Akcie

Bernské Alpy 2006

24.8.2006 Päť dielov miniseriálu o marmoťáckych alpských expedíciách bolo napísaných. Už túto sobotu - 26.8.2006 sa začne písať diel šiesty. Našim cieľom sú tentokrát Bernské Alpy - pohorie v centrálnej časti Švajčiarska. Úžasná krajina, ktorej mocne vládne deväť majestátnych štvortisícoviek. Mrazivá krajina, ktorú kol dokola obteká najdlhší ľadovec Európy. Mysteriózna krajina, v ktorej si človek pripadá taký malý, oveľa menší, ako v skutočnosti je. To sú BERNSKÉ ALPY. Kto ich nenavštívil, len ťažko pochopí. Cieľom šiestej marmoťáckej alpskej expedície je práve táto jedinečná vysokohorská oblasť. Našim hlavným cieľom by mal byť výstup na jeden z najkrajších alpských vrcholov - Finsteraarhorn (4274 m). O tom, ako sa nám bude v Alpách dariť budeme verejnosť informovať v článkoch. Tak nám držte palce !!!

 

 
Články
Príprava na akciu (1)
Online spravodajstvo (3)
Zhrnutie akcie (1)
Marmoťácka výprava VI. - Bernské Alpy 2006 - intro
Bernské Alpy 2006 - výstup na Aletschhorn (4195 m)
Bernské Alpy 2006 - výstup na Mönch (4107 m)
Bernské Alpy 2006 - výstup na Sass Queder (3066 m)
Bernské Alpy 2006 - reportáž z alpskej výpravy - global

Marmoťácka výprava VI. - Bernské Alpy 2006 - intro

24.8.2006 Päť dielov miniseriálu o marmoťáckych alpských expedíciách bolo napísaných. Už túto sobotu - 26.8.2006 sa začne písať diel šiesty. Našim cieľom sú tentokrát Bernské Alpy - pohorie v centrálnej časti Švajčiarska. Úžasná krajina, ktorej mocne vládne deväť majestátnych štvortisícoviek. Mrazivá krajina, ktorú kol dokola obteká najdlhší ľadovec Európy. Mysteriózna krajina, v ktorej si človek pripadá taký malý, oveľa menší, ako v skutočnosti je. To sú BERNSKÉ ALPY. Kto ich nenavštívil, len ťažko pochopí. Cieľom šiestej marmoťáckej alpskej expedície je práve táto jedinečná vysokohorská oblasť. Našim hlavným cieľom by mal byť výstup na jeden z najkrajších alpských vrcholov - Finsteraarhorn (4274 m). O tom, ako sa nám bude v Alpách dariť budeme verejnosť informovať v článkoch. Tak nám držte palce !!!

 

 

Bernské Alpy 2006 - výstup na Aletschhorn (4195 m)

31.8.2006 Po niekoľkých dňoch strávených v malom bivaku, pri nie práve ideálnom letnom počasí (ako napríklad nepretržité sneženie sprevádzané silnou víchricou), sme sa konečne dočkali pekného - skoro ideálneho počasia. A tak sme vo štvrtok ráno pred šiestou - ešte za šera vyrazili z Mittelaletsch Biwaku (3013 m) deň predtým prešľiapanou cestičkou v ústrety druhému najvyššiemu kopcu Bernských Álp - Aletschhornu (4195 m). O tom, že to bola jedna z našich doteraz najťažších vysokohorských túr, sa dozviete z nasledujúceho článku a výstup dokumentujúcej fotogalérie.

Cestička vyšľapaná predchádzajúci deň sa nám zdala byť pohodlnejšia ako cesta skalným pilierom, ktorým sme sa škriabali predchádzajúci deň. Čerstvým snehom zasypané trhliny nám aspoň dodávali falošný pocit, že ideme bezpečnejšou variantou výstupu. Samozrejme naviazaní na lano, s mačkami a cepínmi. Každý ďalší krok mohol smerovať do prázdna, a obzerať si Mittelaletschgletscher z jeho útrob, nemal chuť asi nik. Postupovali sme v dvoch lanových družstvách. Tomáš, Danca, Bea a Majo ako družstvo číslo jedna a Martin s Mikou, Bendžom a Miňom ako družstvo dva. Postupovali sme pomerne rýchlo a pohodlne - teda ak neberieme do úvahy pocity prvého „prešľapávača“ stopy, ktorého sily boli na strmom ľadovci ťažko skúšané každým krokom v hlbokom snehu. Pri výstupe do sedla Aletschjoch sme míňali niekoľko trhlín v ľadovci, ktoré by spoľahlivo schovali aj lokomotívu, ale to náš "rozbehnutý vlak“ nemohlo zastaviť. Po vystriedaní všetkých mužov na poste prešľapávača sme po približne tri a pol hodine šľapania miestami aj meter hrubej novej snehovej nádielky dorazili do sedla Aletschjoch (3614m). Výhľady na Bernské alpy z tohto miesta boli neskutočné a dali razom zabudnúť na úskalia spojené s výstupom.

