Akcie

Bulgaria Freeride 2006 intro rozhovor s Minom

Ako sa Marmoťákom (ne)darí v bulharských horách doplnok

{mosimage}7.3.2006   Už niekoľko dní pozorne sledujeme počínanie našej skialpinistickej skupinky v pohorí Pirin. Danca, Mika, Tomáš a Miňo sú členmi 13-člennej expedície Bulgaria Freeride 2006, ktorej organizátorom je Telemark klub Slovensko. Bohužiaľ v bulharských horách ich nezastihlo najlepšie počasie a prvá časť ich pobytu bola ovplyvnená hustým snežením, hmlou a silným nárazovým vetrom. Napriek tomu sa v pondelok pokúsili o výstup na najvyšší vrchol pohoria Pirin a zároveň tretí najvyšší vrchol Balkánskeho polostrova 2914 m vysoký Vichren. Po nocľahu strávenom v rovnomennej chyži vo výške 1950 m pri teplote blízkej bodu mrazu sa pustili do boja s takmer 1000 metrovým prevýšením a vyčínaním počasia. Podarilo sa im výjsť až do výšky 2530 metrov odkiaľ sa museli vrátiť. No ako sa vyjadrili vo svojich SMS-správach, ktoré poctivo posielajú každý deň v pravidelných intervaloch, vôbec ich to neodradilo, ba skôr naopak. A tak na štvrtok, kedy sa má počasie rapídne zlepšiť, avizujú druhý útok na vrchol. Držte im teda palce a už teraz si pozrite niekoľko fotografií z ich doterajšieho pôsobenia v Bulharsku.  

Bulgaria Freeride 2006 - MESSAGE BOX

8.DEŇ PIATOK 10.3.2006

8:10	MIŇO	Včera sme sa rozhodli minúť posledné drobné a podopíjať posledné zásoby. Dnes končíme, letíme domov. Práve sa balíme, mikrobus odchádza okolo 11:00 a my fičíme na letisko.
11:20	MIŇO	Už sa vezieme na letisko, šofér páli ako drak. Okolo 18.00 by sme mali byť v Bratislave na letisku. A veru oplatí sa prísť nás čakať, máme strašne veľa darčekov :)
18:00	MIŇO	Tak, máme to za sebou. Sme na bratislavskom letisku a odchádzame každý svojim smerom. Strávili sme úžasných 8 dní, a teraz šup - späť do reality.

7.DEŇ ŠTVRTOK 9.3.2006

9:50	MIŇO	Je nádherné počasie, teplota -11, slnko pečie. Išli sme sa prejsť ešte kúsok nad chatu a trochu pofotiť tú nádheru. Škoda toho včerajšieho varovania, inak by sme teraz asi šľapali na Vichren :)
17:30	MIŇO	Ideme s Mikou nejaké "padarky" kúpiť. Dnes bolo krásne, jasné, slnečné počasie. Konečne sme ho videli (Vichren). Zdá sa, že v zime veru nie je moc jednoduchý :)

6.DEŇ STREDA 8.3.2006

9:20	MIŇO	Sme vo výške 1600 m a sme rozhodnutí dať dnes Todorin vrh (2746 m), ale  musíme to stihnúť do 16.00. Počasie sa umúdrilo, vyšlo slnko, ale je chladno. Vrchol ešte nevidíme, no dúfame, že čoskoro sa ukáže.
15:15	MIŇO	14:10 tunajšieho času sme všetci štyria zdolali TODORIN VRH (2746 m). Sme OK, Miňo, Tomáš a Danca ideme na chyžu Vichren, Mika zíde dole a zajtra bude lyžovať.
15:25	DANCA	Ďakujem za pozdrav od Sindibaada. Pijem dosť, papám s prehľadom a vytešujem sa. Švagrovi blahoželám k MDŽ. :)
18:20	MIŇO	Sme na chate Vichren. Prešli sme cez niekoľko spadnutých lavín a cez jedno obrovské lavínové koryto. Sme všetci OK, ale zajtra radšej nikam nejdeme. Bolo by to veľké a zbytočné riziko. Vraciame sa teda dole.

