deda. Už zistil, že sa mýlil, a že dnes už žiaden vláčik nepôjde. Rozhodli sme sa ísť do nášho známeho kempu v Les Houches a čakať na ďalšie jeho správy.

19:30   Asi po pol hodine od nášho príchodu do kempu sa konečne volá Dedo. Zostúpil do dediny Bionassey, čiže presne na opačnú stranu hrebeňa ako sme my. Ale je v civilizácii a očakáva našu záchranu. Martin s Miňom teda štartujú Fronteru a idú ho tam vyzdvihnúť.

20:00 - 00:00   Príjemný, pohodový večer v kempe. Máme za sebou úspešný výstup na najvyššiu horu Álp, zavŕšený Dedovým zablúdením a následnou úspešnou pátracou akciou. Dopíjame teda posledné zvyšky alkoholických nápojov, ale únava je čím ďalej tým väčšia. O polnoci sme všetci zalezení v spacákoch a kempom sa ozýva veselé chrápanie.

A TAKTO ZHODNOTIL VÝSTUP NA MONT BLANC NÁŠ PREDSEDA:
No ... takže pripíjam takto naoko, respektíve normálne pripíjam ( však všetci pijeme, nie? ) na dnešný deň, ktorý bol podľa mňa takým nosným dňom tejto dovolenky (v úvodzovkách), kde všetci oddychujeme a rekreujeme sa a spíme dosýtosti a žerieme a pijeme. Výstupili sme teda konečne na ten MONT BLANC, väčšina má svoje vrcholové maximum. Niektorých to dojalo, dokonca aj tých, čo to maximum nemali ... napríklad aj predsedu to dojalo, že vystúpil na ten vrchol, nechápem prečo. Zistili sme, že vlastne v nás ľuďoch sa skrýva niečo nečakané, niečo netradičné, že sme dokázali z totálneho hovna upliesť bič. A sme sa vybičovali až na ten vrchol ... Nie? Tak by to povedal básnik. A tak si všetci gratulujeme !!! No ale jedna vec je na vrchol vystúpiť a druhá vec je zostúpiť. Lebo až vtedy je expedícia úspešná. Áno, a máme tu jedného kandidáta na titul "Big Zostupmen", ktorý si povedal, že čo je to prísť k nejakej tramvajke, nejakých dva a pol kilometra dole. On si rád ešte ďalší kilometer dole prejde ... samozrejme do trošku opačnej doliny. Ale zase - zvládol to na výbornú a je dosť spokojný. Asi ho to trošku unavilo ... 

FOTOGALÉRIE DŇA:   autor Miňo   autor Majo   autor Martin   autor Tomáš
 

Marmoťáci na vrchole Mt.Blancu !!!

5.9.2005   Fantastickým úspechom sa skončila expedície Vysokohorského turistického klubu MARMOTA - Mt.Blanc 2005. Všetci desiati účastníci vystúpili na najvyšší vrchol Álp. Súboj s horou, ktorá vzbudzuje rešpekt v nejednom horolezcovi, vyhrali Marmoťáci v stredu 31.8.2005 v skorých ranných hodinách. Za ideálnych povernostných podmienok (slnečno, bezvetrie, inverzná oblačnosť, teplota približne -5 stupňov) a úžasnej viditeľnosti postupne vrchol Mt.Blancu (4810 m) dobyli: Alena Kokavcová, Tomáš Rigoci, Beata Hazuchová, Danca Tóthová, Maroš Rigoci, Milena Vladárová, Vladimír Beňadik, Milan Dubec, Vladimír Jakubček a Martin Mrva. Samotnému výstupu na Mt.Blanc predchádzala aklimatizačná časť, počas ktorej sa účastníkom expedície podarilo zdolať ďalšie dve štvortisícovky. V sobotu 27.8.2005 Allalinhorn (4027 m) v oblasti švajčiarskeho Mischabelu a v pondelok 29.8.2005 vrchol Mt.Blanc du Tacul (4248 m) v masíve Mt.Blanc. Viac si prečítate v časti Marmoťácke návraty V. - Mont Blanc 2005

Marmoťácke návraty V. - Mont Blanc 2005

Prvou výpravou pôsobiacou v európskych vysokých horách pod oficiálnou hlavičkou VTK Marmota bol výstup na najvyšší vrchol Álp Mont Blanc. Aklimatizačná časť prebehla vo švajčiarskom stredisku Saas Fee v oblasti Mischabel. V rámci nej vystúpili piati marmoťáci na štvortisícovku Allalinhorn (4027 m). Pred samotným útokom na "strechu Európy" sme všetci desiati zdolali Mont Blanc du Tacul (4248 m) no a to, či sa nám podarilo zdolať aj hlavný cieľ expedície sa dozviete z piatej - záverečnej časti seriálu "Marmoťácke návraty", ktorá má názov Mont Blanc 2005.