{mosimage}Cesta ďalej na Aletschhorn pokračovala po fakt ostrom hrebeni, na ktorom sa v snehových prevejoch dala iba tušiť tá správna cesta vrcholom hrebeňa. Po chvíli sa k prevejom pridali aj skalné hrebene ako keby z voľne naukladaných ostrých skál, ktoré o kompaktnosti pravdepodobne už dlhé stáročia ani nechyrujú. Trojica Bendžo, Mika a Martin to otočila, kvôli nie práve najbezpečnejšiemu terénu a po pár minútach už zostupovali po slnkom zaliatych pláňach ľadovca. Tomáš, Danca, Bea a Majo pribrali do družstva Miňa, ktorý sa rozhodol pokračovať. Po niekoľko sto metroch cvičenia rovnováhy a odvahy sa hrebeň rozšíril a svahom, ktorý sa postupne z mierneho pod predvrcholom (4087 m) zmenil na prudký zmrznutý svah s asi 40 stupňovým sklonom, sme sa dostali až na jeho vrcholovú plošinku, kde sme si v závetrí dopriali krátky oddych. Širokým chrbtom s miernym stúpaním sme sa asi po 300 metroch dostali až k záverečnému hrebeňu, ktorý viedol až na samotný vrchol Aletschhornu. Netušili sme, aký je ostrý, blížiac sa k nemu zboku, pohľad spod hrebeňa na opačnú stranu, nás však určite nesklamal: Kopec je z druhej strany prakticky nezleziteľný, strmá skalná stena z rozbitej skaly, takže jediná cesta na vrchol vedie mixovým lezením ostrým hrebeňom. Náš postup sa na lezeckých úsekoch dosť spomalil a približne 300 m úsek vrcholového hrebeňa sme kvázi zaistení liezli asi hodinu. Konečne vrchol. Po viac ako siedmich hodinách šliapania a lezenia v exponovanom, ľadovcovom (a čo sme koncom augusta nečakali) aj v lavinóznom teréne. Vrcholové plató bolo dostatočným zadosťučinením vynaloženej snahy. Vrchol Aletschhornu (4195 m) je druhým najvyšším v oblasti Bernských álp a najdominantnejším vrcholom v oblasti. Výhľady vôkol sú naozaj fascinujúce a okrem Bernských álp ako na dlani vidíte v dobrom počasí, ktorého sme sa nakoniec dočkali, masív Mont Blancu, celé Walliské Alpy - Matterhorn, Weisshorn, Liskamm, vrcholy Monte Rosy, Dom.., na opačnej, východnej strane až po masív Berniny.

Zostup prebiehal bez problémov - ale nie je jednoduchý. Je to jeden z tých vrcholov, kedy si dole poviete: bolo to fajn, ale dobre, že som dole. V zlých podmienkach (čerstvý sneh, preveje, namrznuté skaly, vietor, lavínové nebezpečenstvo, hmla alebo sťažená viditeľnosť) pravdepodobne čaká pokoriteľov vrcholu vcelku adrenalínové dobrodružstvo. Podľa domácich horských vodcov - a možno „miestnej klasifikácie“ bola cesta hrebeňom na Aletschhorn označená "jedným až dvoma srdiečkami". Sľubovala teda miernu náročnosť s niekoľkými skalnými lezeckými úsekmi maximálnej UIAA obtiažnosti 2 - 3. Radil by som (po skúsenostiach z viac ako dvadsiatich vrcholov s výškou cez 4000m) nepodceniť takto definovanú náročnosť a čo-to si k tomu pridať, ak sa chcete vyhnúť (nepríjemnému) prekvapeniu. Po takmer 12 hodinách sme sa všetci v zdraví a plní dojmov vrátili do nášho dočasného útulku v Mittelaletchbivaku, kde sme sa podelili o nové zážitky a skúsenosti s Bendžom, Mikou a Martinom, ktorých tentokrát Aletschorn na svoj vrchol nepripustil a v kľude sme spoločne vychutnali posledné pivko z vynesených zásob. (tomáš)

Bernské Alpy 2006 - výstup na Mönch (4107 m)

4.9.2006 Konečne sme sa dočkali priaznivej predpovede počasia. Aj napriek nočným vetrom v exteriéri (aj interiéri) chaty Monchsjoch Hutte (3657 m) nám v pondelok ráno zazvonil budík o 6.00 hod. Na naše pomery sa nám z chaty podarilo vyštartovať až prekvapujúco rýchlo. O 6.45 sme už boli naviazaní v dvoch lanových družstvách. Tomáš, Danca, Bea a Majo ako družstvo číslo jedna a Martin s Bendžom a Miňom ako družstvo číslo dva. Tu je krátky popis túry na 4107 metrov vysoký Monch (Mních) a niekoľko fotografií z výstupu.