5.DEŇ UTOROK 7.3.2006

9:30	ADMIN	Zatiaľ nemáme z Bulharska žiadne správy.
11:45	MIŇO	Dnes sa hlásime troška neskôr. Rozhodli sme sa, že si dáme relaxačný deň  a treba uznať, že si ho zaslúžime :) Okrem toho včera večer sme tu trošku oslávili dnešného Tomáša a zajtrajšie MDŽ - spať sme šli o 6:00.
12:50	MIŇO	Ideme pozrieť termálne pramene Dobrinište, a trošku sa tam vymočiť. Okrem toho, našli sme konečne slušný internet a tak sa pokúsime stiahnuť a poslať fotky, čo sme doteraz nafotili. Zajtra ráno by sme chceli vyšľapať na Todorin  vrch, zlyžovať k chyži Vichren. Pozajtra sa potom pokúsime ešte raz o Vichren.
13:30	MIŇO	Zopár fotiek sa úspešne podarilo stiahnuť. Nájdete ich tu !!!
20:40	MIŇO	Nakoniec sme sa močiť nešli, ostali sme tu a výdatne dopĺňame tekutiny.  Stále tu sneží, ale sme rozodnutí, že zajtra tú Todorku dáme! Tak nám teda všetci držte palce.

4.DEŇ PONDELOK 6.3.2006

9:00	admin	Dnes zatiaľ nemáme od našich žiadne správy. Všetky mobily, ktoré majú so sebou sú mimo dosahu signálu ...
13:45	admin	Ešte stálu sú nedostupní, pravdepodobne sa pokúsili vystúpiť na Todorin vrch alebo dokonca na Vichren. Netrpezlivo čakáme na správy ...
14:40	MIŇO	V chyži bola zima ako sviňa, museli sme sa celú noc zahrievať. Dokonca ani sneh čo ostal na lyžiach sa celú noc neroztopil. Dnes sme sa pokúsili výstupiť na Vichren. Bolo strašné počasie, na hrebeni silný nárazový vietor, sneženie hmla. Vrátili sme sa z výšky 2530 m, dievčatá podali hrdinský výkon, hlavne počas zlyžovania. Strmé svahy, do toho tá hmla, víchrica a sneženie ...
15:00	DANCA	Taký nepríjemný nárazový vietor, že sme niektorí radi, že nás neodfúklo. Ale  chalani boli zlatí a pomáhali nám - nežným krehkým. Za ten freeride to ale  stálo. Večer skúsime nájsť nejaké Internet Café a podať viac info ...
18:30	MIŇO	Do "pííp", čakal som v šóre na internet, ale dnes z toho nič nebude. Chcel som poslať nejaké fotky. Majú tu síce zopár 5-hviezdičkových hotelov, ale inak celkom pekný zapadákov s blatovými cestami. A leje tu už 6 hodín :(

3.DEŇ NEDEĽA 5.3.2006

8:55	MIŇO e-mail	Naháňame internet, tento je drahý a pomalý, takže stručne: Počasie sa zhoršilo, zatiahlo sa, ale stále je veľmi teplo. Pirin nám dosť pripomína Roháče, sú tu fakt pekné kopce. Ideme na raňajky, potom sa pokúsime  výjsť na tú útulňu. Nenašli sme tu žiadnu horskú službu, v každom prípade  ideme hore, urobíme lavínovú sondu a uvidíme čo ďalej. :)
10:30	MIŇO	Konečné rozhodnutie: Ideme na útulňu Vichren, poobzeráme si tam okolie a  pokúsime sa vystúpiť na Todorin vrch (2746 m). Zistili sme, že Vichren je momentálne veľmi nebezpečný kvôli lavínam, tak ho zatiaľ odkladáme.
17:40	MIŇO	Útulňa Vichren (1950m). Všetci plná poľná a úplne zdola (nešiel vlek). Fučí tu ako sviňa. Od výstupu na Vichren nás viacerí odhovárali. Boli sme to mrknúť, riskovať nebudeme, ale stále sa nevzdávame ani myšlienky na výstup. Ak nie, dáme aspoň tú Todorku. Útulňa má asi 500 m2 a sme tu len my štyria.
18:30	DANCA	Vyniesla som aj nejaké fľašky. Aj jedlo aj mlsky a aj 4 pivá. Ostatnú poživeň Mika. Chlapci šli alpským štýlom :) Všetci máme otlaky. Momentálne sa naši hrdinovia pokúšajú spojazdniť kachle. Vidím to však blede, asi sa budeme musieť v noci túliť. Ideme povečerať. POZDRAVUJME DOMOV ...