Cesta z Bratislavy do Saas Fee bola skutočným dobrodružstvom. Len pár dni pred našim odchodom postihli totiž južné Nemecko a západné Rakúsko katastrofálne povodne. Ich následkom boli zničené cesty, mosty, diaľnice. A tak sa zásluhou viacerých obchádzok z pôvodne plánovanej jednodňovej cesty stala cesta takmer dvojdňová. Z Bratislavy sme odchádzali v sobotu skoro ráno a do Saas Fee (1670 m) sme dorazili v nedeľu popoludní. Keďže podľa plánu sme nasledujúcu noc mali stráviť už vo výške 3000 metrov, neostávalo nám nič iné, ako rýchlo sa pobaliť a vyraziť. Túra to bola síce technicky nenáročná, no šľapali sme dosť na ťažko, lebo sme hore plánovali ostať minimálne dve noci. Okrem toho niektorých hneď na úvod výpravy postihli žalúdočné problémy. Na chatu Britannia Hütte (3030 m) sme dorazili vo viacerých skupinách a vo veľkých rozostupoch.

{mosimage}O 3:00 zaznela nechutná melódia Majovho budíka. Na túru na prvú štvortisícovku sa vydala osemčlenná skupinka - Bendžo s Martinom kvôli zdravotným problémom ostali na chate. Po neskutočne dlhom balení a chystaní sme okolo 5:30 vyrazili. Najskôr dlhý mierny výstup po ľadovci (Miňo, Tomáš a Alenka na lyžiach). Opäť sa u niektorých objavili žaludočné problémy, možno to bolo tou prudkou zmenou výšky. Svoj pokus postupne vzdali Mika, Dedo aj Miňo. A tak okolo 10:00 stáli na vrchole ALLALINHORNU (4027 m) piati - Alenka, Bea, Danca, Tomáš a Majo. Pre Beu to bola prvá 4-tisícovka v živote. Zostup bol veľmi rýchly, okolo jednej sme už boli všetci zas pokope na chate Britannia. To sa akurát začalo kaziť počasie a okrem toho, chatárka nám oznámila, že ďalšiu noc tu ostať nemôžme, lebo čakajú nejakú veľkú skupinu ľudí. A tak sme museli chtiac nechtiac zostúpiť do doliny. Všetko prebehlo bez komplikácií a o 19,00 sme už popíjali pod veľkou borovicou v kempe Mischabel v Saas Fee.

Utorok bol oddychovo - transferový deň. Rozhodli sme sa presunúť priamo do oblasti Mont Blancu a tam ešte pred samotným výstupom na najvyšší alpský končiar absolvovať druhú aklimatizačku. Doobeda sme na skalke nad kempom pod vedením Tomáša nacvičovali zlaňovacie techniky. Poobede sme si prešli časť zaistenej cesty Feekin v krásnej rokline neďaleko kempu. Potom sme si ešte urobili malý výlet k jazeru Mattmark See a okolo ôsmej sme vyrazili na cestu do Chamonix. Tá trvala presne tri hodiny, okolo polnoci sme už boli v kempe priamo pod obrovskou skalnou vežou Aiguille du Midi.