Z dvoch známych a preštudovaných výstupových ciest sme si vybrali tú menej náročnú - výstup JV hrebeňom priamo od chaty Mönchsjoch Hütte na vrchol Möncha (4107 m). Podľa väčšiny zdrojov (ktorým sme však na základe skúseností z Aletschhornu nie celkom verili), bola cesta označená ‘dvomi srdiečkami‘. Sľubovala teda miernu náročnosť s niekoľkými skalnými lezeckými úsekmi maximálnej UIAA obtiažnosti 2-3, odhadovaná časová náročnosť 3 hodiny hore a 2-3 hodiny späť. Vyzbrojili sme sa teda nielen ľadovcovými pomôckami (cepín, mačky), ale aj nevyhnutnými istiacimi pomôckami do skál (zopár karabín, osma, prúsik, expresky a slučky). Počasie bolo nadmieru priaznivé, slnečno a jasno, s miernym vetríkom. Asi po 10 minútach chôdze po údolnom ľadovcovom plató sme odbočili doprava priamo pod výrazný skalný hrebeň dvíhajúci sa čoraz strmšie k vrcholovému hrebeňu. Chodník bol našťastie prešľapaný (omylom sme sa domnievali, že pred nami už niekto išiel hore), nástup do steny bol teda jednoznačný a pri dostatočnej opatrnosti v exponovaných častiach aj relatívne bezpečný.

{mosimage}Po krátkom stúpaní v ľadovcovom teréne sa čoskoro začalo prudké stúpanie. To nám vďaka slnečnému a jasnému počasiu poskytovalo čím ďalej tým viac krásnych výhľadov na okolité masívy. Nezabudnuteľné fascinujúce pohľady na ľadovec Aletschgletscher, Konkordia platz, majestátny Aletschhorn (zdolaný len pred pár dňami), vedľa pyšná Jungfrau, dole mravenisko ľudí v sedle Jungfraujoch, z druhej strany Eiger. V pozadí tejto nádhernej scenérie sme jasne pozorovali Monte Rosu, Weisshorn, Matterhorn, Mont Blanc. Počas stúpania na vrchol sa striedali krátke skalné lezecké úseky (asi päť výšvihov) so strmým ostrým (miestami poriadne “morálovým“) hrebeňom a snehovými prevejmi. V hornej časti výstupu boli na viacerých miestach umiestnené oceľové tyče ako značenie, ktoré sa však dali použiť aj ako štandy na istenie. Po zhruba 2 hodinách šľapania s krátkymi pauzami sme o 9.00 dosiahli vrchol Möncha (4107 m, zásluhou tučného preveja údaje z GPS hovorili o 4113 m). Stáli sme na ňom v ten deň prví, bol to naklonený, neútulný snehový prevej, na ktorom zo všetkých strán silno fúkalo. Počkali sme sa obe družstvá, nasledovali objatia, fotenie, pohľad na okolité kopce, do dolín.

Ani nie po piatich minútach strávených na vrchole sme zahájili zostupovú cestu. Na nej sme stretli niekoľko skupiniek turistov s vodcami. Nezabudnem na jedného dýchavičného “tiež“ turistu, ktorý sa prechádzajúc popri mne oprel o mňa ako o skalu. Vzhľadom na moju mušiu váhu a nesmiernu ochotu pomáhať ľuďom v núdzi ma to hrozne potešilo, najmä však fakt, že som po tomto milom stretnutí skoro zletela dolu ľadovcom. Zostup k chate trval približne jeden a pol hodiny. Tu sme si zbalili veci a premiestnili sa na Jungfraujoch a odtiaľ vláčikom do kempu v Lauterbrunnene. Na záver jedna skúsenosť: v Bernských Alpách noste prilby, zídu sa nielen v prípade uvoľnených padajúcich kameňov, ale aj ako pomôcka pre okoloidúcich turistov. (danca)

 

Bernské Alpy 2006 - výstup na Sass Queder (3066 m)

5.9.2006 Výstup na vrchol trojtisícovky Sass Queder v oblasti masívu Bernina je možné uskutočniť z parkoviska pri dolnej stanici lanovky na Cima Diavolezzu (spevnenou cestou popod lanovku) alebo pár stovák metrov vyššie z malého parkoviska v blízkosti koľajiska horskej železnice Bernina Express. A práve tu sme nechali naše autá a naľahko vystrojení sme sa vydali k vrcholu. Bola to veľmi pekná túra na záver nášho 11-dňového pôsobenia v Alpách. No a samozrejme, že sme aj čo-to nafotili, tu je malá fotogaléria z výstupu a jeho krátky popis.