2.DEŇ SOBOTA 4.3.2006

8:40	MIŇO	Zobudili sme sa vo veľmi peknom penzióne, máme za sebou už aj výdatné raňajky a aj nejaké to pivko. Pospomínali sme na všetky včerajšie zážitky, skompletizovali zoznam chýbajúcich vecí a hor sa do terénu :)
11:25	MIŇO	Zháňame mapu, no zatiaľ neúspešne. Na konci lanovky plánujeme stretávku a odtiaľ chceme pokračovať na jednu útulňu, kde prespíme. Počasie nádherné  snehu ajajáááj ... No proste úplná PARÁDA.
13:35	MIŇO	Podarilo sa nám kúpiť mapu. Dnes chceme spať v tej útulni, vyzerá to tak, že  zajtra sa pokúsime zdolať Vichren. Šlapeme zatiaľ my štyria Marmoťáci spolu. Je tu nenormálne horúco, potíme sa ako somári v kufri ...
16:30	MIŇO	Vyšľapali sme po 6 km dlhej zjazovke. Cestou sme sa dozvedeli, že ďalej to je  dosť lavinózne, pod Vichrenom spadlo dnes niekoľko lavín. Spustíme sa teda späť do Banska a zistíme, aké sú lavinové prognózy na ďalšie dni.
19:45	MIŇO	Už sme zas v našom basecampe :) Dnes to bol napokon len prieskum terénu,  došli sme do 1600 m, obzreli si okolie. Celý deň bolo krásne počasie. Rozhodli sme sa, že zajtra vyšľapeme na útulňu "Vichren" a v pondelok skúsime vrchol.

1.DEŇ PIATOK 3.3.2006

13:35	MIŇO	Sme na bratislavskom letisku, máme za sebou úspešný check-in. Podarilo sa nám všetko prepašovať do lietadla. To má bohužiaľ meškanie dve a pol  hodiny a tak sa musíme chtiac - nechtiac presunúť do letištného baru :)
16:20	MIŇO	Práve sme prešli poslednou kontrolou, asi trikrát sme zapípali, ale boli to len nejaké drobné mince, takže nás pustili na palubu. V tom bare to bola veľká nuda, ale nakoniec sme si našli každý svoj program :)
16:50	DANCA	Sedíme v lietadle, začíname rolovať. Musím piť veľa tekutín, aby netrpela moja Eustachova trubica. Všetkých pozdravujem, ale už musíme povypínať všetky mobily a podobné zariadenia ... AHOJ, ozveme sa zo Sofie
18:15	TOMÁŠ	Pristáli sme na letisku v Sofii. Let prebehol veľmi rýchlo a bez akýchkoľvek problémov. Všetci trinásti sme v poriadku, pozdravujeme domov :)
19:30	MIŇO	Po pristáti a vyzdvihnutí si batožiny a materiálu (dúfame, ža sa nám cestou nič nestratilo) sme sa premiestnili do maršrutky - autobusu, ktorým teraz absolvujeme asi 150 km cestu do Banska.
22:45	TOMÁŠ	Doraili sme konečne do Banska. Hrozná cesta autobusom, ale nejak sme to pretrpeli a už je dobre. Ubytovali sme sa v penzióniku pre 11 ľudí, aj keď nás je 13. Ale neriešíme to :)
22:50	DANCA	Všetkým mojím blízkym, ktorí vedia o mojej Eustachovej trubici: Všetko bez  problémov, základ je chlastať, chlastať, chlastať ... a to už aj dosť dlho pred odletom, počas letu a aj po prílete !!! A pozdravujem Sindibaada a Roderika.