{mosimage}Od 7:10 do 7:40 sme absolvovali cestu lanovkou zo Chamonix (1000 m) na Aiguille du Midi (3842 m). Bol to obrovský nápor hlavne na naše uši. Predsa len, zmena nadmorskej výšky o viac ako 2800 m urobí svoje. Túru začíname zostupom o takmer 300 výškových metrov na obrovskú ľadovcovú pláň Valle Blanche. Je neskutočný úpek, teplota na slnku je aj vo výške tri a pol tisíc metra isto viac ako 30 stupňov. No napriek týmto priťažujúcim podmienkam sme celkom svižne vystúpali viac ako 700 výškových metrov a okolo 14:00 všetci stojíme na vrchole MONT BLANC DU TACUL (4248 m). Kocháme sa nádhernými výhľadmi, ktorým bezkonkurenčne dominuje pohľad na najvyššiu horu Európy - majestátny Mont Blanc (4810 m). Návrat na Aigulle du Midi bol trochu uponáhľaný, pretože sme museli stihnúť poslednú lanovku dole, ktorá odchádzala 17:35. Podarilo sa (niektorým síce LTT) a tak sme o šiestej hodine opäť stáli na parkovisku v Chamonix vo výške 1000 metrov nad morom. Po zdolaní vrcholu Mont Blanc du Tacul nastalo v tíme všeobecné uspokojenie, nik z nás už nepochyboval o tom, že pozajtra sa to podarí ...

Prípravy na samotný výstup na Mont Blanc v kempe Les Houches sme časovo trochu podcenili a tak sme museli na priblíženie sa k nášmu cieľu použiť až posledný vláčik z La Fayet (590 m), ktorý odchádzal o 13:40. Cesta, počas ktorej sme prekonali prevýšenie takmer 2000 metrov trvala vyše hodiny a tak sme o 15:00 vyrazili opäť poriadne naťažko z miesta zvaného Nid d'Aigle (2372 m). Nasadili sme obrovské tempo, za necelé dve hodiny sme už prechádzali okolo chaty Tete Rouse (3167 m). Potom však nasledoval exponovaný, technicky náročnejší úsek skalným pilierom na chatu Gouter. Tu sme sa opäť postupne rozdelili do viacerých skupiniek. Okolo ôsmej hodiny, keď už slnko sadalo za obzor sme sa napokon všetci "vyšplhali" do sedla Col du Gouter (3850 m), kde sme si postavili malé stanové mestečko pozostávajúce z troch stanov. Nasáčkovali sme sa do nich desiati a v pokoji prečkali (prespali, prebdeli a niektorí aj prechrápali) noc.

{mosimage}A deň D skutočne nastal. 31.august 2005 sa mal stať míľnikom v krátkej histórii nášho klubu. O 4:00 sme začali baliť. Ako prví vyrazili Tomáš s Alenkou, za nimi dve štvorčlenné lanové družstvá. Keď začalo svitať, boli sme už dobrých 400 výškových metrov nad táborom. Chatu Refuge Valot (4365 m) sme minuli okolo pol siedmej zostávalo nám ešte 450 metrov k vrcholu. Tu sme ocenili našu poctivú aklimatizačnú prípravu, najmä pri pohľade na omdlievajúcich či vracajucích "sviatočných" turistov. Presne o pol desiatej sme všetci desiati členovia Vysokohorského turistického klubu Marmota stáli na najvyššom vrchole Álp - MONT BLANCU (4810 m). Boli to úžasné pocity, ktoré sa len veľmi ťažko popisujú. Nechýbali slzy šťastia i dojatia. No bol pred nami ešte nekonečne dlhý zostup až k vláčiku na Nid d'Aigle, museli sme teda Top of the Europe opustiť. Rýchlo sme zbehli k stanom do Col du Gouter, pobalili sa, doplnili zásoby vody na chate Refuge Gouter a už dobre známym skalným pilierom v nepríjemnom mixovom teréne zahájili záverečnú fázu zostupu. Až na Deda sme to všetci stihli v pohodičke, Dedo si peší zostup predĺžil ešte o ďalších 1000 výškových metrov. Okolo pol deviatej sme však už opäť všetci spolu a v kempe Les Houches hodnotíme našu veľaúspešnú piatu alpskú expedíciu.

Cesta zo Chamonix domov bola opäť dvojdňová, tentokrát úmyselne. Rozhodli sme sa, že za svoje výkony si zaslúžime odmenu, a tak sme zamierili k Ligúrskemu moru. Tu sme sa trochu vyčvachtali v mori a pokračovali v ceste domov. Poslednú noc sme strávili na brehu Lago di Garda. Nedeľný obed - ako inak - sme absolvovali v našom obľúbenom Gasthofe v Dellachu a navečer sme dorazili do Bratislavy. A tu je fotogaléria z úspešnej expedície Mont Blanc 2005.

Napísané 22.8.2006 Bendžom