Veľmi nás prekvapilo výborné značenie celej trasy až po vrchol Cima Diavolezza (2978 m). Cesta do sedla k jazierku Lej da Diavolezza, ktorý má nádhernú smaragdovú farbu, trvá približne 1,5 hodiny. Chodník s miernym stúpaním pripomína tatranské chodníky, čo potešilo hlavne maróda Miku, keďže jej vyvrtnutý členok ešte stále trochu bolel. K vrcholu lanovky a k vyhliadke na masív Bernina s obrovským ľadovcom Vadret da Morteratsch to prudším stúpaním trvá necelú hodinku. V prípade, že ste slabší turisti, môžete ako variantu výstupu na vrchol Diavolezza použiť lanovku s kapacitou 125 ľudí, ktorá vás pohodlne vyvezie z výšky 2095 m priamo na vrchol Cima Diavolezza do výšky 2978 m. Na vyhliadke sme sa všetci počkali, dopriali sme si malé občerstvenie a potom sme sa spoločne presunuli na Sass Queder (3066 m). Z vyhliadky na vrchol Sass Queder trvá presun 10 minút suťovým terénom. V porovnaní s okolitým masívom je tento vrchol veľmi nenápadný, ale výhľady do okolia, ktoré ponúka, stoja za povšimnutie. Pohľad na ľadovcovú masu Bernina a na vrchol najbližšej štvortisícovky Piz Bernina (4049 m), ale aj na vrchol Piz Palu (3905), určite učarujú nejednému turistovi. Nás veľmi potešil pohľad aj na opačnú stranu masívu, na obrovskú bielu kopu ľadu Ortleru (3995 m), ktorý v nás vyvolal spomienky na našu tretiu marmoťácku výpravu. Poobzerali sme si okolité výhľady, spravili sme si spoločné foto a pomaličky sme sa presúvali dole. Ešte nás čakal presun domov. (mika)

 

Bernské Alpy 2006 - reportáž z alpskej výpravy - global

12.9.2006  Cieľom šiestej marmoťáckej alpskej expedície bola jedinečná vysokohorská oblasť. Prečítajte si reportáž z našej 11-dňovej dobrodružnej výpravy do Bernských Álp a pozrite si výber tých najkrajších fotografií, ktoré sa nám podarili počas nášho pobytu vo Švajčiarsku nafotiť.

Sobota 26.augusta, deň odchodu. Stretávame sa už tradične v Rači na Kafendovej u Bendža. Odchádzame okolo 7.00, cestou ešte vyzdvihneme všetky tri dievčatá a už aj mierime k hraniciam. A kto sa vlastne výpravy zúčastňuje? Našu ekipu tvoria tentokrát dve autá - Honda CRV s posádkou Martin, Bendžo, Bea a Mika a novotou voňajúci Opel Zafira, na palube s Miňom, Tomášom, Majom a Dancou. Teda osem marmoťákov na ceste do Bernských Álp. Uvidíme, ako sa im bude dariť. Držme im palce a sledujme ich osudy. Na rozdiel od minuloročnej strastiplnej cesty na expedíciu Mont Blanc (povodňami zničené cesty a niekoľko sto kilometrové obchádzky) prebieha cesta do Bernských Álp až podozrivo bezproblémovo. Okolo deviatej hodiny večer prichádzame do kempu Z'moosji v malej švajčiarskej dedinke Fiesch. Nasleduje klasická kempová večera, zopár drinkov a zaliezame do stanov. Zajtra to pekne roztočíme :-)

{mosimage}Ráno v kempe Z'moosji obloha neveští nič dobré. Napriek tomu sa balíme a chystáme sa na 7-dňový pobyt na ľadovci. Ideme lanovkou na Fiescheralp o 13,30, okolo druhej už šlapeme vo výške 2200 metrov smerom k ľadovcu Aletschgletscher. Celkom zaujímavou atrakciou je viac ako kilometer dlhý tunel vytesaný v skale tesne pred chatou Gletscherstube. Tu chvíľku oddychujeme. Presne o 16,00 sme na ľavom okraji ľadovca Aletschgletscher. Je to neskutočná masa ľadu. Prechod ľadovcom nám trvá takmer dve hodiny. Teraz už máme pred sebou jasný cieľ - dolinu Mittelaletsch, ktorá sa otvára kúsok vľavo od nás. Po chvíľke však zisťujeme, že to nie je iba kúsok, ale poctivých 300 výškových metrov dole a potom 900 hore na bivak. Už teraz nám je jasné, že dnes "kempujeme" v doline na ľadovci. Vo výške 2500 metrov na ľadovcovej moréne si teda staviame stany a okolo 22.00 zaliezame do spacákov. Noc je pokojná, len okolo druhej hodiny zahučí niekde vysoko nad nami obrovská lavína. Mráz nám prejde po chrbtoch pri pomyslení na partiu siedmych českých turistov nocujúcich na silvestra v Spálenom žľabe. Ráno, len čo sa rozvidní, balíme stany a batožinu a pokračujeme v našej ceste na Mittelaletsch Biwak (3013 m). O druhej sme hore. Nebola to veru ľahká cesta, komplikovali nám ju nie len hovadsky ťažké batohy, ale aj horšiace sa počasie. No my sme už našťastie pod strechou a v suchu. A niekde viac ako 1000 metrov nad nami sa k oblohe týči majestátny Aletschhorn. Kto vie, kedy a či vôbec ho uvidíme.