Ako to vlastne na Pirine bolo ... ? outro

14.3.2006  Hlavným dôvodom navštíviť krásne bulharské pohorie Pirin ako to väčšinou býva, bola možnosť spoznať nepoznané - prírodu, kultúru, ľudí a hlavne oddýchnuť si od každodenných pracovných povinností a mestského zhonu. Keď však o tom spätne uvažujem, hybnou pákou tohto výletu boli výborné referencie týkajúce sa novovybudovaných lyžiarskych areálov a najmä super tip na lacné letenky z Bratislavy do Sofie. Keď sa k tomu pridal zabezpečený transfer do Banska a rezervácia ubytovania našimi kamarátmi z Telemark Clubu, naše váhanie trvalo asi tak 2 sekundy.

Lietadlo z Bratislavy malo odlietať v piatok 14:30, no ako to na takýchto akciách býva, meškalo takmer dve a pol hodiny. To nás prinútilo dobre sa "pozoznamovať" s ostatnými členmi výpravy v letiskovom bare. Samotný let potom niektorým členom expedície doslova "uletel" a zrazu sme sa ocitli na letisku v Sofii. Príchod do Banska tesne pred polnocou prebehol v znamení silnej veselosti a bujarej nálady, tešiac sa na nové zážitky.

{mosimage}Prvý deň (sobota) bol oťukávací, určený hlavne na prieskum terénu a celkovej situácie v mestečku a okolí. Najviac času nám paradoxne zabralo zháňanie turistickej mapy Pirinu. V rámci tréningu sme si vyšliapli naťažko (s plnou poľnou) 7 km dlhú zjazdovku až do výšky 1600 m. Útok na najvyšší vrchol Pirinu sme zahájili v nedeľu ráno, len s najpotrebnejším materiálom v ruksakoch. Bohužial celková hmotnosť výbavy na dva dni sa blížila k metráku. Z Banska (936 m) na chatu - po bulharsky "chyžu" Vichren (1950 m) sme poctivo vyšľapali za dve a pol hodiny. Chyža nás prekvapila svojimi rozmermi a svojským architektonickým štýlom, ktorý sme si sami pre seba nazvali "Hardsoc". Svojou jedinou otvorenou miestnosťou s pokazenými kachľami nás dokonale pripravila na mrazivé počasie nasledujúceho dňa. V pondelok teda nastal deň útoku. Ráno bolo prekvapivo teplo +1°C, postupne, s pribúdajúcou výškou však ortuť pomyselného teplomera klesala. Napomáhali tomu aj silné poryvy mrazivého vetra, ktoré nám v prudkých žľaboch na neistom snehovom povrchu spôsobovali nemalé problémy s rovnováhou tela i duše. Najmä tí, čo na svojich ruksakoch niesli pripevnené lopatky si mohli miestami schuti zasurfovať. Počasie sa nakoniec tak zopsulo, že by von ani vlastnú manželku nevyhnal, nieto ešte marmoťákov na Vichren. A tak sme vo výške 2530 m, v silnej hmle a víchrici, zatrúbili na ústup. Termín nášho pobytu vyšiel tak "nešťastne", že na utorok hlásili v kalendári Tomáša a na stredu MDŽ. Našťastie však práve v utorok prišlo do Pirinu sneženie, dážď, hmla, proste pľúšť a slota. Tak sme teda venovali tento deň rôznym relaxačným aktivitám. Prezreli sme si samotné centrum s jeho typickou architektúrou. Popritom sme nelenili a usilovne plánovali program nasledujúcich dní, pretože Vichren nám stále nedal spávať. {mosimage}V stredu ráno sme sa dostali s plnou poľnou do kabínkovej lanovky, ktorá nás priblíži na kótu 1600 m. To sa nám podarilo okolo desiatej hodiny. Tu sme si čo najoptimálnejšie zbalili materiál do jedného ruksaku (zvyšné sme odložili do úschovne) a približne o pol jedenástej zahájili výstup na Todorin Vrh 2746 m. Do cca 2500 m sme sa dostali na skialpoch, potom sme museli nasadiť mačky. Záverečný úsek v totálnej hmle a po neistej ceste uzučkým hrebienkom bol sprevádzaný dunivým hukotom padajúcich lavín. Tomáš poctivo prešlapával, Mika s Dancou ho nasledovali so sústredenou presnosťou a ja (Miňo) som to odzadu všetko dokumentoval. Presne o 14:10 miestneho času sme všetci štyria vystúpili na vrchol "Todorky", ako ju miestni zvyknú nazývať. Vrcholovú tyč odvtedy zdobí nálepka s logom Marmoty. Odmenou za vynaloženú námahu bola skvelá lyžovačka po výborne upravenej zjazdovke a konečne teplá strava v podobe guľášovej polievky. Nabažení úspechom na Todorke sme sa rozhodli uskutočniť druhý pokus o cieľ najvyšší. Už takmer za šera sme sa vybrali starou známou cestou na chyžu Vichren. A práve týchto niekoľko desiatok minút rozhodlo o tom, že nášho vytúženého cieľa sme sa napokon vzdali. Prešli sme totiž pochmúrnou dolinou, cez niekoľko spadnutých a padajúcich lavín, ale hlavne snehovým korytom, ktoré len pred niekoľkými hodinami vyhĺbila obrovská základová lavína. Prespali sme teda na chyži, pri teplote hlboko pod bodom mrazu (predpoveď bola -27°C). Ráno sme sa zobudili do krásneho plechového počasia. Tohto neskutočného gýča s bezoblačnou oblohou a jasnými obrysmi všetkých okolitých vrcholov sme sa dlho nevedeli nasýtiť. A tak sme fotili a fotili a fotili ... Zvyšok dňa sme sa vytešovali lyžovačkou na výborne upravených svahoch. V piatok nastal deň balenia, míňania posledných peňazí, nakupovania darčekov a odchod maršrutkou do Sofie. Cesta na letisko ako i samotný let boli opäť plné veselosti a dobrej nálady. Do Bratislavy sme dorazili živí a zdraví všetci trinásti ... {mosimage}Rád by som sa na záver na tomto mieste poďakoval za nás všetkých zúčastnených Marmoťákov ľuďom, ktorí sa pričinili o bezproblémový priebeh fantastickej akcie Bulgaria Freeride 2006, menovite Peťovi Kollárovi z Telemark Club Slovakia, ktorý so svojou bulharskou spojkou Bobym zabezpečil príjemné ubytovanie a bezproblémový transfer a Peťovi Leszayovi z firmy T / L / S za veselé tričká a nemalý sponzorský príspevok.