{mosimage}Ako švajčiarskí meteorológovia predpovedali, tak sa aj stalo. Počasie nám ukázalo svoju odvrátenú tvár a my sme takmer celý pondelok, komplet celý utorok a stredu doobeda doslova "stvrdli" na bivaku. Osem ľudí - priestor 5x5 metrov. V stredu poobede sa však znenazdajky ukazuje slniečko. V momente sme zbalení a pripravení vyraziť aspoň na krátky prieskum terénu. Bola z toho nakoniec celkom pekná prechádzka až do výšky 3500 metrov. Už poznáme cestu do sedla Aletschjoch, teraz je všetko už len na počasí. A to sa vo štvrtok ukázalo v tom najkrajšom šate. Konečne po dlhých troch dňoch čakania možme vyraziť. Aletschhorn volá. Po dobití jeho vrcholu zavládne v našom družstve ešte väčšia pohoda. V piatok sa lúčime s našim dočasným štvordňovým domovom a zahajujeme zostup do doliny. Bohužiaľ cestou dole sa Mike stane nehoda, vyvrtne si členok a jej ďalšie pôsobenie je vážne ohrozené. Zostup však hrdinsky zvládne (i keď miestami aj so slzami v očiach) a tak si môžeme na náš úspech spoločne pripiť najskôr na chate Gletscherstube a neskôr aj dole v kempe Z'moosji vo Fieschi.

{mosimage}Sobota je tranzitný deň. Presúvame sa z Fieschu cez sedlo Grimselpass na sever pohoria do údolia Lauterbrunnental. V nádhernom prostredí priamo pod 299 metrov vysokým vodopádom Staubbachfall si zakladáme náš druhý basecamp. Tentokrát máme aj strážcu, keďže Mika s opuchnutým členkom hore ísť nemôže. Priamo z Lauterbrunnenu vedie zubačka Jungfraubahn až na "Top of Europe", teda do sedla Jungfraujoch (3454 m). Aj napriek nekresťanskej cene 130 CHF ju využívame na priblíženie sa nášmu druhému cieľu - vrcholu Mönch (4107 m). A tak v nedeľu ráno o 6:55 nastupujeme do vykúrenej električky, aby sme po takmer dvoch hodinách jazdy s prestupom na stanici Kleine Scheidegg vystúpili vysoko v oblakoch, v svetoznámom vysokohorskom stredisku Jungfraujoch. Bohužiaľ, počasie opäť vyčíňa a my ostávame uväznení v budove najvyššie položenej železničnej stanice v Európe. Ešteže je tu toľko atrakcií ... K ceste na Mönchsjoch Hütte (3657 m), kde plánujeme prespať, sa odhodláme až o štvrtej poobede, keď sa objavujú prvé náznaky zlepšeného počasia. Chvalabohu, snáď to do zajtra vydrží, prípadne sa to ešte zlepší ... A tak sa aj stalo. V pondelok ráno sa prebúdzame do síce veterného, no nádherného bezoblačného rána. Balenie nám netrvá ani hodinu a vyrážame v ústrety našej druhej štvortisícovke. Na jednu z dominánt Bernských Álp - 4107 m vysoký vrchol Mönch (Mních). Na poludnie, po jeho úspešnom zdolaní, sme už opäť na Jungfraujochu pripravený zviezť sa zubačkou späť do Lauterbrunnenu a o pol tretej nás už v kempe víta a gratuluje nám naša maródka Mika. 

{mosimage}Ešte v pondelok poobede sme sa rozhodli presunúť pod masív Berniny. Okolo 18,00 teda vyrážame z Lauterbrunnenu cez vysokohorské sedlá Susstenpass a Oberalppass do známeho lyžiarskeho strediska Pontresina. Cesta je to veľmi zdĺhavá, prichádzame neskoro po polnoci. Odmenou je nám však nádherné utorkové ráno, ako stvorené na peknú rozlúčkovú túru. Láka nás predovšetkým neďaleký masív Berniny, mimochodom najbližšej štvortisícovke k Slovensku. A tak sa autami vyvezieme na parkovisko pod sedlo Bernina Pass a odkiaľ absolvujeme príjemnú, pohodovú, vyhliadkovú túru na vrcholy Cima Diavolezza (2978 m) a Sass Queder (3066 m). Po tejto záverečnej túre odchádzame ešte na obligátnu návštevu nášho veľmi obľúbeného mestečka Livigno a pred nami je už len cesta späť na Slovensko. Tá prebieha opäť bez najmenších komplikácií (nerátajúc pokutu za rýchlosť pred Innsbruckom). Približne o druhej hodine nad ránom prichádzame do Bratislavy a na benzínke na Viedenskej ceste sa po jedenástich dňoch spolunažívania lúčime a odchádzame každý svojou cestou. Dovidenia vo vysokých horách opäť o rok !!!

 