Za VTK Marmota sa akcie zúčastnili:   Miňo, Tomáš, Danca, Mika

 

Bulgaria Freeride outro

Po niekoľkých dňoch strávených v Bulharsku sa našim skialpinistom podarilo nájsť funkčnú internetovú kaviareň a podali nám priebežné správy a niekoľko fotografií z prvej časti ich pôsobenia na južnom Balkáne. Pokúsili sa zdolať najvyššiu horu Pirinu - Vichren (2914 m), no kvôli mimoriadne nepriaznivému počasiu (sneženiu, hmle a silnej víchrici) museli svoj celkom nádejný pokus vo výške približne 2530 m vzdať. Popri tom však dôkladne preskúmali výstupovú trasu na vedľajší vrchol - Todorin vrch (2746 m), ktorý sa pokúsili zdolať (a napokon sa im to aj podarilo) počas druhej časti pobytu.

Na záver sa naši pokúsili ešte raz o výstup na Vichren. Tentokrát ich však z hory vyhnalo zvýšené lavínové nebezpečenstvo, ktoré podľa ich rozprávania nebolo iba planým poplachom, ale skutočnou realitou. I keď hlavný cieľ expedície nebol splnený, záverečné hodnotenie celej akcie vyznelo veľmi pozitívne. Marmoťáci sa teda v bulharských horách nestratili, skôr naopak. Spoznali ďalší nádherný kúsok prírody. A svedčí o tom aj neskutočne bohatá fotogaléria z expedície.

 Všetky obchodné značky sú © ich vlastníkov, všetko ostatné je © VTK Marmota.