Dátum
26.08.2006 - 05.09.2006
Zaradenie
Typ
Účastníci
Pohorie
Alpy
Krajina
Body záujmu
Camping z' Moosji
Camping Z' Moosji je camping na okraji mesta Fiesh vo Švajčiarsku. Leží vo výške 1030 m n. m.
26.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Fiescheralp
Fiescheralp (tiež známy ako Kühboden, doslova „podlaha kráv“) je lokalita v kantóne Valais vo Švajčiarsku, ktorá sa nachádza nad Fieschom v nadmorskej výške 2 212 m. n. m. Je to najvyššie položené z troch stredísk bez áut, ktoré sa nachádzajú na južných svahoch pohoria Eggishorn, pričom ďalšie dve sú Riederalp a Bettmeralp na západe. Samotný Fiescheralp leží na malej náhornej plošine, približne 200 metrov nad hranicou lesa. Administratívne patrí do obce Fiesch, západne od strediska hraničí s obcou Lax. Rovnako ako ďalšie dve strediská bez áut, aj Fiescheralp sa dá dostať lanovkou. Údolná stanica sa nachádza v meste Fiesch vo výške 1 061 metrov. Z Fiescheralpu vedie ďalšia lanovka do stanice Eggishorn vo výške 2 869 m n. m., ktorá leží na vrchole Fiescherhorli neďaleko Eggishornu. V zime je Fiescheralp súčasťou lyžiarskej oblasti s názvom Aletsch Arena.
27.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Tälligrattunnel
Tälligrattunnel je tunel, ktorý bol vybudovaný v 80. rokoch 20. storočia okrem iného pre zásobovanie vodou regiónu Aletsch v kantóne Valais. Tunel prechádza popod Tüllenrat (2615 m), predĺženie Eggishornu. Severozápadný vchod do tunela je v Märjelental v nadmorskej výške 2347 metrov. Tu sa pôvodne rozprestieralo Märjelensee, najimpozantnejšie ľadovcové jazero v Alpách.
27.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Gletscherstube Märjelen
Gletscherstube Märjelen je horská chata pri Märjelensee na ľadovci Aletsch, vo výške 2363 m n. m. Viac info tu: https://www.gletscherstube.ch/
27.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Aletschgletscher
Aletschgletscher (-po nemecky) alebo Aletschský ľadovec je ľadovec vo švajčiarskych Alpách. S rozlohou viac ako 120 km², dĺžkou viac ako 22 km a celkovou hmotnosťou ľadu viac ako 27 mld. ton je to najrozmernejší údolný ľadovec nielen v Alpách, ale aj v celej kontinentálnej Európe. Zbieha zo sedla medzi štítmi Jungfrau a Mönch vo výške približne 3 450 m a vinie sa smerom na juh až k údoliu horného toku Rhôny. Je zaradený do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Hlavné telo ľadovca vzniká v údolí Konkordiaplatz, kde sa zbiehajú štyri menšie ľadovce (Grosse Aletschfirn zo západnej strany, Jungfraufirn zo severozápadu, Ewigschneefeld zo severnej strany a Grüneggfirn z východnej strany). Hrúbka snehu a ľadu dosahuje približne 900 m. Na začiatku je šírka ľadovca približne 1,5 km a priemerná rýchlosť pohybu je 180 m/ročne. Svoju púť končí o 2 000 m nižšie (približne na hranici zalesnenia), kde vody z topiaceho sa snehu slúžia na pohon turbín vodnej elektrárne v údolí Massa a neskôr vtekajú do Rhôny. Aj tento ľadovec je – podobne ako mnoho iných ľadovcov – postihnutý topením sa a zmenšovaním. Od konca 19. storočia sa skrátil približne o 2,5 km.
27.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Kóta pod Mittelaletschbiwakom
Miesto, kde sme spali v stanoch v doline Mittelalets, predtým ako sme sa postupne prepracovali na bivak Mittelaletschbiwak a odtial na Aletschhorn.
27.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Mittelaletschbiwak
Mittelaletschbiwak bol postavený v septembri 1977 a slávnostne otvorený 4. júna 1978, nachádzal sa v nadmorskej výške 3 013 metrov pod Dreieckhornom nad ľavým okrajom ľadovca Mittelaletsch. Patril do sekcie Diablerets v SAC (Švajčiarsky alpský klub), bivak v zime 2018/2019 úplne zničila lavína. Či a kedy dôjde k prestavbe bivaku, nie je isté.
28.08.2006 - 01.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Aletschjoch
Aletschjoch je sedlo vo Valais, v Bernských Alpách a má nadmorskú výšku 3 622 metrov nad morom. Aletschjoch sa nachádza neďaleko Haslerrippe a neďaleko Dreieckhornu.
31.08.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Aletschhorn
Aletschhorn je 4193 m. n. m. (Podľa iných informácií aj 4195 m. n. m.) vysoký, zaľadnený vrchol v kantóne Valais. Po Finsteraarhorne je to druhý najvyšší bod v masíve Bernských Álp. Nachádza sa v oblasti Jungfrau-Aletsch-Bietschhorn, ktorá bola v roku 2001 zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Aletschhorn leží približne 10 km južne od Eigeru. Na vrchol je možné vystúpiť od Konkordiahütte, Hollandiahütte, Oberaletschhütte a Mönchsjochhütte. Aletschhorn je považovaný za najchladnejší vrch v Alpách
31.08.2006
Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš
Grimsel Pass
Grimsel Pass je horský cestný priechod vo Švajčiarsku, ktorý prechádza Bernskými Alpami v nadmorskej výške 2 164 metrov. Priesmyk spája Haslital, horné údolie rieky Aare, s horným údolím Rhôny. Pritom priesmyk preteká cez kontinentálny predel medzi Severným a Stredozemným morom, pretože je Aare prítokom Rýna.
02.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Lauterbrunnen
Lauterbrunnen je obec správne patriaca pod Interlaken v kantóne Bern vo Švajčiarsku. Obec leží v divokom a krásnom rovnomennom údolí Lauterbrunnen, a zahŕňa vlastnú Lauterbrunnen a menšie obce, Wengen, Mürren, Gimmelwald, Stechelberg a Isenfluh v okolí. Obyvateľ Lauterbrunnenu je menej ako obyvateľov Wengenu, ale viac ako u ostatných obcí. Z Lauterbrunnenu vedie zubačka Jungfraubahn až na \"Top of Europe\", teda do sedla Jungfraujoch (3454 m n. m.). Viac info o dedinke tu: www.lauterbrunnen.ch
02.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
03.09.2006 - 04.09.2006
Mika
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Wengernalpbahn
Wengernalpbahn (WAB) Wengernalpbahn: Lauterbrunnen – Wengen – Kleine Scheidegg – Grindelwald je svetovo najdlhšia železnica s nepretržitým ozubeným hrebeňom, teda nemá iba adhézne úseky. Prevádzka na trati je riadená tak, aby bolo možné v prípade potreby rýchlo posilniť počet súprav na trati podľa prevádzkovej situácie. Súpravy nejazdia priamo z jednej konečnej stanice do druhej, ale s prestupom na Kleine Scheideggu. Z bezpečnostných dôvodov podľa prevádzkových predpisov musí byť elektrický automobil vždy umiestnený na dolnom konci vlaku. Z tohto dôvodu nejazdia vlaky cez Kleine Scheidegg priamo a je tu nutný prestup. Z prevádzkovo-technologických dôvodov je tu vybudovaný triangel (tesaný v skale pri zastávke), kde je možné súpravu otočiť a použiť na druhej strane trate. Najvyťaženejší úsek železničnej trate je z Lauterbrunnen do Wengen, používa sa na prepravu turistov, osobnú dopravu i prepravu materiálu a zásobovanie.
03.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Jungfraubahn
Jungfraubahn (JF) Jungfraubahn: Kleine Scheidegg - Jungfraujoch je označovaná ako priekopnícka železnica v horských dráhach, prevádzka bola zahájená v roku 1912, v nasledujúcom roku potom aj verejná prevádzka. Konečná stanica je umiestnená vo výške 3454 m n. m. (dve razené staničné sály) a je najvyššie položenou železničnou stanicou v Európe a preto sa nazýva aj Top of the Europe. Železnica bola už od začiatku plánovaná ako elektrická. Trakčné napájanie je 3× 1125 V AC, dve fázy sú vedené v nadzemnom trolejovom vedení, tretia fáza je vedená koľajnicami. Najzaujímavejší je 7 km dlhý tunel razený pod vrcholmi Eiger a Mönch. Dve tunelové stanice Eigerwand a Eismeer sú umiestnené v jaskyniach, vytvorených odstrelom skalného masívu. Obe majú panoramatické okná, ktoré poskytujú nádherný pohľad na Alpy.
03.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
The Top of Europe
Top of Europe je vysokohorská budova nachádzajúca sa vo švajčiarskom kantóne Valais. Má výhľad na večné snehy ľadovca Aletsch z južnej strany Jungfraujoch vo výške 3 454 m. n. m. S podzemnou železničnou stanicou Jungfraujoch je spojený tunelom a s observatóriom Sfinga výťahom. Má päť úrovní. Súčasťou Top of Europe je niekoľko reštaurácií a stála expozícia o železnici Jungfrau a Alpách. Jeho súčasťou je aj najvyššie položená pošta v Európe. Súčasťou staršej budovy je výskumná stanica
03.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Mönchsjoch Hut
Chata Mönchsjoch je horská chata nachádzajúca sa v Bernských Alpách v kantóne Valais vo Švajčiarsku. V nadmorskej výške 3658 m. n. m. sa nachádza jedna z najvyššie položených chát vo vlastníctve Švajčiarskeho alpského klubu. Chata leží tesne nad sedlom Obers Mönchsjoch, medzi Mönch a Trugberg, na hornom ľadovci Aletsch. Používa sa na výstupy na Jungfrau, Mönch a ďalšie vrcholy regiónu.
03.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Mönch
Mönch (v preklade z nemčiny mních) je s nadmorskou výškou 4 107 metrov nad morom, jednou z dominánt Jungfrauregionu, horského masívu Jungfrau v bernskom regióne Švajčiarskych Álp. Ďalšími známymi vrcholmi tohto masívu sú Eiger a Jungfrau. Mönch leží na hranici medzi kantónmi Valais a Bern. Severná stena Mönchu spadá až do údolia Lauterbrunnen. Región Jungfrau bol v roku 2001 zapísaný do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO pod názvom „Švajčiarske Alpy Jungfrau-Aletsch“.
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Susten Pass
Susten Pass (nem. Sustenpass) (el. 2260 m. n. m.) je horský priesmyk vo švajčiarskych Alpách, konkrétne v Urnských Alpách. Priesmyk, postavený v rokoch 1938–1945, spája Innertkirchen v kantóne Bern s Wassenom v kantóne Uri. 300 metrov dlhý tunel pretína priesmyk vo výške 2 224 metrov. Priesmyk je turistami obľúbený najmä pre výhľady na ľadovec Stein na južnej strane. Dĺžka a nadmorská výška západných/východných stúpaní sú v tomto poradí: Wassen (západ): 27 km (1599 m) Innertkirchen (východ): 17,7 km (1308 m)
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Oberalp Pass
Oberalp Pass je vysokohorský priesmyk vo švajčiarskych Alpách spájajúci kantóny Graubünden a Uri medzi Disentis a Andermatt. Verejná cesta, ktorá prechádza cez priesmyk, je v zime uzavretá, ale železničná trať Furka-Oberalp, ktorá je teraz súčasťou Matterhorn Gotthard Bahn, premáva počas celého roka a v zime poskytuje obmedzenú kyvadlovú dopravu pre autá. Je vo výške 2044 m n. m.
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Pontresina
Pontresina je samosprávne horské mesto vo Švajčiarsku v kantóne Graubünden. Pontresina má zhruba 2000 obyvateľov a je tiež známym zimným strediskom. Prvá zmienka o meste pochádza z latinských spisov z roku 1137, história obce teda siaha až do stredoveku.
04.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Laj da Diavolezza
Laj da Diavolezza je horské jazero so smaragdovou farbou, nachádzajúce sa vo výške cc.2580 m. n. m. v Alpách v masíve Bernina.
05.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Corn Diavolezza
Corn Diavolezza je vrchol v Alpách v masíve Bernina vo výške 2903 m n. m.
05.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Diavolezza
Diavolezza je sedlo a lyžiarske stredisko nad údolím Val Bernina v Graubündene. Sedlo má nadmorskú výšku 2 958 m. n. m. a nachádza sa medzi Munt Pers (severozápad, 3 207 m. n. m. a Piz Trovat (juhovýchod, 3 146 m. n. m.) . Z Diavolezzy je možné vidieť najvyššie vrcholy východných Álp, vrátane Piz Bernina a ľadovec Pers, prítok ľadovca Morteratsch.
05.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Sass Queder
Sass Queder je 3065 metrov vysoký vrchol vo švajčiarskom kantóne Graubünden, ktorý je súčasťou Alpskej skupiny Bernina. Nachádza sa neďaleko horskej stanice lanovky Diavolezza a je preto napriek svojej výške nenáročným turistickým cieľom. Okrem toho sa píše, že je to najvyššie položené oficiálne ohnisko v Európe, drevo sa dá zakúpiť na hornej stanici lanovky.
05.09.2006
Bendžo, Miňo, Danca, Mika, Bejka, Majo, Tomáš, Martin
Trasy